Vyhlásenie šéfa Gazpromu Aleksej Millera, počas januárového rokovania v Moskve, s podpredsedom Európskej komisie Marošom Šefčovičom o zastavení tranzitu plynu cez Ukrajinu od roku 2019, bolo viac ako neočakávaným. Na koľko sa zakladá na reálnom postoji a nie na politickom tlaku Ruska na Európsku úniu je viditeľné až pri zhrnutí niektorých údajov, ktoré ukazujú na fakt, že Rusko zavádza.
Putin počas oficiálnej návštevy Turecka v decembri 2014 oznámil zastavenie výstavby plynovodu Južný prúd (South Stream) a zámer výstavby alternatívneho plynovodu do Turecka. Plynovod by mal viesť z územia Ruska po dne Čierneho mora, cez turecké územie až na hranice s Gréckom, kde má byť vybudovaný uzol, na ktorý by sa podľa ruských plánov, mali pripájať európski odberatelia. Prepravná kapacita nového plynovodu by mala dosiahnuť 63 mld. metrov kubických plynu ročne. Turecká firma Botas Petroleum, s ktorou Gazprom podpísal memorandum o porozumení, by pre svoje potreby odoberalo 14 miliárd metrov kubických a ďalších 49 miliárd kubíkov sa má dopravovať do plynového uzla na gréckych hraniciach. Cena projektu sa odhaduje na 40 mld. dolárov, ktorými Gazprom zatiaľ nedisponuje. Pravdepodobne sa spolieha podobne ako v prípade kontraktu s Čínou, že časť zafinancuje Turecko.
Príčinou náhlej zmeny postoja ohľadom výstavby plynovodu South Stream bola prezidentom Turecka Erdogan 7.11.2014 v Ašchabade podpísaná dohoda s Turkménskom o dodávkach plynu do Turecka. Podľa nej sa plyn má prepravovať z mesta Turkmenbaši do Baku, cez územie Azerbajdžanu a Gruzínska do Turecka a ďalej na Balkán a Európy. K tomu je potrebné vybudovanie 300 km plynovodu po dne Kaspického mora. Finančné náklady na výstavbu podmorského plynovodu v objeme 30 mld. m predstavujú 5 mld. USD. K súčasnému objemu 4,7 miliárd metrov kubických by z nového azerbajdžanského náleziská Shah Deniz II po roku 2018 malo prepravovať aj 10 mld. metrov kubických azerbajdžanského plynu. Dodavky dodatočných 40 mld. metrov kubických do Turecka a následne do Európy by znamenalo obmedzenie dominancie ruského plynu na európskych trhoch, čo je jednoznačne nevýhodné pre Rusko. Preto sa dalo cestou zastavenia plynovodu South Stream a budovania nového v spolupráci s Tureckom.
Turecko je v otázke výstavby nového plynovodu zdržanlivejšie a to kvôli celému radu súčasných problémov s Ruskom. Do súčasnosti nemá podpísanú s Gazpromom dohodu na odber plynu v roku 2015, hoci Putin začiatkom decembra deklaroval zníženie ceny plynu pre Turecko o 6% z doterajších 420 dolárov za tisíc metrov kubických. Avšak Turecko požaduje výraznejšie zníženie ceny plynu. V súčasnosti Rusko dodáva do Turecka do 16 mld. metrov kubických plynu, čo je maximálna prepravná kapacita plynovodu Blue Stream. Treba dodať, že pre Ankaru aj naďalej zostáva prioritný plynovod Transanatolský plynovod (TANAP), ktorý podporuje aj EÚ. Ten by mal zabezpečovať tranzit predovšetkým azerbajdžanského plynu a nie ruského. Turecko má výhrady aj k ruskému správaniu na Ukrajine. Minister zahraničných vecí Mevlut Cavusoglu deklaroval, že Turecko nehľadiac na úspešnú spoluprácu s Ruskom neuznáva anexiu Krymu a jeho činnosť na východe Ukrajiny. Okrem toho Rusko ignoruje sľuby ohľadom riešenia otázky krymsko-tatárskej menšiny na Kryme, na základe ktorých sa krymsko-tatársky jazyk mal stať štátnym a predstavitelia krymsko-tatárskej menšiny mali byť zastúpení vo vláde Krymu. Turecko viac ako 3 roky podporuje projekt TANAP, čo by mohlo prekaziť realizácii nového ruského projektu dodávok plynu do Európy. Plynovod má strategický význam pre Azerbajdžan, ktorý je strategickým partnerom pre Turecko. TANAP by mal od roku 2017 prepravovať do 16 mld. metrov kubických kaspického plynu od gruzínsko-tureckej hranice po bulharské hranice, odkiaľ sa budú môcť napojiť európski odberatelia. Pre EÚ, ktorá má záujem na diverzifikácii zdrojov energetických surovín a nie tranzitných koridorov je TANAP akceptovateľnejší ako Ruskom navrhovaný nový projekt.
Plány Gazpromu sú veľkolepé. Problém je, že či budú plánované kapacity naplnené. Minulý rok svedčí o opaku. Ťažba plynu Gazpromom klesla o 43 mld. metrov kubických a dosiahla 444,4 mld. metrov kubických plynu. Odber plynu na európskom trhu a v Turecku klesol na 147,2 miliárd kubických metrov zo 161,5 miliárd kubických metrov v roku 2013. Tým bol zmenšený aj tranzit ruského plynu cez ukrajinské územie, čo malo čiastočný dopad aj na ekonomiku Slovenska.
Rusko dlhodobo deklarovalo, že ak EÚ neschváli projekt Južný prúd, bude nútené hľadať nové odbytiská v Ázii. Gazprom už v máji minulého roku podpísal s čínskou spoločnosťou CNPC 30 ročný kontrakt v celkovej hodnote 400 mld. dolárov na dodavku 38 mld. metrov kubických plynu ročne. Dodávky plynu majú začať po roku 2018. Výstavba plynovodu Sila Sibíri by mal stať 55 mld. dolárov. Vzhľadom na finančnú náročnosť projektu a nedostatok voľných financií Gazprom vyžiadal od Číny 20 mld. dolárov. Zvyšné peniaze majú byť poskytnuté Gazpromu z devízových rezerv štátu. Poskytnutím zálohy Čína dosiahla svoj zámer, získať lacnejší plyn ako Rusko ponúkalo.
Z uvedeného vyplýva, že Gazprom nemá na výstavbu nových plynovodov dostatok financií. V dobe, keď odber plynu na európskom trhu klesá a Rusko má obmedzený prístup k zahraničným zdrojom, zastrašuje Európsku úniu problémami s dodávkami plynu. Gazprom navrhuje nový projekt s Tureckom ako „jediný“ perspektívny pre Európu a vyhráža sa, že bez neho európski odberatelia nebudú mať dostatok ruského plynu.
Rusko zastavením výstavby plynovodu Južný prúd a oznámením o výstavbe nového plynovodu sa snaží donútiť európskych odberateľov k rozhodnejšiemu konaniu a tiež preniesť finančnú záťaž z výstavby navrhovaného plynovodu európskym územím na Európske krajiny. V dobe keď odber ruského plynu v Európe klesá, Rusko by sa malo snažiť o udržanie si európskych odberateľov a viesť konštruktívne rokovania a nie isť cestou vydierania. Treba podotknúť, že v súčasnej dobe existuje dostatok prepravných kapacít pre dodávky plynu do Európy. Len Gazprom má v doteraz vybudovaných plynovodoch do Európy a Turecka voľnú kapacitu na úrovni takmer 40 mld. metrov kubických ročne a pri poklese odberu sa voľné kapacity ešte zväčšia.
Európska únia by sa nemala podieľať na ruských politických hrach. Ak pre Rusko nie sú dôležití európski odberatelia, tí by si mali hľadať nových dodávateľov plynu a tým aj reálne zvyšovať diverzifikáciu zdrojov a nie zväčšovať výdaje na výstavbu nového plynovodu, ktorý navrhuje Rusko. Každý obchodník vie, že ak chce predávať tovar, nestačí ho doviesť, ale treba mať aj odberateľov, najlepšie dlhodobých a spoľahlivých. Rusko oznámilo, že po roku 2020, dokedy mnohí európski odberatelia majú podpísaný z Gazpromom kontrakt, zastaví tranzit plynu cez Ukrajinu. To by znamenalo, že mohol by vzniknúť dočasný dostatok plynu v Európe, čo Rusko chce využiť vo svoj prospech a donútiť Európu aby sa podieľala na výstavbe nového plynovodu mimo územia Ukrajiny. Je viac ako evidentné, že zo strany Ruska ide o ďalší politický tlak, ktorý v konečnom dôsledku nemusí byť úspešný najmä pre neho. Postaviť podpredsedu Európskej komisie Maroša Šefčoviča počas januárových rokovaní v Gazprome pred hotovú vec, nie je ani seriózne zo strany Ruska. Hoci v dobe nezodpovedných správaní Ruska na Ukrajine, zrejme nemôžeme hľadať racio ani v správaní voči Európe. Nezostáva len dúfať, že Rusko zo svojho neracionálneho projektu precitne a Európa včas nájde adekvátne riešenie.
ilustračné foto: pixabay.com
