Ústredným motívom problematiky bezpečnostného prostredia je bezpečnosť. Bezpečnosť je jednou z východiskových podmienok existencie a rozvoja akejkoľvek entity. Zaistenie bezpečnosti (jednotlivca, skupiny, štátu, spoločnosti) je z tohto dôvodu dôležitou súčasťou činnosti subjektu.
Bezpečnostné prostredie
Bezpečnosť existuje v rámci bezpečnostného prostredia, ktoré má svoj ontologický a epistemologický rozmer. Ontologický rozmer je daný samotnou existenciou prvkov, faktorov a vzťahov, ktoré vytvárajú bezpečnostného prostredie. Epistemologický rozmer je vyjadrený poznateľnosťou prvkov, faktorov a vzťahov a ich samotným poznávaním. Epistemologický rozmer umožňuje uchopenie bezpečnostného prostredia v týchto súvislostiach:
- v ktorých objektívne jestvujúcich vzťahoch, vplyvoch, javoch, udalostiach, procesoch a trendoch sa subjekt pohybuje, ktorými je formovaný o ovplyvňovaný. Teda akési bezpečnostné prostredie „pre seba“;
- ktoré vzťahy, vplyvy, javy, udalosti, procesy a trendy vníma, respektíve je schopný vnímať ich, ako ovplyvňujúce a formujúce bezpečnostné prostredie;
- ako ich vníma, aký je záujem ich vnímať a aká je miera subjektívneho „vkladu“ do výsledného obrazu, ktorým je bezpečnostné prostredie „pre nás“.
Z epistemologického hľadiska je bezpečnostné prostredie zložitou kombináciou nekonečného počtu známych aj neznámych, významných aj menej významných faktorov a vzťahov. Každá naša snaha o jeho uchopenie a poznanie je zjednodušením a obmedzením reality a má preto len limitovanú poznávaciu schopnosť. Preto je potrebné neustále brať do úvahy obmedzenosť nášho poznania a našu neznámu neznalosť. Oproti dynamike reálneho bezpečnostného prostredia je jej charakteristika statickej povahy, kde jeho dynamika je ukrytá a prejavuje sa až pri riešení tendencií jeho vývoja. Preto je časové hľadisko ponímané len ako implicitný rámec vo formáte, ktorý je potrebný pre daný prípad.
Vymedzenie bezpečnostného prostredia nie je možné bez určenia axiomatického rámca bezpečnosti, ktorého výrazom sú záujmy. Záujmy vyjadrujú hodnotový rámec bezpečnosti a tvoria jej obsah. „Třicet paprsků je dohromady kolo, ale teprve to nic mezi nimi přivodí smysl a účel kola.“ (LAO C´, 1971, s. 30) Bezpečnosť, jej miera, respektíve úroveň je vyjadrením stavu ohrozenia chránených záujmov. Hrozba je prvok v rámci bezpečnostného prostredia, ktorý predstavuje (ohrozenie) pre chránené záujmy. Riziko je výrazom miery hrozby ako aj pripravenosti subjektu ho eliminovať. Identifikácia hnacích síl a vymedzenie trendov vývoja bezpečnostného prostredia napomáha vymedziť výzvy a identifikovať hrozby ako faktory, s ktorými je potrebné sa vyrovnať. Tieto aspekty vytvárajú charakter bezpečnostného prostredia a ich hodnotenie je vnútorným obsahom pojmu bezpečnosť.
Východiskovým predpokladom snahy o poňatie bezpečnostného prostredia v jeho plnom rozsahu a obsahu by malo byť úsilie o celkový a komplexný pohľad. Bezpečnostné prostredie je každé prostredie, v ktorom sa realizujú bezpečnostné záujmy a uskutočňujú bezpečnostné vzťahy. Z tohto pohľadu je bezpečnostné prostredie totožné s prostredím existencie jedinca aj spoločnosti.
Uchopenie bezpečnostného prostredia a nástrojom jeho poznávania je možné prostredníctvom dimenzionálneho a sektorového prístupu. V rámci tohto prístupu bezpečnostné prostredie ponímame štvordimenzionálne. Je to geografická dimenzia, humanitná dimenzia, priestorová dimenzia (pozemný, vodný, vzdušný a kozmický priestor, mikrosvet a kybernetický priestor) a časová dimenzia. Humanitná dimenzia má sektorové členenie, ktoré je výrazom individuálnych špecifík jej prvkov. Okrem humanitnej majú ostatné dimenzie neintencionálnych charakter. Nie sú tvorené človekom, ale človek je ich súčasťou a sú človekom ovplyvňované. Vymedzené dimenzie nejestvujú osobitne a nezávisle, sú abstrakciou reality umožňujúce jej uchopenie.
Geografická dimenzia má svoje vyjadrenie v geografickom členení bezpečnostného prostredia. Geografické členenie bezpečnostného prostredia je najrozšírenejšie a vychádza z prirodzeného geografického prístupu. Geografická dimenzia môže byť ponímaná komplexne alebo členená podľa geografických kritérií. Tento prístup má niekoľko modifikácii. Môže byť klasifikovaná len regionálne, bez priameho vzťahu ku klasifikujúcemu subjektu. Znamená to, že je identifikovaný len záujmový štát/región (Irak, Afganistan). Tento prístup býva využívaný napríklad v niektorých dokumentoch USA. Ďalší prístup klasifikuje bezpečnostné prostredie „…v závislosti na význame udalostí v nich sa odohrávajúcich a majúcich bezprostredný vplyv na bezpečnostnú situáciu…“ (Zeman, 2002, s. 37). z hľadiska klasifikujúceho subjektu. V rámci tohto prístupu sa bezpečnostné prostredie člení na bezprostredné, blízke a vzdialené. Podobné geografické členenie je členenie na vnútorné , regionálne, euroatlantické a globálne bezpečnostné prostredie, ktoré je blízke teórii regionálnych bezpečnostných komplexov. V jej rámci je bezpečnostný komplex definovaný ako: „Skupina krajín, ktorých hlavné bezpečnostné pohľady a starosti sú natoľko previazané, že problémy národnej bezpečnosti každého z nich nie je možné primeraným spôsobom analyzovať alebo riešiť oddelene“ (Buzan, Wæver, Wilde, 2005, s. 20). Taktiež tento prístup vychádza z prirodzeného geografického členenia, ktoré dopĺňa o aspekt politický, ktorý je najzreteľnejší vo vymedzení euroatlantického bezpečnostného prostredia.
Za súčasť geografického členenia je možné považovať aj rovinu transnacionálnych vzťahov. Táto vyjadruje vzťahy vymedzené na základe prekročenia geografického členenia, ktoré ale z tohto členenia vychádzajú, presahujú jeho geografické limity aj keď sú s ním úzko spojené. Transnacionálne vzťahy sú vymedzené negáciou geografických limitov. Geografické prostredie zostáva, ale stráca svoje vnútorné členenie a nie je v rámci transnacionálnych vzťahom týmito uchopiteľné. Transnacionálne vzťahy sú výrazom prekonania geografických limitov najmä vplyvom globalizačných procesov. Tieto posilňujú význam aktérov transnacionálneho charakteru, ktoré ale stále pôsobia v rámci určitého geografického priestoru. Charakteristickým prvkom transnacionálnych vzťahov je, že sú realizované mimo vplyv a kontrolu, alebo s obmedzenou kontrolou štátu.
Humanitná (sektorová) dimenzia je dimenzia tvorená existenciou človeka a jeho aktivitou. Je obdobou holistického prístupu Kodanskej školy, kde namiesto klasického „úzkeho“ prístupu k bezpečnostným štúdiám založeným na vojensko-politickom pohľade ponúkajú „široký“ prístup k bezpečnosti v rámci komplexu piatich sektorov – vojenský, politický, ekonomický, environmentálny a sociálny. Sektorové členenie je využité napríklad v dokumente Ministerstva obrany Veľkej Británie Strategické trendy (2003), kde sú vymedzené nasledovné sektory – fyzikálny, sociálny, vedecký a technologický, ekonomický, právny, politický a vojenský. Pri akceptovaní nosných diferenčných atribútov jednotlivých sektorov je možné použiť členenie na sedem sektorov: prírodný, vedecko-technologický, ekonomický, politický, sociálny a vojensko-bezpečnostný s rešpektovaním ich previazanosti a determinácie problematikou národnej bezpečnosti. Zámerom uvedenej klasifikácie je doceniť všetky dôležité komponenty bezpečnostného prostredia, ktoré reálne ovplyvňujú jeho charakter.
Priestorová dimenzia vymedzuje priestorové limity pôsobenia jednotlivých prvkov bezpečnostného prostredia najmä vo vzťahu k hrozbám a priestorom možného konfliktu. V našom ponímaní ide o pozemný, vodný, vzdušný a kozmický priestor, mikrosvet a kybernetický priestor. Priestorová dimenzia umožňuje vyjadriť schopnosti jednotlivých bezpečnostných aktérov pôsobiť v danom priestore, využívať ho na realizáciu svojich záujmov. Získaním schopnosti využívať určitý priestor sa tento stáva aj prostredím realizácie bezpečnostnej politiky, priestorom záujmov, zraniteľnosti a hrozieb. Schopnosť využívať tento priestor môže mať výrazne asymetrický charakter. Okrem historicky najstarších pozemného a vodného priestoru, sa v historicky krátkom čase vyformovali vzdušný a následne kozmický priestor. V poslednom období sa súčasťou bezpečnostného prostredia stal kybernetický priestor a mikropriestor.
Časová dimenzia je prirodzeným vyjadrením dynamiky všetkých prebiehajúcich procesov v rámci bezpečnostného prostredia a čas je jedným z jeho rozhodujúcich prvkov. Konkrétnym prejavom jeho významu je napríklad časové obdobie medzi inicializáciou hrozby a jej prejavom. Pôvodca hrozby môže časovú dimenziu využívať v svoj prospech. Napríklad pri príprave teroristického útoku jej pôvodca si môže vytvoriť dostatočný časový rámec pre jeho prípravu a vhodný čas pre jeho uskutočnenie. Naopak na druhej strane obeť útoku v prípade neodhalenia príprav na útok nemusí mať vôbec žiadny časový priestor na elimináciu hrozby a rieši, už len následky jej prejavu. Podľa slov Thomasa F. Halla, bývalého námestníka ministra obrany USA, v „dôsledku 11. septembra sme si uvedomili, že nepriateľ bol na prahu, že nebudeme varovaní, že možno nebudeme mať čas mobilizovať a pripraviť sa s časovým predstihom, pretože svet sa zmenil“ (Hall, 2003). Táto zmena v časovom aspekte reakcie zásadne mení požiadavky na pripravenosť bezpečnostného systému. Kyberneticky priestor zásadným spôsobom mení význam času a priestoru (vzdialenosti), pretože v jeho rámci tieto dva základné atribúty realizácie vzťahov strácajú význam.
Druhý aspekt časovej dimenzie je časový horizont hodnotenia bezpečnostného prostredia. Najčastejšie používané časové horizonty – krátkodobý, strednodobý a dlhodobý nemajú jednoznačne ponímaniu dĺžku svojich trvaní. V rámci NATO bývajú používané termíny klasifikované v týchto rozsahoch. Krátkodobý 0 – 2 roky, strednodobý 2 – 5 rokov, a dlhodobý 5 – 10 rokov.
Bezpečnostné prostredie je potrebné vnímať ako komplexný systém, v jeho štruktúrovanej a diferencovanej totalite jednotlivých prvkov a nimi tvorených dimenzií. Znamená to, že všetky prvky majú určitý význam a je potrebné zohľadňovať ich individuálny význam a osobitosti. Dimenzionálna štruktúra bezpečnostného prostredia je len možným nástrojom na uchopenie reality. Ako taká je schematická a nedokáže postihnúť realitu v jej celistvosti a komplexnosti. Taktiež niektoré prvky presahujú jednotlivé dimenzie, vzájomne sa prekrývajú a sú previazané. Táto metóda prístupu má ale napomôcť k čo najlepšiemu uchopeniu skutočnosti reálnej i vnímanej.
Dimenzionálne členenie bezpečnostného prostredia vytvára jeho najširší prirodzený rámec a je neintencionálne. Sektorové členenie je spôsobom uchopenia humanitnej dimenzie. Humanitná dimenzia je z hľadiska svojej existencie ako takej výrazom existencie človeka ako prírodného výtvoru a z tohto pohľadu má taktiež neintencionálny charakter, ale z hľadiska svojho obsahu je tvorená a formovaná človekom a má intencionálny charakter. Jednotlivé sektory však presahujú svoju dimenziu, ovplyvňujú a realizujú sa aj v dimenziách ostatných.
Ďalším aspektom uchopenia bezpečnostného prostredia sú analytické roviny. Analytické roviny sú „…ontologickými označeniami oblastí, kde sa skúmané udalosti odohrávajú…“ (Buzan, Wæver, Wilde, 2005, s. 14). Podľa Buzana je najčastejšie vymedzených týchto päť rovín – medzinárodné systémy, medzinárodné subsystémy, jednotky, podjednotky a jednotlivci. Hofreiter vymedzuje štyri analytické roviny – medzinárodnú, národnú (štátnu), skupinovú a individuálnu. (Hofreiter, 2006, s. 43). Podľa nášho názoru je individuálna rovina v rámci medzinárodných vzťahov málo významná a aj pri aplikácii tohto modelu na aspekty vnútornej bezpečnosti je možné vymedziť len tri roviny – medzinárodnú, národnú a skupinovú, pričom tá posledná v sebe zahŕňa aj rovinu individuálnu.
Tieto aspekty vytvárajú teoretický rámec, v ktorom sa uskutočňuje analýza a hodnotenie bezpečnostného prostredia. Tento teoretický rámec nie je vyčerpávajúci a usiluje sa postihnúť a vyjadriť nosné faktory bezpečnostného prostredia, ktoré vytvárajú východiskové predpoklady pre jeho uchopenie.
Hybné sily a trendy vo vývoji bezpečnostného prostredia
Súčasťou hodnotenia bezpečnostného prostredia bývajú často aj hybné sily a trendy, respektíve tendencie jeho vývoja. Hybné sily a trendy umožňujú vyjadriť a uchopiť dynamiku bezpečnostného prostredia a jeho predpokladané smerovanie. Komplexné hodnotenie bezpečnostného prostredia nie je bez implicitného alebo explicitného obsiahnutia týchto faktorov možné. Pri každom hodnotení reality je jeho súčasťou aj uvažovanie o jej ďalšom smerovaní, vývoji a motívoch, silách, ktoré toto smerovanie vyvolávajú. Tento proces je uvedomelou alebo neuvedomelou súčasťou aj hodnotení bezpečnostného prostredia.
Hybné sily sú faktorom vyvolávajúcim dynamiku vývoja a smerovania bezpečnostného prostredia. Britský dokument Strategické trendy definuje hybné sily ako „… faktory ktoré priamo ovplyvňujú alebo sú príčinou zmien“ (Strategické trendy, 2003, s. I-6). za hybné sily (drivers) považujú globálnu spoločnosť, politickú geometriu, požiadavky na zdroje, vplyv technológie. Dokument Globálne trendy 2015 ich vymedzuje nasledovne: demografia, prírodné zdroje a životné prostredie, veda a technológie, globálna ekonomika, národné a medzinárodné spravovanie záležitostí (governance), budúce konflikty a úloha USA.
Pojem trend vyjadruje smerovanie rozhodujúcich procesov ako aj samotný proces zmeny. Trend je možno ponímať „rozpoznateľný obraz zmeny, ktorá môže byť priamočiara, urýchľovacia, alebo spomaľujúca. Príkladom trendu je: priemerný vek populácie UK sa zvyšuje“ (Strategické trendy, 2003, s. 1 – 6). Za strategické trendy považuje okrem iného: Pokles štátnej suverenity – presunutie moci zo štátov na medzinárodné alebo neštátne siete; nárast deštruktívnej sily asymetrických hrozieb od teroristov, respektíve nepriateľských štátov; nárast turbulencie v celosvetovom rozsahu s trvalými hrozbami nízkej intenzity; šírenie nových technológií (napr. biotechnológie), ktoré môžu byť využité budúcim protivníkom; pravdepodobné nové nukleárne mocnosti; zlyhávajúce štáty sa stávajú väčšou hrozbou pre globálnu bezpečnosť ako tie znovu ožívajúce, slabá vláda vytvára hrozbu ako bezpečné útočisko pre teroristické skupiny; narastajúci vzájomný antagonizmus medzi islamskými a západnými kultúrami; súťaž o vzácne prírodné zdroj a ďalšie
Podľa Ungerera z austrálskeho inštitútu pre strategickú politiku stoja za pozornosť štyri kľúčové trendy. Ideológia a politická identita, nacionalizmus, pokračovanie americkej dominancie a globálna demografia (Ungerer, 2008).
Tieto dva príklady ukazujú aj na rozdielnosť prístupu k vymedzeniu trendov. Zatiaľ čo prvý má trendy po obsahovej stránke definované a usiluje sa o ich pregnantné vyjadrenie. Druhá sa pohybuje v oblasti politickej terminológie, ktorá z veľkej časti umožňuje postmoderný široký výklad.
Identifikácia hybných síl a trendov nemá plne objektívny charakter. Tento je limitovaný najmä záujmom, stupňom poznania a samotným identifikujúceho charakterom subjektu. Pri vymedzení hybných síl a trendov prebieha podobný proces ako pri sekuritizácii hrozieb. Nutnou podmienkou pre funkčnosť celého procesu hodnotenia bezpečnostného prostredia je úsilie o objektivizáciu hodnotenia, ktoré ale nikdy nie je plne dosiahnuteľné. Obdobne odlíšenie a vymedzenie hybných síl a trendov je limitované obdobnými faktormi a je možné aj ich vzájomné prelínanie. V niektorých prípadoch je vzťah medzi hybnou silou a trendom nejasný a vzájomne sa prekrývajúci. Je možná aj vzájomná zámena medzi niektorými hybnými silami a trendmi, ako napríklad v oblasti klimatických zmien a životného prostredia. V niektorých prípadoch sú hybné sily a trendy po obsahovej stránke obdobné a ich postavenie v analýze bezpečnostného prostredia môže byť obojaké. Napríklad globalizácia môže v rôznych kontextoch vystupovať ako hybná sila alebo ako trend a oba postoje sú odôvodniteľné. Z hľadiska svojho významu a dopadu, trendy môžu mať globálny, regionálny a rovnako národný význam.
Najmä v dokumentoch politického charakteru bývajú hybné sily a trendy postihnuté len implicitne. Hybné sily a trendy sú ukryté v pozadí myšlienkových procesov, ako ich nutná súčasť, ktorá nie je vždy plne racionálne uvedomená a vyjadrená. Hybné sily a trendy sú často obsiahnuté v rámci rôznych faktorov bezpečnosti, alebo sú súčasťou bezpečnostných hrozieb a rizík. Tento postup prináša metodologicky nevyvážený prístup, pretože neumožňuje podrobnejšie analyzovať tieto aspekty bezpečnostného prostredia. Hodnotenie bezpečnostného prostredia v takých prípadoch obsahuje minimálne predpoklad jeho ďalšieho smerovania, ale tento nemá dostatočne analyticky podložené.
Hybné sily a trendy by preto nemali byť určitým doplnkovým údajom, ale naopak relevantnou súčasťou komplexného a systémového prístupu. Podľa nášho názoru len tento umožňuje vyjadriť všetky relevantné faktory a prvky a uchopiť ich o vzájomných súvislostiach.
Záver
Prístupy k hodnoteniu bezpečnostného prostredia sú často diametrálne odlišné, čo do metodiky tak do rozsahu a hĺbky. Prelínajú sa teoretické a praktické aspekty vymedzenia a hodnotenia bezpečnostného prostredia a rozdielna je taktiež pozornosť, ktorá je hodnoteniu bezpečnostného prostredia venovaná. Od východiskového, rámcového hodnotenia bezpečnostného prostredia až po analýzu jednotlivých hrozieb. Z hľadiska prístupu k charakteristike bezpečnostného prostredia sú výrazné najmä dva spôsoby. Prvý charakterizuje bezpečnostné prostredie s dôrazom na trendy jeho vývoja a druhý postihuje najmä nosné hrozby bezpečnostného prostredia.
Shiping Tang (Tang, 2004) poznamenáva, že napriek dlhodobej diskusii vedcov aj politikov o hodnotení bezpečnostného prostredia, nebol zatiaľ explicitne definovaný koncept bezpečnostného prostredia, pričom ale každý má vlastnú predstavu čo bezpečnostné prostredie obsahuje.
V rámci nášho prístupu je bezpečnostné prostredie dynamickým komplexom tvoreným aktérmi bezpečnostného prostredia, ich vzájomnými vzťahmi ako aj ďalšími pôsobiacimi subjektmi, udalosťami a vplyvmi. Bezpečnostné prostredie je vo svojej podstate komplexnou, vnútorne protirečivou totalitou s rozličnou mierou významu jej jednotlivých prvkov.
Literatúra:
BUZAN, B., WAEVER, O., WILDE, J. 2005. Bezpečnost, nový rámec pro analýzu. Brno:Centrum strategických studií, 2005, ISBN 80-903333-6-2,
Globálne trendy 2015. 2000. [online] GLOBAL TRENDS 2015: A Dialogue About the Future With Nongovernment Experts. National Intelligence Council. December 2000. [cit. 5.3.2012] Dostupné na internete: http://www.dni.gov/nic/PDF_GIF_global/globaltrend2015.pdf
HALL, T. F. 2003. Assistant secretary of defense, on the use of Reserve and National Guard Forces. [online] New York Times, 26. 1. 2003, [cit. 1.2.2003] Dostupné na internete: www.nytimes.com/learning/teachers/featured_articles/20030127monday.html
HOFREITER, L. 2006. Securitológia. Liptovský Mikuláš : Akadémia ozbrojených síl gen. M. R. Štefánika, 2006. 138 s. ISBN 80-8040-310-4.
LAO-C´. 1971. Tao te ťing. Texty staré Číny. Praha: Československý spisovatel, 1971.
Strategické trendy. 2003. [online] Strategic trends. Joint Doctrine and Concepts Centre (JDCC) Shrivenham, Ministry of Defence, United Kingdom, 2003. [cit.23.6.2010] Dostupné na internete: www.jdcc.mod.uk/trends.htm.
TANG, S. 2004. A Systemic Theory of the Security Environment. [online] Journal of Strategic Studies. Volume 27, Number 1, March 2004. [cit.18.10.2007] Dostupné na internete: http://iaps.cass.cn/english/Articles/showcontent.asp?id=396
UNGERER, C. 2008. The International Drivers of Australia’s National Security [online] Australian Strategic Policy Institute. Dr Carl Ungerer Speech to the Security in Government Conference, Canberra, 18 September 2008. [cit.3.5.2009] Dostupné na internete: http://www.ag.gov.au/www/agd/rwpattach.nsf/VAP/(99292794923AE8E7CBABC6FB71541EE1)~SIG08-Ungerer.pdf/$file/SIG08-Ungerer.pdf
ZEMAN, P. (ed.) 2003. Česká bezpečnostní terminologie. Brno: Masarykova univerzita v Brně, Mezinárodní politologický ústav. Ústav strategických studií Vojenské akademie v Brně. 2002. ISBN 80-210-3037-2
ilustračné foto: http://pixabay.com/
