Po rozpade Sovietskeho zväzu a finančných opatreniach prijatých prezidentom Putinom v roku 2002 o zrušení ruských základní vo Vietname a na Kube prudko poklesol dosah ruských ozbrojených síl vo svete. Po stiahnutí vojenského personálu zo sýrskeho Tartusu v roku 2013 sa stalo, že Rusko nemá ani jednu základňu v zahraničí, mimo bývalých sovietskych republík, čo v najbližšom čase plánuje zmeniť.
V čase vrcholiacej krízy medzi Ruskom a Západom pre anexiu Krymu a vojenský konflikt na východe Ukrajiny minister obrany Ruskej federácie Sergej Šojgu oznámil, že Moskva rokuje o zriadení ruských vojenských základní s ôsmimi štátmi: Venezuelou, Nikaraguou, Alžírskom, Singapurom, Seychelskými ostrovmi, Cyprom, Kubou a Vietnamom. Rusko chce zvýšiť svoju globálnu prítomnosť na mori a vo vzduchu, najmä v zóne Tichého a Indického oceánu.
Podľa ruského ministra obrany Sergeja Šojgu, Rusko nerokuje o budovaní nových vojenských základní, ale o využívaní existujúcich. Námorné a letecké základne vo vymenovaných štátoch sú pre ruské ozbrojené sily významné kvôli ich strategickej polohe. Po získaní prístupu k ním sa značným spôsobom zvýši operačný rádius ruských vojenských lodí a strategických lietadiel. V súčasnosti ruské ozbrojené sily majú svoje vojenské základne v Arménsku, Bielorusku, Tadžikistane, Kirgizku, Kazachstane, na okupovaných gruzínskych územiach v Abcházsku a Južnom Osetsku ako aj na anektovanom Kryme.
Základňa v sýrskom Tartuse
Rusko ešte do nedávna malo jedinú vojenskú námornú základňu mimo územia bývalého Sovietskeho zväzu v sýrskom prístave Tartus, v ktorej bolo vybudované logistické a opravárenské centrum pre potreby vojenského námorníctva Ruskej federácie. Základňa bola vybudovaná v roku 1970 a slúžila na zabezpečenie činnosti najmä 5.operatívnej stredozemnej námornej eskadry. Po zrušení eskadry, základňa bola od roku 1991 využívaná len príležitostne. Hoci Rusko za využívanie námornej základne neplatilo, rozhodlo sa ju v lete 2013 opustiť a to z dôvodu zhoršujúcej sa bezpečnostnej situácii v Sýrii. Rusko opustením sýrskej základne nadlho neopustilo región Stredozemného mora, pretože sa onedlho dohodlo na využívaní námorného prístavu a letiska na Cypre.
Cyperský „ústretový“ prístup
Cyperský prezident Nikos Anastasiadis a ruský prezident Vladimír Putin 25.februára tohto roku podpísali v Moskve dohodu vo vojenskej oblasti, ktorá vyvoláva otázky ohľadom budúcej európskej bezpečnosti. Na základe ponúknutej spolupráce cyperským prezidentom, ruské vojenské lietadlá budú môcť pristávať na cyperskej leteckej základni pri meste Paphos (50 km od britskej vojenskej základne) a ruské vojenské lode kotviť v prístave v Limassol. Podpísaním takejto zmluvy sa Cyprus stal prvým z 28 členských štátov Európskej únie, ktorý ponúkol svoje vojenské základne Rusku. Cyperský prezident sa obhajuje tým, že ide len o aktualizáciu doteraz platnej vojenskej dohody z roku 2013, pritom pravdepodobne pozabudol, že dohodu podpísal v dobe keď sa všetkých 28 členských krajín EÚ, vrátane Cypru, dohodlo na sankciách voči Rusku za militantné správanie Ruska tak v prípade Krymu aj na východe Ukrajiny.
Rusko na Cypre investovalo 33 miliárd dolárov, čo predstavuje viac ako 80 percent všetkých zahraničných investícií v krajine. Okrem toho, viac ako tretina bankových vkladov na Cypre je údajne ruského pôvodu. Po značných problémoch cyperských bánk v roku 2013 Rusko po garantovaní bezpečnosti ruských vkladov súhlasilo s poskytnutím „len“ 2,5 miliardového úveru z požadovaných 16 mld. USD. V súčasnosti už je evidentné, že Cyprus sa stal zjavným prípadom ekonomického vplyvu Ruska, ktorý za poskytnutie úveru a zmiernenie úrokov z ruskej pôžičky (zo 4,5% na 2,5%) ponúkol svoj námorný prístav a letisko pre ruské vojenské lode a lietadlá, čo sa stalo kontraproduktívnym krokom voči ostatným členským štátom EÚ. Takýmto spôsobom, Rusko po odchode zo sýrskej základne v Tartuse opätovne získalo možnosť vo zvýšenej miere byť vojensky prítomné v oblasti Stredozemného mora a aj za jeho hranicami.
Ruský záujem o návrat na Kubu
Ruská diplomacia v súčasnosti vedie rokovania o obnovení námorných základní vo Vietname a na Kube, ktoré počas prvého funkčného obdobia prezidenta Vladimíra Putina Rusko uzavrelo. Okrem finančných dôvodov údajne išlo aj o súčasť snahy o zlepšenie vzťahov s USA. Na Kube sú vhodné podmienky pre vybudovanie alebo obnovu činnosti základne pre ruské vojenské lode a ponorky, ktorá v roku 2002 bola uzatvorená. Od roku 1981 vojenské námorníctvo Ruskej federácie malo k dispozícii, okrem dvoch veľkých prístavov plnú pozemnú infraštruktúru (sklady, opravovne), byty a ubytovacie zariadenia pre vojakov a ich rodinných príslušníkov.
Do roku 2002 sa na Kube nachádzalo aj centrum ruskej rádiolelektronického prieskumu (SIGINT) v mestečku Lourdes, ležiacom južne od kubánskej metropoly. O veľkosti a rozsahu činnosti centra nasvedčuje počet ruských príslušníkov, ktorý dosahoval 3 tisíc osôb. Základňa, ktorá sa nachádzala len 250 kilometrov od amerického pobrežia, bola využívaná na odpočúvanie amerických komunikačných sietí, získavanie informácií z podmorských telekomunikačných káblov a takisto informácie z centra NASA na Floride. Ruský SIGINT monitoroval širokú škálu komerčnej a vládnej komunikácie pozdĺž juhovýchodu Spojených štátov a tiež komunikáciu medzi USA a Európou.
O záujme obnoviť svoju vojenskú námornú prítomnosť na Kube svedčí v rámci oficiálnej návštevy Putina (11.7.2014) podpísaná dohoda na základe ktorej, Rusko bude môcť budovať a využívať na území Kuby objekty a infraštruktúru určené aj pre vojenské účely. Dohoda umožňuje ruským vojenským lodiam, vrátane výzvedných (napr. loď Viktor Leonov), kotviť v kubánskych prístavoch a pravdepodobne aj obnoviť činnosť SIGINT v Lourdes.
Základňa vo Vietname
Rovnaký osud ako ruskú vojenskú základňa na Kube stihol aj základňu vo Vietname. Tu Tichooceánska flotila Ruska mala od roku 1979 možnosť zakotviť vo vietnamskom zálive na námornej základni Cam Ranh, ktorá dlhú dobu bola kľúčovou pri zabezpečovaní ruských bojových lodí v Indickom oceáne a v zóne Perzského zálivu. Putin nariadil jej zrušenie kvôli tomu, že dlhodobo bezplatný prenájom sa zmenil na platný. Vietnam za prenájom námornej základne na rok 2002 požadoval 300 miliónov dolárov. Hoci Rusko v novembri 2013 podpísalo s vietnamskou vládou dohodu o využívaní obnovení základne, Hanoj obnovenie plnohodnotnej činnosti vojensko-námornej základne pre ruské námorníctvo a letectvo neplánuje. Záporný postoj k ruskej požiadavke majú ako vietnamský prezident Truong Tan Sanga, tak aj vietnamská vláda, ktorá je ochotná ponúknuť Rusku vybudovanie stanovišťa pre logistické zabezpečenie. Hanoj presadzuje postoj, že žiaden štát nesmie rozmiestniť svoje vojenské základne na území Vietnamu. Namiesto toho, vietnamská vláda plánuje vybudovať medzinárodné centrum pre technické zabezpečenie lodí. Centrum by okrem doplňovania paliva a opravárenských dokov poskytovalo aj výcvik osádok ponorkového loďstva.
V súčasnej dobe, ruské vojenské lietadlá diaľkového letectva využívajú vietnamskú leteckú základňu Vịnh Cam Ranh (Cam Rahn Bay) pre tankovacie lietadlá typu Il-78 určené pre dotankovanie strategických bombardérov Tu-95, ktoré v zvýšenej miere realizujú „provokačné lety“ aj oblasti v Tichého oceánu a tiež pozdĺž amerického územia. Táto ruská aktivita nezostala bez reakcie. V marci tohto roku americké veľvyslanectvo v Hanoji požiadalo vietnamskú vládu aby zrušilo povolenie pre ruské vojenské lietadlá. Doteraz sa tak nestalo.
Plány alebo túžby?
Po zatvorení vojenských základni vo Vietname a na Kube a to kvôli chýbajúcemu financovaniu vyvstáva otázka, či Rusko na tak rozsiahle plány využívania vojenských námorných a leteckých základní vo svete bude mať finančné krytie.
Druhým problémom Ruska zatiaľ zostáva nedostatok vojenských lodí, ktoré sú schopné plniť úlohy ďaleko od domovského prístavu. V súčasnosti väčšina lodí ruského vojenského námorníctva plní len funkcie pobrežnej obrany. Situácia v blízkej budúcnosti sa s najväčšou pravdepodobnosťou nezmení, pretože ruské vojenské námorníctvo objednalo do roku 2020 výstavbu lodí typu fregata, ktoré sa na plavby na veľké vzdialenosti nehodia.
Ruské plány sú grandiózne, ale je otázne či sa Moskve podarí ich v plnom rozsahu naplniť. Zostáva len dúfať, že po Cypre sa nenájde ďalšia krajina Európskej únie, ktorá opäť podkope desaťročia budovanú spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku.
Článok bol publikovaný v časopise Obrana č.6/2015 – Publikované so súhlasom autora
Ilustračné foto: https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Russian_naval_forces_during_the_Russian_Navy_Day_2010.JPG
