Asociácia bývalých spravodajských dôstojníkov spolu s Fakultou práva Paneurópskej vysokej školy v Bratislaveusporiadali 5. decembra 2017 v poradí už jedenáste medzinárodné sympózium na tému „Spravodajské služby a politici, médiá a sociálne siete“. Toto sympózium je jediné odborné verejné diskusné fórum na Slovensku, zamerané na otázky súvisiace s činnosťou spravodajských služieb. Na našej stránke postupne publikujeme referáty z tohto sympózia.
* * *
Vyhodnocovanie informačného prostredia a strategická komunikácia ako nástroj v boji proti hybridným hrozbám.
Miroslav Wlachovský, vedúci Oddelenia strategickej komunikácie MZVaEZ SR
____________________________________________________________________________________________________________________________________
Informačné prostredie
Informačné prostredie je agregátom jednotlivcov, organizácií a systémov, ktoré zbierajú, spracúvajú, rozširujú a celkovo narábajú s informáciami. Toto prostredie pozostáva z 3 vzájomne prepojených dimenzií, ktoré neustále interagujú s jednotlivcami, organizáciami a systémami. Sú to fyzická, informačná a kognitívna dimenzia. Fyzická dimenzia pozostáva z riadiacich a kontrolných systémov, kľúčových aktérov v rozhodovacom procese a podpornej infraštruktúry. Informačná dimenzia špecifikuje kde a ako sa informácie zhromažďujú, spracúvajú, ukladajú, rozširujú a ochraňujú. Kognitívna dimenzia zahŕňa myslenie a psychologické nastavenie tých, ktorí informáciu vysielajú, prijímajú alebo na ne reagujú.
Pre účely tejto prezentácie sa budem venovať najmä 3. spomínanej dimenzii.
Kognitívna dimenzia
Kognitívna dimenzia zahŕňa myslenie, vnímanie, psychické nastavenie tých, ktorí informácie spracúvajú, vnímajú, hodnotia a na základe nich robia rozhodnutia. Tieto prvky sú ovplyvnené viacerými faktormi, individuálnymi a kultúrnymi presvedčeniami, normami, motiváciami, skúsenosťami, morálkou, vzdelaním, duševným zdravím, identitou a ideológiami. Definovanie týchto vplyvných faktorov v danom prostredí je kritické pre pochopenie ako najlepšie ovplyvniť myslenie prijímateľa rozhodnutí (decisionmakera) a dosiahnuť želateľný efekt. Ako taká predstavuje táto dimenzia najdôležitejšiu zložku informačného prostredia.
Kognitívna bezpečnosť
- Operácie v informačnom prostredí zohrávajú v súčasnosti kľúčovú rolu vo všetkom, od terorizmu, cez geopolitické zápasy až po biznis
- Všetky sú čoraz závislejšie od techník masovej manipulácie
- Informácie sa stávajú zbraňou a sú vedené poznatkami zo sociálnej psychológie
- Operácie sú komplikované faktom, že sa vzhľadom na vyspelé technológie a globálne prepojenia dejú v predtým nepredstaviteľnom rozsahu a rýchlosti
- Tradičná kybernetická ochrana je takmer celá zameraná na obranu informačnej infraštruktúry. Ale to neposkytuje veľkú pomoc pri použití tejto infraštruktúry na ovplyvňovanie a manipuláciu celej populácie alebo jej významnej časti
- Tento problém si vyžaduje rozdielny prístup a rozdielnu skupiny podporných nástrojov zabezpečujúcich kognitívnu bezpečnosť.
- Úsilie v oblasti kognitívnej bezpečnosti zahŕňa netechnické prístupy, ktoré zvyšujú odolnosť jednotlivcov voči manipuláciám ako aj technické riešenia zamerané na odhaľovanie zavádzajúcich dát a dezinformácií a prevenciu ich rozširovania.
Informácia ako zbraň (weaponization of information)
- Použitie informácie ako zbrane (weaponization fo information) pozostáva zo zámernej falzifikácie – dezinformácie alebo použitia pravdivej informácie mimo kontext (napríklad časť prejavu, ktorá nereflektuje to čo rečník povedal). Môže to byť i zmes pravdy a lží. V iných prípadoch môže byť jej význam zveličený alebo jej čas distribúcie vykalkulovaný tak, aby vznikla čo najväčšia škoda.
- Propaganda je príkladom informácie ako zbrane – zavádzajúca informácia politickej povahy, ktorú rozširujú vlády alebo organizácie.
- Použitie informácií ako zbrane je formou sociálneho inžinierstva. Takéto prezentovanie, narábanie s informáciami je veľmi šikovne vytvorené tak, aby sa pritom využili kognitívne predsudky a chyby. Ľudia sa dokážu brániť pred ozbrojovaním informácií (používaním informácií ako zbrane) posilňovaním kapacity kritického myslenia.
- Dáta používané ako zbrane (weaponized data) môžu prenikať aj cez automatizované kanály, ktoré môžu ovplyvniť bezpečnosť bez toho, aby ich človek zachytil. Experti preto vytvárajú technológie, ktoré dokážu automaticky identifikovať a podľa potreby naložiť s takýmito dátami.
Stav informačného prostredia na Slovensku
- Naše informačné prostredie sa dramaticky zmenilo s nástupom internetu a sociálnych sietí
- Podľa nedávno vydanej publikácie Pravda a lož na Facebooku agentúra Nielsen Admosphere v r. 2016 zisťovala odkiaľ ľudia na Slovensku získavajú informácie a na prvom mieste uviedlo 45% opýtaných Facebook, až tesne za ním nasledovali štandardné spravodajské webstránky – 43%. Pričom zároveň platí, čím mladší respondent, tým vyššie číslo pre Facebook a v najmladšej skupine do 24 rokov označilo Facebook za primárny zdroj informácií až 2/3 opýtaných.
- Facebook môže byť primárny zdroj, ale na Slovensku máme množstvo ďalších internetových stránok a sociálnych sietí, ťažko znečistených fake news, dezinformáciami, manipuláciami, mnohými zameranými proti základným pilierom štátu, demokracie a jej inštitúcií
Čo môžeme robiť, čo by sme mali robiť a kto?
- Informačné prostredie predstavuje moderné bojové pole, kde zápasíme o ľudské mysle a srdcia, o presvedčenie
- V modernej terminológii ide o zápas o vytváranie, adaptáciu a zmenu softvéru – pretože pri všetkej úcte k moderným technológiám – stále najvzácnejší (a možno i najvplyvnejší) softvér je ten v ľudských hlavách.
- Pri obrane nášho informačného prostredia potrebujeme schopnosť odhaľovať, vyhodnocovať nebezpečenstvo, upozorňovať na jeho existenciu a informovať o ňom, mobilizovať zdroje a siete.
- Vnímam strategickú komunikáciu ako podskupinu aktivít v našom zápase s hybridnými hrozbami
- V oblasti boja proti hybridným hrozbám vo všeobecnosti a osobitne v strategickej komunikácii potrebujeme aplikovať celovládny/celospoločenský prístup
- Občianska spoločnosť a médiá zohrávajú kľúčovú úlohu pri zachytávaní útoku v informačnom priestore, šírenia vedomosti o ňom, debunkovaní dezinformácií a nepriateľských naratívov
- Úlohu vládnej sféry vidím v:
- Prevencii – byť pripravení, mať všetky potrebné prvky na správnych miestach, robiť simulačné cvičenia, testovať kritickú infraštruktúru => musíme byť schopní identifikovať svoje slabiny a otestovať ich skôr ako to urobí niekto za nás!
- Rozširovať vedomosti o tomto type ohrozenia
- Budovať odolnosť (v rámci toho si stanoviť krátkodobé, strednodobé a dlhodobé ciele => vytváranie pozitívnych naratívov, vypĺňanie a kontrola informačného priestoru, identifikovať a komunikovať s kritickými cieľovými skupinami (napríklad najzraniteľnejšími z pohľadu dezinformácií, ale i s mienkotvorcami, ľuďmi s vplyvom na rozhodovací proces)
Strategická komunikácia
Pod strategickou komunikáciou rozumieme konzistentne a vytrvalo hovoriť správne veci, správnym ľuďom, v správnom čase, mobilizovať sociálnu silu/moc, a tak napomáhať svojmu naratívu spôsobom, aby ste dosiahli tak krátkodobé ciele ako i dlhodobé víťazstvá.
Rozoberme si to na drobné:
- Konzistentne a vytrvalo – strategická komunikácia si vyžaduje premyslené plánovanie a vytrvalosť rozvíjať konzistentne rámce a naratívy v komunikovaných témach a oblastiach
- Hovoriť správnu vec – strategická komunikácia je zo 70% efektívne rámcovanie a potom pretlmočenie týchto rámcov do príbehov, posolstiev a mémov
- Správnym ľuďom – nejestvuje všeobecné auditórium. StratCom si vyžaduje rigorózny výskum cieľových skupín, adresátov komunikácie a hlboké pochopenie čo ich motivuje a mobilizuje
- Mobilizovať sociálnu moc/silu a napomáhať svojmu naratívu – spoločnosť je organizovaná troma typmi moci: politickou, ekonomickou a sociálnou. Dosiahnutie zmeny v spoločnosti si vyžaduje konfrontáciu a kombináciu všetkých troch typov moci. Komunikácia dokáže mobilizovať a zväčšovať sociálnu moc a cez ňu priniesť zmenu.
Strategická komunikácia MZVaEZ SR
- V júli 2017 vzniklo Oddelenie strategickej komunikácie – malý koordinačný útvar v priamej riadiacej pôsobnosti ministra
- Pôsobí zároveň ako stály sekretariát Pracovnej skupiny pre strategickú komunikáciu na ktorej práci sa podieľajú členovia kabinetov ministra a štátnych tajomníkov, odbor politických vzťahov EÚ, odbor vnútorných záležitostí a inštitúcií EÚ, odbor bezpečnostnej politiky, odbor analýz a plánovania, odbor verejnej diplomacie, tlačový odbor, odbor vzdelávania a prípravy, finančný odbor
- V auguste vedenie MZVaEZ SR schválilo materiál Koncepcia strategickej komunikácie
- Hlavný cieľ – budovať podporu verejnosti pre strategické ciele európskej, zahraničnej a bezpečnostnej politiky SR
- 4 kľúčové oblasti, na ktoré sa zameriavame: EÚ, NATO, poslanie a význam zahraničnej politiky pre štát a jeho obyvateľov, boj s dezinformáciami
Hlavné princípy:
Prístupnosť – používame komunikačné nástroje a kanály, ktoré využíva naša cieľová skupina
Adresnosť – poznať svoju cieľovú skupinu a mať k tomu zhromaždené kľúčové dostupné dáta
Dôveryhodnosť – poskytovať pravdivé informácie prostredníctvom dôveryhodných komunikátorov
Systematickosť – nejestvuje koniec strategickej komunikácie, ak má byť úspešná musí byť trvalá; prestávku si nemôžeme dovoliť
Konštruktívnosť – je dôležité bojovať s dezinformáciami, ale treba si dať veľký pozor aké množstvo času a energie im venujeme; dôležitejšie je sústrediť sa na vlastné aktivity a pozitívny naratív
Kooperatívnosť – synergia s aktivitami občianskej spoločnosti/MVO, médií, spolupráca s akademickou obcou a ďalšími dôležitými aktérmi
Záver:
Vývoj na Slovensku i v partnerských štátoch v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii poukazuje na rastúci význam strategickej komunikácie ako jedného z nástrojov v boji proti hybridným hrozbám, no najmä ako spôsobu vytvárania odolnosti voči nim. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí pri tom zohráva významnú, avšak z pohľadu veľkosti problému a potreby naďalej parciálnu rolu. Ak chceme, aby sme boli naozaj úspešní je potrebné, aby prístup k strategickej komunikácii a hybridným hrozbám bol celostný, so zapojením potrebných nástrojov štátu i občianskej spoločnosti. Štát má zohrávať významnú úlohu najmä v oblasti prevencie, vytvárania adekvátnych legislatívnych rámcov a samotnej strategickej komunikácie svojich záujmov a priorít.
* * *
Miroslav Wlachovský (1970) – Po absolvovaní filozofie a sociológie na Filozofickej fakulty UK v Bratislave (1994) bol šéfredaktorom časopisu Medzinárodné otázky na Slovenskom inštitúte medzinárodných štúdií (SIMŠ). V r. 1995-1998 bol riaditeľom výskumného centra SFPA. Potom nastúpil na MZV SR ako riaditeľ Odboru analýz a plánovania. V období 2001-2003 bol poradcom predsedu vlády SR Mikuláša Dzurindu. Pôsobil na zastupiteľskom úrade vo Washington, DC (2003-2007), Stálej misii SR pri medzinárodných organizáciách vo Viedni (2009-2011) a ako mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska (2011-2015). Bol tiež poradcom a členom tímu ministra Miroslava Lajčáka pre zvolenie do funkcie generálneho tajomníka OSN. Od júla 2017 vedie Oddelenie strategickej komunikácie MZVaEZ SR.
* * * * *
Pripravené v spolupráci s Asociáciou bývalých spravodajských dôstojníkov /www.absd.sk/
Ilustračné foto: pixabay.com
