Význam pojmov hrozba a riziko vyplýva z ich špecifického postavenia v rámci bezpečnostnej politiky. Jadrom bezpečnostnej politiky štátu je identifikácia a eliminácia hrozieb a rizík. Je preto nutné presne definovať uvedené pojmy a vymedziť ich vzájomný vzťah, aby tieto mohli slúžiť ako nástroje poznania a realizácie bezpečnostnej politiky.
Samotná teoretická problematika vymedzenia uvedených pojmov nebola na Slovensku nikdy predmetom rozsiahlej odbornej diskusie. Pojmy boli používané podľa úvahy jednotlivých autorov a väčšinou ich ponímanie nebolo vysvetlené a vyplývalo len z daného kontextu. Určité snahy o ucelené riešenie problematiky sa uskutočnili v rámci príprav základných politicko-strategických dokumentov – bezpečnostnej, obrannej a vojenskej stratégie. Tieto ale neboli dôsledné, čo v konečnom dôsledku znamenalo prijatie dokumentov, ktoré z terminologického hľadiska nie sú koherentné.
a) Sémantické hľadisko
Zatiaľ čo z hľadiska sémantiky je termín „riziko“ jednoznačný, používanie termínu „hrozba“ je zložitejšie.
Slovník slovenského jazyka riziko definuje ako možnosť nebezpečenstva straty, neúspechu, škody.[1] Pojem riziko teda používame na vyjadrenie možnosti, pravdepodobnosti uskutočnenia neželanej udalosti.
Pri pojme hrozba nie je v rámci slovenskej bezpečnostnej terminológie jednoznačne vymedzené ani jeho samotné používanie. V období prípravy Bezpečnostnej stratégie sa presadilo používanie termínu „ohrozenie“[2] aj keď z hľadiska obsahového aj z hľadiska používania je vhodnejší termín „hrozba“. Slovník slovenského jazyka pojem „ohrozenie“ nepozná. Uvádza pojem „ohrozený“, ktorého presnejší význam je neistý a pojem „ohroziť“, ktorý má presnejšie vyjadrenie v pojme „ochromiť“. Pojem „hrozba“ je vymedzený ako:
- výstražné napomínanie, vyhrážka:
- blízkosť niečoho nebezpečného: h. hladu, vojny[3], pričom najmä druhý pohľad vyhovuje pre používanie v bezpečnostnej terminológii. Pojem „ohrozenie“ je slovo odvodené, ktoré ani v rámci odbornej komunikácie (okrem oficiálnych dokumentov) nie je bežne používané a väčšinou sa používa termín „hrozba“.[4]
Nemenej závažným dôvodom je problematika bezpečnostnej terminológie v medzinárodnej komunikácii. Anglický termín „threat“ je všeobecne prekladaný ako hrozba a naopak slovenský pojem hrozba sa do angličtiny prekladá ako „threat“. Zavádzanie odlišného, aj keď podobného pojmu môže vyvolať nedorozumenia. Súbežné používanie pojmov ohrozenie a hrozba na jednu stranu neznamenalo zásadný problém v rámci bezpečnostnej problematiky, ale na strane druhej sa aj v rámci odborných diskusii objavovali stanoviská, ktoré implicitne obsahovo vymedzovali tieto synonymické pojmy rozdielne
b) Vzťah pojmov hrozba a riziko v slovenských politicko-strategických dokumentoch
Bezpečnostná stratégia SR vymedzuje v časti Bezpečnostné riziká a ohrozenia Slovenskej republiky celkom 11 problémov klasifikovaných ako ohrozenie či riziko pre bezpečnosť SR. Vzťah hrozby a rizika nie je vyjadrený explicitne a z analýzy textu vyplýva použitie pojmov v nasledujúcich vzťahoch:
- riziko ako potenciálne nebezpečenstvo bez priamej väzby k hrozbe (čl.18, 12),
- riziko ako nižšia úroveň hrozby (čl. 21),
- hrozba a riziko ako synonymá (čl. 23, 27).
Prevažuje lineárne ponímanie vzťahu hrozby a rizika, teda riziko ako nižšia úroveň hrozby, ktoré vyjadruje vtedy rozšírený postoj.
V rámci prípravy bezpečnostnej stratégie bolo súčasťou jednej z pracovných verzií nasledovné vymedzenie pojmov riziko a hrozba:
„Bezpečnostné riziká predstavujú negatívne postoje alebo opatrenia štátu (skupiny štátov), alebo domácich či zahraničných subjektov, prípadne situácie, ktoré môžu pri ich neriešení prerásť do bezprostredného ohrozenia záujmov Slovenskej republiky. Charakter bezpečnostných rizík vyžaduje ich nepretržité sledovanie, vyhodnocovanie tendencií ich vývoja a včasné prijímanie účinných preventívnych opatrení.“
„Bezpečnostné ohrozenia predstavujú konkrétne negatívne postoje a aktivity štátu (skupiny štátov) alebo relevantných domácich či zahraničných subjektov, prípadne situácie, ktoré bezprostredne ohrozujú záujmy Slovenskej republiky. Charakter bezpečnostných ohrození vyžaduje prijať okamžité opatrenia“[5].
Aj keď sa v konečnom dôsledku tieto definície súčasťou oficiálneho dokumentu nestali, najlepšie vyjadrujú vtedajšie ponímanie pojmov riziko a hrozba a ich lineárny vzťah. V rámci tohto prístupu sú riziko a hrozba obsahovo obdobné pojmy, ktoré sa líšia vo veľkosti potenciálu nebezpečenstva, respektíve ohrozenia chránených záujmov. Zatiaľ čo riziko predstavuje možnosť, hrozba vyjadruje takú úroveň nebezpečenstva, ktorá si vyžaduje prijímanie opatrení. V konečnom dôsledku sa ale ani tieto pohľady nie vždy dôsledne rešpektovali a v rámci bezpečnostnej stratégie nie sú uplatňované dôsledne.
Obranná stratégia nadviazala na Bezpečnostnú stratégiu, ale riziká a hrozby rozčlenila na vojenské a nevojenské, pričom upozornila na zvyšovanie pravdepodobnosti vzniku zmiešaných rizík a hrozieb. Z hľadiska vzťahu rizika a hrozby tieto termíny uvádza väčšinou spoločne, v synonymickom význame: „rozsiahly ozbrojený konflikt, ktorý predstavuje najvyššie možné vojenské riziko a ohrozenie Slovenskej republiky…“[6]. Obranná stratégia v podstate nerozlišuje medzi rizikom a hrozbou a oba pojmy považuje za obsahovo totožné.
Odlišné a aj explicitne formulované ponímanie rizika prináša Vojenská stratégia SR. Vojenská stratégia používa pojem „ohrozenie“ na označenie možných nebezpečenstiev a mechanicky ich rozčleňuje len na vojenské a nevojenské. Pojem riziko je definovaný ako: „Tie ohrozenia, na ktorých riešenie nezostane v plánoch požadovaná sila, predstavujú riziko, ktoré je štát nútený akceptovať pri udržiavaní dostupného a realistického obranného systému“.[7] Dokument Model 2010 upresňuje: „Vo Vojenskej stratégii Slovenskej republiky sa pod pojmom „riziko“ rozumie pravdepodobnosť, že obranné spôsobilosti štátu, zdrojovo zabezpečené v mieri, nebudú zodpovedať všetkým potrebám pri riešení uvedených vojenských a nevojenských ohrození.“[8] Pojem riziko tak dostáva nový obsah. Riziko je ponímané ako diferencia medzi možnou potrebou a predpokladanou schopnosťou. Miera rizika je výsledkom výhradne rozhodnutia subjektu a je vyjadrením miery schopnosti a ochoty subjektu eliminovať hrozbu. Nemá priamy vzťah k hrozbe, nie je vyjadrením relácie medzi hrozbou a chráneným záujmom, ale je výrazom subjektívneho prístupu. Riziko nevychádza z hrozby, nie je jeho kvantifikáciou, ale riziko je kvantifikáciou prístupu subjektu k hrozbe, je výsledkom subjektívneho rozhodnutia. Riziko z obsahového hľadiska definuje sám subjekt a určuje jeho mieru. Dochádza tak určitému zúženiu významu pojmu riziko len na jeho subjektívnu rovinu.
Ponímanie vzťahu hrozba – riziko a vymedzenie oboch dôležitých pojmov je v prvom rade otázkou odborného a spoločenského konsenzu a taktiež otázkou umožnenia funkčnej komunikácie v rámci medzinárodného spoločenstva. Z tohto pohľadu je možné akceptovať akékoľvek vymedzenie uvedených pojmov, ktoré bude široko akceptované a ktoré bude vhodné aj z pohľadu medzinárodnej komunikácie, kde taktiež je používanie uvedených pojmov nie vždy jednoznačné. V každom prípade ale nie je dobré, keď v troch základných strategických dokumentoch je používanie týchto pojmov výrazne odlišné. Na tento problém bolo Slovensko upozornené aj v rámci medzinárodnej spolupráce. Správa francúzskeho generála Flichyho uvádza, že: „referencia na hrozby, ktoré sú možnosťou agresie a na riziká, ktoré zostávajú potenciálnym nebezpečenstvom, nie je v súlade s definíciami NATO a môže byť v tomto rámci zdrojom nejasností“.[9] Taktiež Správa o stave obrany vypracovaná týmom Cubic Aplications upozorňuje: „Existujú však oblasti, kde je možno vykonať vylepšenia – príkladom je presnosť s ohľadom na terminológiu. Termíny riziko a hrozba sa uvádzajú, ako keby boli jeden a ten istý termín – riziko je mierou dostatočnosti pre danú schopnosť reakcie a (na rozdiel od hrozby) hovorí o „možnosti nebezpečenstva“, ktorú je krajina ochotná podstúpiť s ohľadom na adekvátnosť svojej schopnosti reakcie. To nie je definícia hrozby“.[10]
Z tohto pohľadu je zarážajúce, že aj cez tieto upozornenia zahraničných partnerov na nutnosť venovať pozornosť terminologickým otázkam a reflektovať medzinárodne akceptované vymedzenia, v návrhu aktualizácie Bezpečnostnej stratégie SR[11] z roku 2003 ktorý bol nakoniec pozastavený, bol pojem riziko celkom a bez náhrady vypustený!
[1] Krátky slovník slovenského jazyka, kssj.juls.savba.sk
[2] V prípade citácie dokumentu je používaný termín „ohrozenie“, v prípade vlastných komentárov je používaný termín „hrozba“. Pojmy „hrozba“ a „ohrozenie“ sú v tejto práci ponímané ako synonymá.
[3] Krátky slovník slovenského jazyka, kssj.juls.savba.sk
[4] pozri napríklad Odporúčania pre aktualizáciu Bezpečnostnej stratégie Slovenskej republiky, IOB MO SR, Bratislava 2004.
[5] Nezverejnená, pracovná verzia Bezpečnostnej stratégie – archív autora
[6] Obranná stratégia SR, čl. 16
[7] Vojenská stratégia SR, bod 4.1.
[8] Model 2010, s.3, www.mod.gov.sk
[9] Správa generála Flichyho z 13. septembra 2002, Audit slovenských návrhov k modelu „Sily 2010“
[10] Správa o stave obrany SR, Návrh záverečnej správy 11. december 2000, s.I-4
[11] www.mod.gov.sk
ilustračné foto: http://pixabay.com
