Bezpečnostná situácia na juhovýchode Ukrajiny po marcovej anexii Krymu Ruskou federáciou sa značne zhoršila a to kvôli separatistickej činnosti ozbrojených skupín, v dôsledku čoho začalo dochádzať k ozbrojeným stretom so silovými zložkami. Napriek tomu, že antiteroristická operácia sa začala už 7. apríla, ani po niekoľkých mesiacoch nepriniesla očakávané úspechy.
Formálne antiteroristickú operáciu na východe Ukrajiny riadila Služba bezpečnosti Ukrajiny (SBU – civilná a vojenská kontrarozviedka) prostredníctvom zástupcu riaditeľa, ktorý je zároveň aj veliteľom Antiteroristického centra Alfa. Neskôr, z dôvodu potreby nasadenia väčšieho počtu jednotiek z pozemných a vzdušných síl, operáciu de-facto riadili ozbrojené sily. Avšak, v dôsledku neskúsenosti vojenských plánovačov a nerozhodnosti veliteľov ani tí neprispeli k efektívnejšiemu vedeniu protiteroristickej operácie, čo sa prejavilo na množstve obetí a dĺžke jej trvania.
Na aké problémy narážali?
Problémom bolo, že voči príslušníkom ukrajinských silových rezortov stali dobre vycvičení a v mnohých prípadoch aj s bojovými skúsenosťami z vojnových konfliktov ruskí dobrovoľníci a naverbovaní bojovníci. Pričom výcvik dobrovoľníkov, pre vyslaním na Ukrajinu, zabezpečovala ruská Vojenská spravodajská služba (GRU) na svojich základniach v Pskove, Taganrogu, meste Šachty v Rostovskej oblasti, obci Moľkino Krasnodarskej oblasti a vo výcvikových strediskách moskovskej oblasti. Presný počet vycvičených dobrovoľníkov, ktorí prekročili nelegálne rusko-ukrajinskú hranicu nie je známy. Poradca ministra vnútra Antona Heraščenko odhaduje na 4 tisíc ruských dobrovoľníkov z celkového počtu viac ako 15 tisíc ozbrojených bojovníkov, na udržanie ktorých je potrebné viac ako 3 mil. USD denne. Medzi nimi sú aj ruskí kozáci, kaukazskí bojovníci a príslušníci krymských silových štruktúr Alfa a Berkut. K ním je potrebné pripočítať ukrajinské kriminálne skupiny, ktoré boli udržiavané v nabudenom stave prostredníctvom narkotík a alkoholu. Organizovanie a vysielanie ruských dobrovoľníkov do Doneckej a Luhanskej oblasti potvrdil kozácky ataman a predseda moskovskej Slovanskej spoločnosti Alexander Kravčenko, ktorý uviedol, že náborom ruských dobrovoľníkov sa zaoberá aj ruské kozáctvo prostredníctvom svojich organizácií. Taktiež konštatoval, že prechod rusko-ukrajinskej hranice sa uskutočňuje takmer každú noc nelegálne a to bez prekážok zo strany príslušníkov ruskej pohraničnej služby.
K neúspechu antiteroristickej operácie prispievalo aj neefektívne riadenie a vzájomné koordinovanie nasadených jednotiek z rôznych rezortov. Problém spočíva v rozdielnom nazeraní vedúcich funkcionárov silových rezortov na vedenie operácie. Okrem toho, v silových zložkách pretrvávala nízka úroveň lojality k vláde Ukrajiny na všetkých úrovniach. Niektorí príslušníci nasadených silových zložiek odmietali poslušnosť a prechádzali na stranu separatistov. V súvislosti s mnohými neúspechmi vedenej operácie dochádzalo k častej výmene funkcionárov na regionálnej úrovni, najmä v rezorte ministerstva vnútra. V súvislosti s odmietaním plnenia služobných povinností, minister vnútra Arsen Avakov od apríla do polovice júna, prepustil viac ako 17 tisíc príslušníkov milície.
Ďalším faktorom slabého úspechu protiteroristickej operácie na východe Ukrajiny bola aj skutočnosť, že nasadzované jednotky boli malo vycvičené na vedenie operácie v zastavanom priestore, ktorá má svoje špecifiká. Problémom bola aj skutočnosť, že sa teroristi skrývali za ľudskými štítmi žien a detí. V dôsledku toho, že ozbrojení separatisti boli zamiešaní medzi civilné obyvateľstvo, špeciálnym silám to komplikovalo vedenie operácií bez neželaného usmrcovania civilného obyvateľstva.
Chýbajúca mediálna podpora
Jednotky ministerstva vnútra, ozbrojených síl a antiteroristického centra Služby bezpečnosti Ukrajiny v snahe o potlačenie teroristickej činnosti teroristov nedokázali získať podporu miestneho obyvateľstva. V dôsledku rozsiahlej ruskej mediálnej propagandy, nasadené ukrajinské jednotky boli obyvateľstvom východu Ukrajiny vnímané ako nežiaduce na územiach separatistických oblastí. Čoraz väčšia strata podpory miestneho obyvateľstva spôsobila zložitejšie vedenie protiteroristickej operácie.
K stratám na životoch ukrajinských bojovníkov dochádzalo hlavne kvôli slabej výstroji a výzbroji. Vojakom chýbali v akciách nepriestrelné vesty a tie čo boli vo výstroji, boli v mnohých prípadoch ešte so sovietskych čias s nízkym stupňom ochrany. Obdobná situácia bola aj v prípade nasadzovaných vrtuľníkov a dopravných lietadiel. Tým chýbali prostriedky pasívnej a aktívnej ochrany pred navádzanými protilietadlovými raketami typu Igla, ktoré úspešne využívali teroristi proti ukrajinskému letectvu. Pritom ukrajinská firma ADRON má vyvinutý účinný systém ochrany vrtuľníkov ADROS KT-01 a systémov pasívnej ochrany s falošnými tepelnými cieľmi.
Proti ukrajinským silovým zložkám zapojeným do protiteroristickej operácie na východe krajiny účinne pôsobila ruská GRU prostredníctvom jednotiek rádioelektronického prieskumu nachádzajúcich sa v rámci neustálych cvičení v blízkosti ukrajinských hraníc. Informácie získané aj z utajovanej komunikácie medzi ukrajinskými jednotkami sú následne poskytované teroristom, na základe ktorých sa dokážu pripraviť na plánovanú antiteroristickú operáciu voči nim. Jednotky rádioelektronického prieskumu a elektronického boja sa podieľajú na rušení rádiového spojenia ukrajinskej pohraničnej služby, čím znemožňuje aktivovanie pomoci na úsekoch hranice, kde dochádza k nelegálnemu prechodu ruských dobrovoľníkov na nákladných ale aj bojových vozidlách. Okrem toho, údajne príslušníci zo 45. a 2. brigády špeciálneho určenia GRU koordinovali činnosť proruských separatistov na východe Ukrajiny a to pri obsadzovaní dôležitých administratívnych budov a objektov silových štruktúr, vrátane vojenských útvarov, objektov milície a SBU.
K čiastočnej stabilizácii situácie na juhovýchode Ukrajiny do značnej miery napomohli niektorí oligarchovia, ktorí si veľmi dobre uvedomujú potrebu mierového riešenia konfliktov. V Dnepropetrovskej oblasti sa na žiadosť úradujúceho prezidenta Turčinova stal gubernátorom tretí najbohatší podnikateľ Ukrajiny Igor Kolomojský. Ten v oblasti vytvoril občianske hliadky, ktoré za chytenie proruského separatistu dostávali odmenu 10 tisíc dolárov v hotovosti. Je evidentné, že pri priemernom plate 250-300 USD, o dobrovoľníkov ochotných pracovať v občianskej hliadke nebola núdza. Miliardár Kolomojský financoval aj miestnu domobranu, ktorá sčasti nahrádzala zle platených príslušníkov milície. Okrem toho, v máji navrhol vybudovanie 1900 km dlhého plotu na ruských hraniciach, ktorý by znemožnil nelegálny vstup na územie Ukrajiny. Pritom prisľúbil aj zafinancovanie uvedenej stavby.
Ukrajina evidentne nebola pripravená na vedenie asymetrickej operácie zo strany Ruska. Hoci jej bývalý prezident Janukovyč sa na anexiu Krymu a separatistické akcie v Donbase spolu s Ruskom vopred pripravoval. Svedčí o tom odhalenie riaditeľa Služby bezpečnosti Ukrajiny Valentyna Nalyvajčenka, podľa ktorého v štruktúre SBU od decembra 2013 do konca februára 2014 pôsobili 3 skupiny funkcionárov z dovtedy partnerskej Federálnej služby bezpečnosti Ruskej federácie. Tí v uvedenej dobe vyviezli z SBU všetky novšie zbrane, dokumentáciu a archívy do mesta Simferopoľ na Kryme.
Je zjavné, že bez pričinenia Ruska sa situácia na Ukrajine ani napriek mierovému plánu prezidenta Petra Porošenka nebude dať vyriešiť. V prípade, že nedôjde k stabilizovaniu situácie na východe Ukrajiny a dohode s proruskými separatistami o vytvorení autonómnych území, protiteroristická operácia ukrajinských silových zložiek môže trvať ešte dlhé mesiace. Uzatvorením rusko-ukrajinských hraníc by sa zastavil prísun dobrovoľných bojovníkov a logistického zabezpečenia, čím by sa zmenšila aj bojová sila teroristov. Je len otázkou, či Rusko potrebuje stabilnú Ukrajinu, ktorá sa opätovne vzďaľuje od jej sféry vplyvu. Vytvorením separatistických, svetovou verejnosťou neuznaných území, Rusko má za cieľ zabrániť prípadnému vstupu Ukrajiny do NATO, obdobne ako je to v prípade Gruzínska a Moldavska.
Hlavné problémy neúspešného vedenia protiteroristickej operácie:
- Neskoré reagovanie vlády a silových zložiek na vzniknutú situáciu
- Nízka úroveň lojality vedenia a príslušníkov silových zložiek
- Časté zmeny na vedúcich funkciách v MO UKR, GŠ OS a MV UKR
- Problémy s plánovaním protiteroristických operácií
- Nízka vzájomná koordinácia činnosti silových zložiek
- Nedostatočne zabezpečená rusko-ukrajinská hranica
- Únik informácií v prospech Ruska a tým aj proruských separatistov
- Slabé logistické zabezpečenie
- Zmena nálad obyvateľstva v prospech separatistov
Publikované v Obrane č.12 / Zverejnené so súhlasom autora
Ilustračné foto: http://commons.wikimedia.org/wiki/File:2014-03-09_-_Perevalne_military_base_-_0182.JPG
