Invázia USA do Iraku v roku 2003 bola jednou z najvýznamnejších geopolitických udalostí prvého desaťročia tohto storočia. Rozhodnutie uskutočniť inváziu bolo oficiálne podložené spravodajskými informáciami, podľa ktorých Irak vyvíjal a vyrábal zbrane hromadného ničenia a tým ohrozoval medzinárodnú bezpečnosť. Ďalší vývoj ukázal, že tieto spravodajské informácie neboli objektívnym a nezaujatým hodnotením, ale boli zásadne ovplyvnené politickými tlakmi na americké a britské spravodajské služby. Podrobne sa celému problému venuje napríklad kniha „Curveball“ od Boba Drogina, kde sa popisuje ako vzniklo a presadilo sa toto účelové klamstvo. Český čriepok do mozaiky, ako sa USA usilovali získať účelovo využiteľné informácie, prináša bývalý riaditeľ BIS Jiří Růžek vo svojej knihe „V labyrintu zpravodajských služeb“. V jedenej jej časti približuje, ako sa Američania usilovali využiť tzv. „Českú irackú stopu“, bez ohľadu na jej pravdivosť.
Zaujímavý a odborne fundovaný príspevok do problematiky prišiel nedávno z Kanady. Kanadský odborný časopis „Intelligence and National Security“ publikoval štúdiu Alana Barnesa “Getting it Right: Canadian Intelligence Assessments on Iraq, 2002-2003”. Práca je venovaná hodnoteniu situácie ohľadom Iraku zo strany kanadských spravodajských služieb v období pred americkou inváziou do Iraku v roku 2003.
Autor štúdie, Alan Barnes, pôsobí v Centre pre bezpečnostné, spravodajské a obranné štúdie na Carletonskej Univerzite. V hodnotenom období sa sám podieľal na spracovávaní spravodajských informácii k tejto problematike a je tak vysoko kompetentným odborníkom v tejto oblasti. Vo svojej analýze Barnes využil vlastnú znalosť problematiky, ako aj dostupné zdroje s rešpektom k zachovaniu klasifikovaných informácii.
Podľa Barnesovej štúdie, kanadské spravodajstvo od počiatku krízy venovalo Iraku veľkú pozornosť. Keď USA začali prezentovať rôzne podozrenia vo vzťahu k Iraku a ZHN, boli kanadskí spravodajskí analytici poverení preskúmať tieto tvrdenia a posúdiť ich pravdivosť. Podľa ich záverov americké tvrdenia neboli podporené dostupnými dôkazmi. Barnes uvádza, že nešlo len o prácu spravodajských služieb. Koncom augusta 2002 medzirezortná skupina odborníkov dokončila hodnotenie irackých programov vývoja a výroby zbraní hromadného ničenia, vrátane chemických, biologických a jadrových zbraní. Dospeli k záveru, že prípadné pozostatky chemických zbraní z obdobia pred vojnou v Perzskom zálive v roku 1991 môžu existovať len vo veľmi malom množstve a pravdepodobne sú z dôvodu zlých skladovacích podmienok nepoužiteľné. Kanadskí odborníci nesúhlasili s tvrdením USA, že po odchode inšpektorov OSN Irak obnovuje svoje schopnosti v oblasti zbraní hromadného ničenia. Kanaďania nepovažovali za presvedčivé informácie, že Irak obnovuje svoj jadrový program a nemali dôveru k argumentom USA. Obdobne boli kanadskí odborníci skeptickí k hodnovernosti informácii o obnove výroby chemických zbraní v Iraku.
Samozrejme, že aj kanadskí analytici pracovali s určitou mierou pravdepodobnosti a niektoré ich hodnotenia brali do úvahy americké názory a neboli tak jednoznačne odmietavé, ako by mohli byť. V niektorých svojich výstupoch pripúšťali možnosť, aj keď v spojení s vysokou mierou nepravdepodobnosti, že by Irak mohol disponovať určitými kapacitami ZHN. Tento prístup vychádzal najmä z toho, že analytici nedokázali s absolútnou istotou povedať, že Irak po roku 1991 úplne zničil všetky svoje ZHN, a tak museli nechať otvorenú aspoň hypotetickú možnosť, že si zachoval určitú limitovanú kapacitu. Analytici museli aj zohľadňovať možnosť, že sa môžu objaviť dôveryhodné dôkazy o existencii irackých ZHN. To sa nakoniec nestalo. Na druhej strane aj u amerických a britských analytikov existovali pochybnosti o dôveryhodnosti správ o Iraku. Tieto pochybnosti ale boli potlačené politickým záujmom a neboli oficiálne prezentované.
Kanadskí analytici vychádzali z približne z rovnakých informácii ako ich partneri v USA a Veľkej Británii. Vychádzalo to z rozsiahleho zdieľania spravodajských informácii v rámci aliancie „Five Eyes“, ktorú tvoria spravodajské služby USA, Británie, Kanady, Austrálie a Nového Zélandu. Kanaďania si boli vedomí vzájomnej nezhody v hodnotení, ako aj politických tlakov v USA na prispôsobovanie spravodajský hodnotení politickým zámerom. Aby predišli nepríjemným nezhodám s americkou spravodajskou komunitou, ktoré by sa mohli preniesť aj na politickú úroveň, niektoré svoje analýzy neposkytovali spojencom a boli určené len pre vnútroštátne využitie. Kanadskí spravodajskí analytici taktiež mali vlastné poznatky o týchto otázkach, ktoré vychádzali z účasti na predchádzajúcich inšpekciách OSN v Iraku a znalosti historického vývoja a širšieho kontextu tejto problematiky. Na základe týchto informácii vtedajší kanadský premiér Jean Chrétien bol skeptický voči prístupu USA. Svoje pochybnosti o relevantnosti amerického aj britského hodnotenia Chrétien vyjadroval aj pri rokovaniach s G.W. Bushom a T. Blairom, ktorí ale trvali na svojich hodnoteniach a využili ich ako východisko pri rozhodovaní o uskutočnení invázie. Prejav ministra zahraničia USA Colina Powella v Rade bezpečnosti OSN 3. februára 2003 bol zásadným krokom pri odôvodení vojenskej akcie proti Iraku. Kanadskí analytici okamžite preverovali presnosť a dôveryhodnosť jeho prehlásenia a podľa ich záverov Powell nepredložil žiadne nové dôkazy. Tvrdenia USA tak naďalej považovali za nedostatočne podložené. Na základe týchto záverov sa Kanada rozhodla nezapojiť do útoku na Irak.
Ako už bolo spomenuté, kanadské závery vychádzali prakticky z rovnakých informácii ako americké a britské. Keď pominieme aspekt analytického zlyhania, ktoré je permanentným rizikom spravodajskej analýzy, tak príčiny zásadných rozdielov v záveroch vidí Barnes v tom, že v Kanade nebol významný politický alebo iný vonkajší tlak, ktorý by usiloval nasmerovať hodnotenie konkrétnym smerom. Došlo len k určitému vnútornému byrokratickému pnutiu, ktoré bolo reakciou na zásadne odlišné závery kanadských analytikov od ich amerických a britských kolegov. Toto ale v konečnom dôsledku neovplyvnilo závery hodnotenia Kanaďanov. Ďalším faktorom bolo mentálne nastavenie amerických analytikov a rozdielne analytické predpoklady. Jednoznačná, proti iracká orientácia americkej zahraničnej politiky vytvorila aj určitý analytický rámec pre hodnotenia týkajúce sa Iraku. Veľa amerických analytikov tak predpokladalo, že Irak sa bude usilovať o obnovu svojich programov vývoja a výroby ZHN. Preto boli náchylnejší prijímať správy potvrdzujúci tento predpoklad a došlo tak k určitej zaujatosti. Ich ponímanie problému tak vytváralo určitú apriórnu bázu práce s informáciami a preto sa akýkoľvek náznak aktivít vo vzťahu k ZHN považoval za relevantný fakt a nedostatok dôkazov sa pripisoval účinným krycím opatreniam. Kanadskí analytici boli naopak ochotní pripustiť, že nedostatok dôkazov o irackých aktivitách v oblasti ZHN môže v skutočne znamenať, že programy neexistujú a dokázali tak kriticky pristupovať k dostupným informáciám.
Kanadskí analytici sa taktiež venovali samotnej politike USA vo vzťahu k Iraku a dospeli k záveru, že USA sú odhodlané odstrániť Saddáma Husajna a veľmi pravdepodobne uskutočnia inváziu do Iraku. Predpokladali, že Washington sa najskôr pokúsi vybudovať domácu a medzinárodnú podporu vojenskej akcií tým, že ukáže prepojenie irackého režimu s útokmi z 11. septembra alebo s medzinárodným terorizmom. Keby sa toto nepodarilo preukázať, tak by sa snažili ospravedlniť odstránenie Saddáma na základe hrozby, ktorú predstavujú iracké programy ZHN. V nasledujúcich mesiacoch sa kroky Bushovej administratívy riadili očakávanou schémou, čím sa posilnila nedôvera kanadských analytikov k výstupom ich amerických kolegov.
Barnes konštatuje, že pri spätnom pohľade boli kanadské hodnotenia, na rozdiel od amerických alebo britských, správne. Husajn nemal žiadne aktívne programy vývoja a výroby zbraní hromadného ničenia a nepredstavoval v tomto smere hrozbu pre medzinárodnú bezpečnosť. Správne sa ukázalo aj hodnotenie regionálnych dôsledkov invázie a následnej vnútornej nestability Iraku. Barnes v tomto smere uvádza: „Kanadská analýza Iraku bola živým dôkazom toho, že je dôležité mať nezávislú kapacitu na vypracovanie hodnotení o svete, ktoré by slúžili ako informácia pre vládnu politiku. Kanada veľmi profituje z obrovského množstva spravodajských informácii, ktorú dostáva od svojich partnerov Five Eyes, je ale potrebné na tieto materiály pozerať cez kanadskú optiku a vo svetle kanadských záujmov.“ Toto hodnotenie má ale širšiu platnosť. Názorne ukazuje, že napriek hlbokej aliančnej spolupráci pretrváva význam národných spravodajských schopností, ktoré môžu eliminovať prípadný účelový pohľad partnerov.
* * * * *
Zdroj: https://www.tandfonline.com/doi/full/10.1080/02684527.2020.1771934
Ilustračné foto: https://commons.wikimedia.org/wiki/File:The_War_in_Iraq,_Near_Basra,_Iraq,_2003_(Display).jpg
