Volebné miestnosti sa otvárajú
Ruské volebné miestnosti sa po jednodňovom moratóriu otvorili 2. decembra o ôsmej hodine ráno. Medzi prvými voličmi boli občania z Ďalekého východu. V Rusku pred parlamentnými voľbami panoval všeobecný názor, že ľudia nechcú zažiť drastické zmeny s ohľadom na doterajšie úspechy v ekonomike za posledné roky a zvýšenie životných štandardov.[1]
Voľby neminuli ani problematickú časť Gruzínska – Abchádzko, ktoré sa snaží vyhlásiť nezávislosť už od roku 1990. Odvtedy tu zostávajú mierotvorné sily s cieľom zabraňovať opätovným ozbrojeným konfliktom medzi Gruzíncami a Abchádzanmi. Všetkých osem volebných miest v Abcházku bolo otvorených pre viac ako dvanásťtisíc ruských občanov. Viac ako 80% miestnych Rusov, ktorí boli oprávnení voliť, si splnilo svoju občiansku povinnosť.[2]
Server Hlas Ruska priniesol príspevok z oficiálneho predvolebného stretnutia akreditovaných diplomatických pracovníkov v Moskve počas recepcie u prezidenta v Kremli, kde Putin potvrdil demokratickú voľbu Ruska a vyhlásil, že korigovanie rozvoja krajiny zvonku je neprístupné. Priznal, že „politický kurz Ruska sa určil jasne, dávno a je nemenný. Uberáme sa po ceste demokratického rozvoja a prioritou je zabezpečenie a realizácia ľudských práv a slobôd a vytvorenie podmienok na odhalenie potenciálu každého občana.“ Ďalej dodal: „Potrebujeme rozhodné pretrhnutie vzťahov s tým, čo rozdeľovalo svet v minulosti podľa ideologických motívov, pričom sa musíme zriecť politiky diktátu a koncepcií zadržovania. Nebudeme napredovať dovtedy, kým neodsúhlasíme nové a jasné všeobecne prijaté a všeobecne uznávané pravidlá a princípy vzájomnej súčinnosti v medzinárodných záležitostiach. Potrebujeme na to otvorené a čestné debaty a priamy dialóg. Bez nich nebudeme môcť pristúpiť na obsažný a realistický postoj k vyriešeniu ostrých otázok. Iba spolu môžeme nájsť adekvátnu odpoveď na hrozby dnešnej epochy, z ktorej hlavnou obavou naďalej zostáva medzinárodný terorizmus.“ [3]
Oficiálne výsledky parlamentných volieb do Štátnej Dumy Ruskej federácie
Výsledky volieb zverejnila 8. decembra Ústredná volebná komisia Ruskej federácie. Volieb sa zúčastnilo 63% ruských voličov. Jednota získala 64,1% hlasov, komunisti 11,6%, liberáli V. Žirinovského 8,2%, a určitým prekvapením bola aj strana Spravodlivé Rusko so 7,8% hlasov. Po prepočítaní hlasov do Dumy zasadlo do parlamentných lavíc 325 poslancov strany Jednotné Rusko, Zjuganovovi komunisti majú 57, Žirinovského liberáli 40 a Spravodlivé Rusko 38 kresiel. [4]
Hodnotenia priebehu ruských parlamentných volieb sa líšia. K samotným voľbám a ich výsledkom sa výstižne pre server Hlas Ruska vyjadril ruský politológ Vjačeslav Nikonov: „Fakticky to bolo referendum o dôvere. Ľudia skutočne chápali tieto voľby skoro ako voľby prezidenta. Preto nejde len o vyslovenie dôvery Putinovi. Je to aj o vyslovení dôvery v dlhodobé pôsobenie Putina v politike. Pretože dal najavo, že otázka o tom, aké miesto zaujme v politickom systéme Ruska, bude v mnohom závisieť od toho, ako budú ľudia hlasovať 2. decembra. Ľudia túto výzvu skutočne pochopili a hlasovali.“[5] K situácii ohľadne demokratického priebehu volieb z pohľadu medzinárodných pozorovateľov spomínaný server pripája rozhovor s francúzskym pozorovateľom Bernardom Peragu: „Navštívil som množstvo volebných obvodov v Moskve a videl som, že všetko prebieha veľmi správne, presne tak isto ako vo Francúzsku. Aby som sa o tom presvedčil, hovoril som s predstaviteľmi opozičných strán, vrátane komunistov. Povedali mi, že sa od rána nachádzali vo volebných miestnostiach a všetko prebehlo veľmi dobre. Tí, ktorí predpovedali narúšanie volieb a dokonca kvôli tomu neposlali svojich voličov, plnili politickú objednávku. Počul som reportáž jedného z amerických novinárov z Moskvy, ktorý tvrdil, že keďže sa Rusko stáva silnou veľmocou, Západu to vytvára problémy.“ S podobným názorom sa stretneme aj u talianskeho pozorovateľa Stefana Vernola: „Dnes som navštívil tri školy, kde prebiehali voľby. Videl som, že situácia bola veľmi pokojná a nevšimol som si nijaké narušenie. Myslím si, že táto situácia vo voľbách napomôže tomu, že dialóg medzi Európou a Ruskom sa upevní.“ Napokon výsledky volieb komentoval aj ruský prezident Putin[6]. Poďakoval za podporu Jednoty, ale aj za všetkých „aktívnych voličov“. „Jednota si posilnila svoju pozíciu“ na úroveň ústavnej väčšiny v parlamente.
Zo strany ruských emigrantov sa po skončení volieb ozývali viaceré hlasy, ktoré tvrdili, že Ruské voľby boli spomínané vo väčšine titulkov amerických novín. Ako ale vraví Nulita Fedorov, ruský emigrant žijúci 16 rokov v USA: „Väčšina článkov bola založená na opaku toho, čo sa hovorilo v ruských médiách. Rusi žijúci v USA sú presvedčení, že média im neposkytovali nestranný obraz toho, čo sa dialo doma. Ten som dostal až z ruských internetových zdrojov a toho, čo som sledoval na ruských internetových televíziách“. Napríklad článok z 3. decembra vo Washington Times na prvej strane sa začína: „Putinova strana vyhrala zdrvujúcim víťazstvom v parlamentných voľbách vydláždením cesty pre autoritatívneho lídra k zachovaniu kontroly (v Dume) dokonca aj po odstúpení z funkcie prezidenta“. Autor článku David Sands, pracovník denníka pre diplomatickú korešpondenciu, pre Russia Today priznal, že použité slovo „autoritatívny“ bolo možno prisilné a s kritickými predsudkami. „Keby som zostavoval článok sám, je možné, že by som odstránil toto slovo. Okrem toho, nemyslím si, že je tu niečo problematické,“ konštatoval Sands. Vraví tiež, že pozornosť bola zameraná na voľby, na to že boli spravodlivé a reprezentatívne. Množstvo amerických novín ale obrátilo svoju pozornosť na opozíciu. Pred voľbami podľa Russia Today boli šoty ukazujúce uväzneného opozičného lídra Garryho Kasparova zas a znova opakované na mnohých kanáloch po celom svete. [7]
Keď sa povolebná situácia čiastočne upokojila a vyjasnili sa podmienky ďalšieho povolebného fungovania v Dume, pred ruský národ 11. decembra 2007 predstúpil vo väčšine ruských televíznych a internetových kanálov Dmitrij Medvedev. Svojím prejavom chcel vyjadriť vďačnosť prezidentovi Putinovi a hlavne štyrom politickým stranám, ktoré jeho osobu nominovali do marcových prezidentských volieb. Stručne chcel naznačiť ochotu a nevyhnutnosť pokračovať v kurze, ktorý Rusko začalo pred ôsmymi rokmi. Tento smer označil za „zamedzenie kolapsu ekonomiky a sociálneho sektora, za kurz zamedzenia občianskej vojne…“ Za dôležité pokladá stabilitu, lepšiu kvalitu života, nádej pre dlhotrvajúci plynulý rozvoj, vzdelanie… „v ktorých prekonáme stagnáciu z deväťdesiatych rokov“. Poukázal aj na príspevok Ruska svetu, ktorý sa zmenil: „Nie sme už školákmi, ale získali sme si rešpekt a stávame sa riadnym členom medzinárodného spoločenstva. Rusko sa zmenilo, stalo sa silnejším a úspešnejším.“ Okrem rekapitulácie ruských pomerov vidí ešte veľa nedostatkov, ktoré musia naprávať – „zvrhnúť chudobu, vytvoriť moderný systém zdravotnej starostlivosti a vzdelávania, vyriešiť veľmi zložitý problém s bytovou politikou a dosiahnuť novú kvalitu života na vidieku.“ Zároveň ruskému národu ozrejmil úlohy, s ktorými sa chce popasovať a môžeme to teda považovať aj za akýsi predvolebný guláš pre Rusov – „našou úlohou je zvýšiť príjem ruského obyvateľstva, poskytnúť slušný život dôchodcom, vytvoriť dobré podmienky pre mladých ľudí, regenerovať priemysel a posilniť ruskú pozíciu vo svete, vyriešiť demografické problémy.“ Nezabudol však pripomenúť, že táto „neľahká úloha“ je naliehavou výzvou do budúcich rokov, s ktorou bude musieť Rusko bojovať, pričom nezabudol podotknúť, že spomínaný nevyhnutný vývoj začal už v deväťdesiatich rokoch a nový prezident, ktorý vzíde z marcových volieb, by mal zdieľať túto myšlienku. Na záver dodal, že toto sú dôvody, „prečo verím principiálnej dôležitosti toho, aby zastával Vladimír Putin pozíciu premiéra… Som pripravený stať sa prezidentom a chcem sa opýtať Vladimíra Putina, či súhlasí s vedením vlády po týchto voľbách.“ Svojím vyhlásením potvrdil víziu budúceho vývoja na poli ruskej domácej politiky a dal jasný signál ostatným nielen politickým subjektom, ako si „cení“ možný tandem Medvedev – Putin. [8]
Kritické stanoviská medzinárodných organizácii a spoločenstiev
K hodnoteniu parlamentných volieb v Rusku je však nevyhnutné pripojiť i oficiálne stanoviská niektorých medzinárodných organizácií, štátov a spoločenstiev.
Slovensko slovami ministra zahraničných vecí SR Jána Kubiša s poľutovaním zobralo na vedomie, že podľa vyjadrení pozorovateľov Parlamentného zhromaždenia Rady Európy (RE) a OBSE, parlamentné voľby v Ruskej federácii 2. decembra 2007 neboli spravodlivé a neboli v súlade s celým radom záväzkov a štandardov RE a OBSE, i keď boli všeobecne dobre zorganizované, s významnými technickými zlepšeniami, uskutočnili sa v pozitívnej atmosfére a s relatívne vysokou volebnou účasťou – okolo 60%. Minister zahraničných vecí SR zároveň vyjadril presvedčenie, že skúsenosti a závery z parlamentných volieb a ich pozorovania budú vzaté do úvahy pri organizácii prezidentských volieb v Ruskej federácii na jar v roku 2008 a že tieto voľby budú môcť medzinárodní pozorovatelia RE a OBSE vyhlásiť za zodpovedajúce záväzkom a štandardom RE a OBSE. Súčasne vyslovil očakávanie, že nielen Parlamentné zhromaždenie RE a OBSE, ale tiež Úrad pre demokratické inštitúcie a ľudské práva bude mať možnosť vyslať na prezidentské voľby dlhodobých a krátkodobých pozorovateľov. [9]
Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a pri nej pôsobiaci Úrad pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ÚpDIaĽP) k decembrovým voľbám zaujali viaceré stanoviská. ÚpDIaĽP pri OBSE informoval 16. novembra 2007 ruské úrady o tom, že by mali umožniť pozorovateľom pozvanie na decembrové parlamentné voľby do Štátnej Dumy. V liste adresovanom ruskej Ústrednej volebnej komisii (ÚVK RF) vedúci diplomat ÚpDIaĽP Christian Strohal pripojil k oficiálnemu listu svoje stanovisko k situácii, ktorú prijal s poľutovaním. Tvrdil, že je to vďaka meškaniu a obmedzeniam v súvislosti s vízami, na základe čoho nebolo umožnené ÚpDIaĽP vykonať svoj mandát. Napriek meškaniu potvrdení o pozvaní zo strany ruských úradov pozorovateľom a bezprecedentným obmedzeniam sprevádzajúce pozvanie, ÚpDIaĽP mal v úmysle vyslať svojich ľudí svedomito a v dobrej viere, že sa pokúsia zaujať postavenie v pozorovateľskej misii napriek mnohým zábranám. ÚpDIaĽP požadoval rozmiestniť dvadsať expertov 7. novembra a ďalších päťdesiat do 15. novembra 2007. Napriek opakovaným pokusom o získanie víz do Ruskej federácie pre expertov a pozorovateľov, vstupné víza boli neustále odopierané. Z tohto dôvodu úrad usúdil, že predstavitelia RF sú neochotní včas prijať pozorovateľov ÚpDIaĽP, byť nápomocní a spolupracovať s nimi. V oficiálnom stanovisku sa napokon píše, že „za takýchto okolností nemohol ÚpDIaĽP vyslať svojich ľudí.“ [10]
Predseda OBSE na rok 2007, španielsky minister zahraničných vecí Miguel Angel Moratinos na margo ruských parlamentných volieb vyhlásil, že vzal na vedomie rozhodnutie Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ÚpDIaĽP), že ruská strana nie je schopná akceptovať pozvanie pozorovateľov na decembrové parlamentné voľby. „Ambasádor Christian Strohal, riaditeľ ÚpDIaĽP, mi jasne vysvetlil a rovnako aj ruským predstaviteľom, dôvody, prečo ÚpDIaĽP neprijala pozvanie. S ľútosťou beriem na vedomie toto rozhodnutie… Nezaťažené volebné pozorovanie je jedným zo základných kameňov akejkoľvek demokracie a ÚpDIaĽP je právom považovaný ako zakladajúci štandard v tejto oblasti… Myslím si, že je ešte stále čas pre ruskú stranu a ÚpDIaĽP, aby spoločne pracovali na prekonaní súčasnej situácie,“ dodáva minister Moratinos. [11]
Špeciálny emisár OBSE a „predseda v úrade“, Josep Borrell, navštívil v dňoch 30. novembra až 2. decembra Moskvu, aby sa informoval o voľbách do Dumy. Borrell tiež s poľutovaním prijal správu, že ÚpDIaĽP nemohol participovať na pozorovaní volieb do Dumy, ale na druhej strane bol presvedčený o tom, že vtedajšie ťažkosti by mohli byť prekonané: „Volebné pozorovania uskutočnené ÚpDIaĽP spoločne s Parlamentným zhromaždením OBSE sú jedným z najcennejších prínosov OBSE, napriek tomu musím s ľútosťou povedať, že voľby do Dumy sa nestretli s podmienkami, aby ÚpDIaĽP mohol podniknúť kroky a pozorovať ich… Dúfam, že budúcoročné prezidentské voľby sa s takýmito podmienkami stretnú. S rešpektom uvítam potvrdenie ruských predstaviteľov o ochote pozvať ÚpDIaĽP na pozorovanie prezidentských volieb. Som presvedčený, že to bude možné na základe efektívnej kooperácie založenej na transparentnosti a na jasnej ochote spolupracovať vo všetkých preukázaných oblastiach.“ [12]
So svojím stanoviskom prišli aj Spojené štáty americké. V jednom z oficiálnych vyhlásení americkej administratívy sa píše „Vláda Spojených štátov amerických podporuje rozhodnutie Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva pri Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe zrušiť plánované pozorovanie počas volieb do Štátnej Dumy v Rusku 2. decembra. Domnievame sa, že toto rozhodnutie bolo založené na výsledkoch toho, čo ÚpDIaĽP označil termínom „neslýchané, nebývalé“ obmedzenia tejto misie, ktoré zahŕňajú limity počtu pozorovateľov a ich zotrvanie v Rusku, ako aj iné zábrany. Spojené štáty s ľútosťou prijímajú podmienky uložené ruskou vládou, ktoré viedli ÚpDIaĽP k uskutočneniu tohto ťažkého rozhodnutia. Pozvanie za takýchto okolností podkopáva integritu ÚpDIaĽP a jeho schopnosť adekvátne vykonávať svoje povinnosti, ktoré my a iné krajiny tak energicky podporujeme v internacionalizácii „zlatého štandardu“ vo volebnom pozorovaní. Vyzývame ruskú vládu, aby vzala na vedomie tieto povinnosti a dovolila neobmedzený dohľad ÚpDIaĽP na ruských prezidentských voľbách v 2008. [13]
V ďalšom vyhlásení USA tlmočili, že „Spojené štáty, ako aj zvyšok sveta, podrobne sledovali udalosti obklopujúce parlamentné voľby v Rusku z 2. decembra. Pozorovateľská misia, ktorá vznikla z Parlamentného zhromaždenia OBSE a Parlamentného zhromaždenia Rady Európy deklaruje, že voľby neboli spravodlivé a zanedbalo sa stretnutie množstva potrebných pozorovateľov demokracie z radov OBSE a Rady Európy”. Misia pokračovala ďalej aj napriek tomu, že bolo povedané, že „voľby sa uskutočnili v atmosfére, ktorá seriózne limituje politickú súťaž“. Ďalej sa v oficiálnom stanovisku misie Spojených štátov pri OBSE spomína, že sú jasné preukázateľné administratívne postupy, ktoré boli použité na uprednostnenie strany Jednotné Rusko vedenej prezidentom Putinom, na nerovný prístup k médiám, neobjektívne mediálne spravodajstvo, niekoľko zábran opozícii v súlade s právom na slobodu zhromažďovania a slobodu prejavu. S poľutovaním prijali bezprecedentné obmedzenia, zahŕňajúce meškanie víz pre pozorovateľov ÚpDIaĽP pri OBSE. Zároveň vyjadrili posolstvo, že sa spoja so svojimi európskymi „kolegami“ v urgencii na ruskú vládu, aby prešetrila správy o zneužívanií volieb a plne spolupracovala v nadchádzajúcich prezidentských voľbách. [14]
Medzinárodná organizácia Rada Európy sa k decembrovým ruským parlamentným voľbám vyjadrila v rozsiahlom oficiálnom stanovisku. V ňom považuje voľby za nespravodlivé a brániace plneniu záväzkov a noriem OBSE a Rady Európy pre naplnenie demokratickosti volieb. Vo všeobecnosti ich pokladá za dobre zorganizované, predovšetkým hovorí o preukázateľných technických zlepšeniach. Najväčšie výčitky sa týkali štyroch oblastí: zasahovanie štátu a politickej strany v zneužívaní moci a preukázateľnom „znásilnení“ medzinárodných záväzkov a noriem, silná zaujatosť médií osobnosťou prezidenta Putina a vládnucej strany Jednotné Rusko, fakt, že nový volebný zákon vytvoril extrémne rozdiely pre nové a menšie strany, aby sa mohli rozvíjať a efektívne súťažiť, a napokon tu boli rozšírené správy o prenasledovaní, či sužovaní opozičných strán. Zvyšok správy sa venuje podrobnému opisu vyššie spomenutých bodov. [15]
Stanovisko niektorých krajín a politických subjektov Európskej únie odrážajú nižšie spomínané stanoviská.[16]
Britské ministerstvo zahraničia a francúzska vláda vyzvali Rusko, aby sa zaoberalo všetkými podozreniami, ktoré sa objavili v súvislosti s porušením pravidiel volieb.
Nemecká vláda konštatovala: „Podľa našich štandardov to neboli ani slobodné, ani demokratické voľby.“ Nemecko je stále najvyšším prispievateľom do spoločného rozpočtu EÚ, čo mu spolu s ľudnatosťou dáva veľkú váhu v európskej politike. Tamojšiu situáciu uzatvára slovami, že „Rusko nebolo demokraciou a stále demokraciou nie je.“
Johannes Laitenberger, hovorca Európskej komisie, povedal, že Komisia berie na zreteľ „obvinenia z nezrovnalostí“ a že vydá stanovisko k ruským voľbám po tom, čo si naštuduje relevantné analýzy pozorovateľov.
Nemecká kresťanská demokratka Ria Oomen-Ruijten (EPP-ED): „Ak Rusko chce ukázať, že má otvorenú a transparentnú demokraciu, musí vyšetriť všetky správy o nespravodlivosti vo voľbách. Musíme brať pozorovania Parlamentného zhromaždenia Rady Európy (PACE) a Parlamentného zhromaždenia OBSE veľmi vážne.“
Graham Watson, líder ALDE (Aliancia liberálov a demokratov Európy), obžaloval z výsledkov volieb Putina a nazval ho „populistom s obalom diktátora.“ Zároveň si položil otázku, či „Rusko stále spĺňa požiadavky členstva“ Rady Európy. „Výsledky volieb poukazujú na zlyhanie Západu pochopiť Rusko a jeho ľud“, dodal. Poľský poslanec Junusz Onyszkiewicz (ALDE) predpokladá, že výsledky volieb „dali možnosť totálnej kontroly všetkých politických inštitúcií do rúk jednej osoby, ktorej program budovania stále silnejšieho štátu môže viesť k autokratickej diktatúre.“
Skupina Zelených (EFA) v Európskom parlamente poukázala na to, že „voľby boli podvodom bez „akejkoľvek demokratickej kredibility.“ Poslanci vyzvali EÚ na prijatie „zodpovednejšieho prístupu k svojím vzťahom s režimom.“ Podľa nich by mali energetické kontrakty s Ruskom obsahovať okrem iného aj „klauzuly o otázkach ako minimálne demokratické štandardy.“
Záverom
Súhrnne môžeme o ruských parlamentných voľbách 2007 povedať, že sa niesli v duchu očakávania a následného potvrdenia proputinovského smerovania Ruskej federácie, kde geopolitický potenciál Ruska, z regionálnej úrovne a postsovietskej éry, postupne prerastá v opätovného silného a rešpektovaného geopolitického hráča na medzinárodnom poli. Základné atribúty demokratického priebehu volieb boli často atakované ostrou paľbou z viacerých medzinárodných inštitúcii – a musíme skonštatovať, že častokrát oprávnenou – vychádzajúc z európskych štandardov. Do úvahy treba brať „demokraciu po rusky“, ktorá sa diametrálne odlišuje od vnímania jej západných „kolegov“. Proces demokratickej štandardizácie ruských pomerov je ešte na dlhé roky neukončený. Žiaľ, tento pozitívny štandardizačný proces bude ešte veľakrát postavený do pozície, kedy sa môže zastaviť. Príkladom týchto asymetrií sú smutné osudy Anny Politkovskej a mnohých jej podobných ľudí, ktorí poukazovali na rozličné disproporcie a chorobotvorné zárodky ruskej demokracie. Do celkového rámca tohto volebného obdobia nám zapadá aj chápanie problematiky ruských oligarchov, na ktorých sa začal vtedajšou putinovskou garnitúrou lov, či už formou využívania tajných služieb alebo mediálnych predvolebných vyjadrení prezidenta Putina. Celková popularita a volebná úspešnosť strany Jednotné Rusko dáva jej čelným predstaviteľom pomerne slušnú štartovaciu a vyjednávaciu pozíciu pred blížiacimi sa prezidentskými voľbami v marci 2008. Určitým náznakom, ako sa budú ďalšie udalosti vyvíjať, je príhovor a poďakovanie Dmitrija Medvedeva ruskému ľudu a prezidentovi z 11. novembra 2007.
Literatúra:
[1]Russian election – a touchstone for Putin’s policy. Russia Today, December 2, 2007. http://www.russiatoday.ru/election/news/17891
[2]Georgia’s breakaway republic votes for Russian Duma. Russia Today, December 3, 2007. http://www.russiatoday.ru/election/news/17903
[3]Ruský prezident potvrdil demokratickú líniu Ruska. Hlas Ruska, 30. November 2007. http://ruvr.ru/main.php?lng=slo&q=530&cid=50&p=28.11.2007
[4]Election result. Central Election Commision of the Russian Federiation. http://www.cikrf.ru/eng/elect_duma/results/index.jsp
[5]Medzinárodní pozorovatelia sú spokojní s priebehom volieb do ruského parlamentu. Hlas Ruska, 03. December 2007. http://ruvr.ru/main.php?lng=slo&q=539&cid=50&p=03.12.2007
[6]Putin thanks voters for support. Russia Today, December 03, 2007. http://russiatoday.ru/election/news/17925
[7]Was U.S. coverage of the Russian election biased? Russia Today, December 04, 2007. http://russiatoday.ru/election/news/17987
[8]U. S. split over Medvedev´s approval. Russia Today, December 11, 2007. http://russiatoday.ru/election/news/18285
[9]J. Kubiš k parlamentným voľbám v Ruskej federácii. MZV SR, Bratislava, 03. December 2007. http://www.foreign.gov.sk/App/WCM/main.nsf?Open
[10]ODIHR unable to observe Russian Duma elections. OSCE and ODIHR, Warsaw, November 16, 2007. http://www.osce.org/item/27967.html
[11]OSCE Chairman takes note of ODIHR decision not to observe Russian parliamentary elections. OSCE and ODIHR, Madrid, November 16, 2007. http://www.osce.org/item/28010.html
[12]OSCE Special Envoy travels to Moscow to brief Chairman on Duma elections. OSCE and ODIHR. Madrid, December 03, 2007. http://www.osce.org/item/28651.html
[13]Cancellation of ODIHR Russian Election Observation Mission. United States Mission to the OSCE. Vienna, Novembver 22, 2007.http://www.osce.org/documents/pc/2007/11/28264_en.pdf
[14]Statement on Russian Parliamentary Elections. US Mission to the OSCE. Vienna, December 06, 2007. http://www.osce.org/documents/pc/2007/12/28727_en.pdf
[15]Russian Duma elections ‘not held on a level playing field’, say parliamentary observers. Council of Europe, Press Release – 867(2007), Moskva, December 03, 2007. Link
[16]Povedali o ruských voľbách… Euroactiv.sk, 04. December 2007. http://www.euractiv.sk/obrana-a-bezpecnost/clanok/povedali-o-ruskych-volbach
ilustračné foto: http://commons.wikimedia.org/wiki/File:Dmitry_Medvedev_and_Vladimir_Putin-1.jpg
