Pojem bezpečnostná výzva sa dostal do našej bezpečnostnej terminológie z angličtiny, pričom ale nebola pociťovaná vnútorná potreba jeho zavedenia ale naopak po jeho zavedení za hľadal jeho význam. Z hľadiska jednoduchého prekladu je pravdepodobne najvhodnejší preklad pojmu „challenge“ ako zložitá úloha, alebo problém. Podľa J. Eichlera [1] je bezpečnostná výzva „zavádějící pojem“. Jeho prevzatie z terminológie NATO nebolo naplnené rovnakým obsahom a je tendencie používať tento termín namiesto pojmov hrozba alebo riziko. Napokon sa začal používať najmä vo význame poukázania na strategické trendy alebo predpokladané udalosti, s ktorými sa musí subjekt vyrovnať pre zaistenie svojho bezpečného rozvoja.
Problematičnosť formulovania bezpečnostných výziev sa plne prejavila v rámci prvej Bezpečnostnej stratégie SR z roku 2001, ktorá ich formuluje sedem. Bezpečnostné výzvy v ponímaní Bezpečnostnej stratégie SR skôr upozorňujú na nutnosť reagovať na všeobecné rozvojové globálne trendy. Jednotlivé výzvy majú rôzny stupeň všeobecnosti, rozsahu a orientácie. Toto vyplýva práve z nedostatočnej teoretickej neujasnenosti pojmu bezpečnostná výzva ako aj neujasnenosti vzťahu bezpečnostnej výzvy k bezpečnostnému prostrediu.
Bezpečnostná stratégia SR z roku 2005 volí odlišný prístup a hovorí len všeobecne o „hrozbách a výzvach“, pričom ďalej v výzvy nešpecifikuje. Obranná stratégia SR z toho istého roku hovorí obdobne o vyrovnaní sa s výzvami a hrozbami. Z týchto príkladov je zrejmé, že zatiaľ čo slovenská bezpečnostná komunita pokročila napríklad v ponímaní pojmov hrozba a riziko, pojmu bezpečnostná výzva nebola venovaná dostatočná pozornosť a tento je naďalej ponímaný skôr intuitívne. Bez hlbšieho pochopenia jeho významu a miesta v rámci bezpečnostnej terminológie.
Podobný prístup je uplatnený napríklad v Koncepcii zahraničnej politiky RF, kde sa uvádza: „Súčasne v medzinárodnej oblasti vznikajú výzvy a hrozby voči národným záujmom Ruska. Zvyšuje sa tendencia vytvárať jednopolárne štruktúry sveta v rámci hospodárskej a silovej dominancie USA.“ V tomto konkrétnom kontexte sa ale dá povedať, myšlienka implicitne vyjadruje možný vzťah medzi hrozbou a výzvu v zmysle, že nevyrovnanie sa s určitou výzvou možné znamenať jej zmenu na hrozbu.
Veľmi často je naplnenie tohto pojmu ponímané veľmi vágne, nekonkrétne a určitým spôsobom slúži ako doplnok k charakteristike bezpečnostného prostredia. Tento prístup je uplatnený napríklad v Bezpečnostnej stratégii EÚ, kde v časti globálne výzvy a kľúčové hrozby sú vymedzené súčasné hlavné problémy – hlad, chudoba a choroby, energetické otázka a prírodné zdroje atď. [2] Pričom už nie je riešená otázka cesty ďalej, možnosti vyrovnania sa s týmito výzvami.
Podľa môjho názoru je dobrým príkladom využiteľnosti a vhodnosti používania pojmu bezpečnostná výzva jeho používanie v bezpečnostných dokumentoch USA. Napríklad Stratégia pre vnútornú bezpečnosť z roku 2002 sa používa pojem výzva pre veci, ktoré je zo strategického hľadiska nutné uskutočniť pre bezpečnosť krajiny: „Výzvou je rozvíjať navzájom prepojené a doplnkové systémy, ktoré posilňujú skôr než kopírujú a ktoré zaisťujú základné požiadavky s ktorými sa stretávajú.“, alebo – „Vybudovanie silného, pružného a efektívneho Ministerstva národnej bezpečnosti je veľká výzva a vrcholná federálna priorita.“
Samotná myšlienka obsiahnutá v pojme bezpečnostná výzva je racionálna a má svoj význam. Bezpečnostná výzva môže byť ponímaná v užšom alebo širšom zmysle ako:
- Kritická, strategická úloha realizácia ktorej má zásadný význam pre bezpečnosť subjektu.
- Predpokladaný kritický moment završujúci jeden alebo viacero strategických trendov, prekonanie (vyrovnanie sa s ním) ktorého je potrebné pre úspešnú realizáciu národných záujmov.
Oproti pojmu hrozba, ktorý je len identifikáciou a má najmä poznávaciu rovinu, význam pojmu výzva je širší. Implicitne v sebe obsahuje aj informáciu o požadovanom zameraní činnosti, k čomu musí činnosť smerovať aby výzva bola prekonaná. Výzva nemusí mať priamy vzťah k hrozbe, ale nepriamo môže napomáhať jej eliminácii. V priamom vzťahu je k formovaniu bezpečnostného prostredia a možno sa dá povedať, že vyrovnávanie, respektíve prekonávanie bezpečnostnej výzva je podstatným prvkom jeho formovania.
[1] Základní vymezení pojmu bezpečnostní hrozba a bezpečnostní riziko, MP 5/2003, s. 32
[2] Globálne výzvy: (krátené) Prostredie po studenej vojne je prostredie intenzívne sa otvárajúcich hraníc, v ktorom sú vnútorné i vonkajšie aspekty bezpečnosti nerozlučne spojené. Toky obchodu a investícií, technologický rozvoj a rozširovanie demokracie priniesli mnohým ľuďom slobodu a prosperitu. Iní vnímajú globalizáciu ako príčinu frustrácie a nespravodlivosti. Tento rozvoj zvýšil aj priestor pre neštátne skupiny, aby zohrávali úlohu v medzinárodných záležitostiach…
Od roku 1990 zomreli takmer 40 milióny ľudí vo vojnách, 90% z nich boli civilisti… 45 miliónov ľudí každoročne umiera od hladu a na podvýživu… AIDS prispieva k rozpadu spoločnosti Vo väčšine rozvojových krajín spôsobujú chudoba a choroby nevýslovné utrpenie a zapríčiňujú naliehavé obavy o bezpečnosť…… Nové choroby sa môžu rozširovať veľmi rýchlo a stávajú sa tak globálnymi hrozbami….Bezpečnosť je predpokladom rozvoja. Konflikty neničia len infraštruktúru, vrátane sociálnej infraštruktúry; ale aj podporujú kriminalitu, odstrašujú investície a znemožňujú normále ekonomické aktivity. … Zodpovednosť za prírodné zdroje – najmä vodu, ktorej situácia bude zhoršená kvôli globálnemu otepľovaniu v nasledujúcich desaťročiach – pravdepodobne vytvorí v rozličných oblastiach ďalšie nepokoje a migračné pohyby. Špecifickou obavou Európy je závislosť na energii. Európa je najväčším svetovým dovozcom ropy a zemného plynu… Energia sa importuje najmä zo Zálivu, Ruska a Severnej Afriky.
ilustračné foto: http://pixabay.com/
