Úvodom
V rámci tvorby bezpečnostnej stratégie má kľúčové miesto definícia bezpečnostného prostredia. Dôvodom je význam hodnotenia bezpečnostného prostredia a jeho smerovania pre formovanie bezpečnostnej politiky, ktorej základné prvky, princípy a orientácia sú hlavným obsahom stratégie. Z tohto pohľadu je bezpečnostné prostredie rámcom a priestorom realizácie bezpečnostnej politiky. Jeho uchopenie má dve základné roviny. Na jednej strane je vyjadrením reflexie reality, poznávacej úrovne a schopnosti definovať bezpečnostný priestor v ktorom sa subjekt pohybuje. Na druhej strane je bezpečnostná stratégia vyjadrením najvhodnejšieho spôsobu formovania bezpečnostného prostredia priaznivého pre realizáciu národných záujmov. Hodnotenie bezpečnostného prostredia má teda funkciu kognitívnu aj kreatívnu. Vymedzenie bezpečnostného prostredia by malo čo najlepšie charakterizovať širokodimenzionálny bezpečnostný priestor, v ktorej sa subjekt nachádza, a identifikovať hrozby a výzvy, s ktorými sa musí vyrovnávať. Je vhodné pomenovať hybné sily, ale najmä vymedziť základné trendy vývoja bezpečnostného prostredia v horizonte predpokladanej platnosti dokumentu.
Vlastná stratégia je teda o tom, ako zachovať bezpečnosť. Reálnosť a efektívnosť splnenia zámeru priamo vychádza zo schopnosti adekvátne identifikovať, uchopiť a vyjadriť zásadné parametre bezpečnostného prostredia. Opomenutie, nedocenenie, alebo precenenie niektorých aspektov v podstate neumožňuje formulovať správnu bezpečnostnú politiku. To vedie k vytváraniu slabých miest, alebo k vynakladaniu finančných prostriedkov v nesprávnych smeroch. Názorne môžeme problém vyjadriť nasledovne: v rámci bezpečnostného prostredia pôsobia faktory A, B, C, D, E, F. Podľa nášho názoru sú nosnými A, B, a E. Naša analýza ale nebola dostatočná – precenili sme význam E a nedocenili význam D. Vynaložíme teda nie veľmi efektívne prostriedky na vyrovnanie sa s E, čo nie je nutné a naopak nedostatočná pozornosť venovaná D vytvára našu zraniteľnosť. Je samozrejmé, že naše poznanie nikdy nie je vyčerpávajúce a je limitované objektívnymi aj subjektívnymi príčinami. Aj pri snahe o maximálnu objektivizáciu poznania je subjektívny prístup jeho pevnou súčasťou a jeho prirodzeným limitom.
Bezpečnostná stratégia SR
Bezpečnostné prostredie je možné definovať ako priestor existencie subjektu. Z hľadiska bezpečnostnej stratégie krajiny ide najmä o priestor existencie štátu, kde je východisková najmä jeho geografická dimenzia. Faktory, ktoré ju prekračujú, sú označované ako transnacionálne. Z tohto pohľadu bývajú pri vymedzovaní bezpečnostného prostredia často používané kritéria jeho priestorovej klasifikácie[1], čo v prípade Bezpečnostnej stratégie SR (BS) nebolo využité. Používa sa spojenie „bezpečnostné prostredie SR“, ktoré nie je podrobnejšie diferencované. Zvolený prístup je jeden z možných a záleží na tvorcoch dokumentu, aký prístup zvolia. Je opodstatnený aj názor, že tento prístup umožňuje komplexnejší pohľad na problematiku. Na druhej strane niekedy môže absencia kritérií ublížiť zrozumiteľnosti a neumožní vyjadriť zložitosť problematiky a geografické odlišnosti bezpečnostného prostredia, ktoré sú z pohľadu štátu dôležité. Každý štát sa nachádza v geografickom prostredí, ktoré má svoje špecifiká a priamy a dôležitý vplyv na jeho bezpečnostné prostredie. Podľa nášho názoru je geografická klasifikácia bezpečnostného prostredia vhodná, pretože umožňuje lepšiu reflexiu geografických aspektov bezpečnostného prostredia, ktoré sú často aj objektívne determinujúce. Umožňuje tiež presnejšie vymedziť pôsobenie bezpečnostných faktorov, ktoré majú geografickú súvislosť.
Vnútorná štruktúra uchopenia problematiky v BS, t. j. základná charakteristika bezpečnostného prostredia – tendencie vývoja a hrozby – je z hľadiska funkčnosti dokumentu vhodná. Odlišné pohľady sa ale prirodzene objavujú pri samotnom formulovaní a ponímaní niektorých problémov. Sme toho názoru, že aj pri kritickom pohľade je potrebné odlišovať od práva autorov na vlastný pohľad a medzi názorom, ktorý je možno považovať za chybný. Pokiaľ sa s autormi BS v zásade zhodujeme s ich ponímaním postavenia SR[2] a s vymedzením v čl. 8-13, nemyslíme si, že by predmetom zásadnej kritiky mali byť možné čiastkové myšlienkové odlišnosti alebo formulačné úpravy[3]. Je možné mať odlišné názory na množstvo alebo rozsah odsekov, ale pre funkčnosť dokumentu sú podstatné obsahové otázky.
Niekde na hranici medzi podstatnými a nepodstatnými nedostatky sú určité formulačné nepresnosti, kedy myšlienka nie je vyjadrená celkom najšťastnejšie. Ide napríklad o formulácie „…jej (SR) bezpečnosť je garantovaná spojeneckými záväzkami.“ [1, čl. 9], kde bezpečnosť má aj širší význam, ktorý presahuje bezpečnostné garancie spojencov. Ďalej: „Prijatím za člena Európskej únie (EÚ) získala SR záruky politickej a ekonomickej stability…“ [1, čl. 10], kde je tvrdenie o EÚ ako záruke politickej stability určite základom na širšiu diskusiu. Poukázanie na uvedené príklady neznamená odmietanie týchto myšlienok, ale len vyslovenie pochybností o zvolenej formulácií, ktoré môže vyvolávať ďalšie otázky.
Tendencie
Výrazný nesúhlas a odlišný pohľad na problematiku máme pri článkoch 14 a 15: „Základnou tendenciou vývoja bezpečnostného prostredia je prehlbovanie nestability, neurčitosti a nepredvídateľnosti jeho vývoja vo svete ako dôsledok rastúceho počtu zlyhávajúcich štátov a negatívneho vplyvu niektorých neštátnych činiteľov.“ [1, čl. 14] Súhlasíme s vymedzením tendencie, ale jej príčina je nepresná a zjednodušená. Prehlbovanie nestability, neurčitosti a nepredvídateľnosti sa neuskutočňuje v dôsledku rastúceho počtu zlyhávajúcich štátov a negatívneho vplyvu niektorých neštátnych činiteľov (radi by sme sa už konečne niekde dopátrali, ktoré štáty konkrétne považujeme za zlyhávajúce a o koľko ich je viac oproti nekonkrétnej minulosti?). Podľa nášho názoru táto tendencia vychádza zo samej podstaty súčasnej podoby globalizovaného sveta, ktorá je charakterizovaná zväčšením a rozšírením počtu aktérov vstupujúcich do systému medzinárodných vzťahov. Okrem zvýšenia počtu štátov je to zväčšujúci sa význam nadnárodných ekonomických subjektov, vplyv národných aj nadnárodných zoskupení rozličného charakteru, ktoré často nemajú jasne identifikované záujmy, medzinárodný organizovaný zločin a terorizmus, nejasne identifikovateľné skupiny alebo aj jednotlivci (hackeri, lobisti), ktorí svojou činnosťou môžu vstupovať do systému medzinárodných vzťahov. Uvedené rozšírenie spektra aktérov je jedna stránka problému, druhou je súčasné a stále sa prehlbujúce prepojenie sveta, kde zdanlivo nevýznamná udalosť v niektorej krajine môže ovplyvniť dôležité faktory na druhej strane sveta (napríklad ceny akcií alebo komodít v globálnom rozsahu). Ďalej je to stupeň kybernetizácie spoločnosti a tým aj reálna možnosť byť v reálnom čase významnou súčasťou procesov bez geografických limitov[4]. Uvedená tendencia je teda dôsledkom najmä zvýšenia počtu aktérov medzinárodných vzťahov často s nejasnými záujmami spolu s rozšírením možnosti ich pôsobenia v globálnom rozsahu a reálnom čase.
Obdobné otázky vyvoláva aj formulácia ďalších tendencií: „Ďalšími tendenciami, ktoré ovplyvňujú vývoj bezpečnostného prostredia, sú narastajúca globalizácia, zvyšovanie počtu vnútroštátnych konfliktov, prehlbujúca sa bezpečnostná, politická aj ekonomická integrácia štátov, nekontrolované šírenie informačných a vojenských technológií, nerovnomernosť vývoja regiónov, nevyvážený demografický vývoj a migračné pohyby, nárast neznášanlivosti a nacionalizmu, rast závislosti od životne dôležitých zdrojov, ich obmedzenosť a zhoršovanie životného prostredia.“ [1, čl. 15] Konkrétne na tomto príklade sa ukazuje demografická neklasifikovanosť bezpečnostného prostredia ako nevýhoda. Analýza jednotlivých tendencii ukazuje, že sú premiešané tendencie rozličného typu a charakteru:
Globalizácia je objektívne pôsobiaci globálny fenomén, ktorý ale bez uvedenia niektorých základných súvislostí získava v tomto kontexte len deklaratórny charakter a je prázdnym pojmom.
Zvyšovanie počtu vnútroštátnych konfliktov je pravdepodobne tendenciou regionálneho charakteru v niektorých častiach sveta, ktorá sa ale neprejavuje v rámci regionálneho bezpečnostného prostredia SR. Ani tu nie je zrejmý vzťah tejto tendencie a jej význam pre bezpečnostné prostredie SR.
Prehlbujúca sa integrácia je naopak fenoménom nášho regionálneho bezpečnostného prostredia, ale nemá globálnu platnosť. V niektorých prípadoch aj mimo nášho priestoru jestvujú tendencie prehlbovania vzájomnej spolupráce, ktorá má ale ďaleko od integrácie.
Nekontrolované šírenie informačných a vojenských technológii je možno považovať za fenomén s globálnou pôsobnosťou. Na bezpečnostné prostredie ale bude mať dopad aj rozvoj ďalších nových technológií, ako sú napríklad biotechnológie a nanotechnológie, ktoré sú v tomto dokumente neodôvodnene opomenuté.
Nerovnomernosť vývoja regiónov je formulovaná skôr ako konštatovanie skutočnosti než ako tendencia. Tendencia by mala mať určité smerovanie a v tomto prípade nie je zrejmé, či ide o prehlbovanie alebo znižovanie nerovnomernosti vývoja regiónov. Pravdepodobne ide o nie najšťastnejšie vyjadrenie tendencie pokračujúceho prehlbovania nerovností vo vývoji regiónov v globálnom rozsahu, o prehlbovanie rozdielov medzi bohatými a chudobnými a z toho vyplývajúca ďalšia uvedená tendencia – migračné pohyby.
Nevyvážený demografický vývoj a migračné pohyby patria medzi globálne sa prejavujúce tendencie, ktoré majú vplyv na formovanie bezpečnostného prostredia.
Podstatnou otázkou tejto časti BS je, či uvedené tendencie sú relevantným a komplexným pohľadom. Sú to skutočne nosné tendencie, ktoré majú dopad na bezpečnosť SR? Je možné súhlasiť s tým, že tieto tendencie majú vplyv na bezpečnostné prostredie, pričom ich význam je rozdielny. Sú tu vymedzené tendencie so silným objektívnym motívom, ako napr. globalizácia, kde je akákoľvek národná regulácia v podstate nemožná. Niektoré ďalšie tendencie sú viac politicky regulovateľné, ako napr. integračné procesy alebo demografické pohyby. Aj z tohto pohľadu by bolo vhodnejšie uplatňovať určité klasifikačné kritériá. Okrem toho, považujeme za potrebné doplniť nasledujúce tendencie:
- Vznik a zvyšovanie významu novej dimenzie bezpečnosti – kybernetický priestor.
- Prehlbovanie vplyvu nových technológií (napr. biotechnológie, nanotechnológie) na oblasť bezpečnosti.
- Znižovanie významu bezpečnostných hrozieb vojenského charakteru a zvyšovanie pravdepodobnosti, nepredvídanosti a závažnosti hrozieb nevojenského charakteru.
Vymenovanie tendencií bez vyjadrenia ich významu, klasifikácie a ich systémového uchopenia a najmä bez vymedzenia ich vzťahu k bezpečnostnému prostrediu SR a záujmom SR, je nedostatočné a deklaratívne. Takto formulované tendencie a použitý prístup neumožňujú zohľadnenie týchto tendencii pri riešení samotnej stratégie bezpečnosti SR, pretože nedáva žiadne kvalitatívne ani kvantitatívne parametre, ktoré sú nutným predpokladom pre zaujatie kvalifikovaného postoja, resp. pre návrh riešenia.
[1] Napr. blízke, vzdialené, alebo lokálne, regionálne, globálne atď. – pozn. aut.
[2] SR je geograficky a svojimi historickými, kultúrnymi, politickými, ekonomickými a inými väzbami súčasťou euroatlantického priestoru. Individuálne alebo v spolupráci s inými krajinami a medzinárodnými organizáciami chráni a bráni slobodu, demokraciu, právny štát a ľudské práva v súlade so zásadami Charty OSN a ďalšími normami medzinárodného práva [BS SR 1, čl. 7]
[3] Napr.: „Členstvo SR v rozhodujúcich medzinárodných organizáciách zásadným spôsobom zmenilo jej bezpečnostné postavenie… Priamou účasťou na rozhodovacích procesoch týchto medzinárodných organizácií sa zvýšila úroveň bezpečnostných garancií poskytovaných týmito organizáciami…“ [1, čl. 13]. Nevieme o tom, že by okrem NATO nejaké iné organizácie poskytovali bezpečnostné garancie – pozn. aut.
[4] V jednom z dokumentov USA venovanému hodnoteniu bezpečnostného prostredia sa upozorňuje, že jednotlivec na druhej strane sveta môže prostredníctvom internetu spôsobiť rozsiahle škody USA – pozn. aut.
ilustračné foto: http://pixabay.com/sk/apokalyptickej-vojna-nebezpe%C4%8Denstvo-374208/
