Medzinárodní pozorovatelia za posledné obdobie „zviditeľnili“ Rusko viac než dosť. Moskva pozvala na tieto voľby tristopäťdesiat medzinárodných pozorovateľov, vrátane sedemdesiatich z OBSE, aby dohliadali na voľby. OBSE však nebolo spokojné so svojou úlohou, chcelo monitorovať kampaň a hlasovanie po svojom. Upozornili ho však, že nie je možné, aby všetci jeho členovia voľby bojkotovali. Situáciu sa následne snažila riešiť ÚVK RF spoločným stretnutím s predstaviteľmi OBSE v pondelok 4. februára. [1]
Európsky hlavný volebný „dozorca“ OBSE požadoval na monitorovanie ruských volieb viac času. Ruskí predstavitelia sľúbili vypočuť si požiadavky OBSE len v tom prípade, ak sú motivované na základe princípov medzinárodného práva. Na tlačovej konferencii z 30. januára určenej médiám sa Maja Grišina z kancelárie ÚVK RF vyjadrila, že „pravidlá vedenia volebného boja nie sú odlišné od medzinárodných štandardov, ale je očividné, že každá krajina má svoje vlastné špecifiká a skúsenosti. Zatiaľ čo predvádzanie sa je volebným pravidlom, Ruská federácia vzala na vedomie medzinárodné skúsenosti a smernice a vybrala si z nich vhodné elementy, ktoré zahŕňajú také štandardy ako garancia voľného časového priestoru vo vysielaní pre kandidátov.“ Na stredajšej konferencii pre média predstavitelia ÚVK RF tvrdili, že kampaň v Rusku je v súlade s medzinárodnými štandardami. [2]
Vladimír Putin sa snažil vyhnúť nepríjemnostiam, ktoré obostierali parlamentné voľby a tak naliehal na bezpečnostnú agentúru FSB, aby zabezpečila priebeh prezidentských volieb bez vonkajších náznakov zasahovania. „Je veľmi dôležité, aby počas obdobia prezidentských volieb boli pozastavené všetky externé interferencie do našich vnútorných záležitosti. Naša krajina je zvrchovaným štátom a nenecháme akýchkoľvek cudzích ľudí ovplyvňovať priebeh našej volebnej kampane… Je to významná úloha pre všetky štátne zložky – dodať demokratický charakter, sociálnu a politickú stabilitu voľbám… V prípade zistenia násilnosti, dôstojníci FSB nesmú prekročiť hranicu svojich kompetencií a musia vždy nasledovať literu zákona a rešpektovať práva ekonomických entít a občanov.“ Vo vzťahu Rusko-OBSE prišiel Putinov prejav v čase konzultácii ruských volebných predstaviteľov s medzinárodnými pozorovateľmi z OBSE. Ruská strana tvrdila, že OBSE malo dostatok času získať vyvážený pohľad na voľby. Napokon sa domnievali, že pozorovatelia OBSE neprídu aj napriek tomu, že mohli začať v Rusku uplatňovať svoj mandát už od 28. februára. Ruskí predstavitelia a experti naliehali na inštitút monitorovania hlasovania OBSE, aby zlepšil univerzálne nariadenia pre pozorovateľské misie. Dmitrij Babič, z Russia´s Profile magazíne, dodal, že „mali právo nezúčastniť sa. A Rusko má právo určiť trvanie ich misie. Riešením by bolo mať jasné medzinárodné pravidlá, kedy najskôr môžu pozorovatelia prísť.“ Dôkazom ruských tvrdení majú byť závery Benátskej komisie Rady Európy, ktorá poukazuje na to, že aj tie najskúsenejšie volebné systémy majú priestor pre zlepšovanie. Komisia dodáva, že aj vyspelý britský systém, ktorý sa spolieha na všeobecnú dôveru a dobré úmysly občanov, môže byť nakoniec zdrojom nepresnosti. [3]
Ďalšou inštitúciou vysielajúcou volebných pozorovateľov je často spomínaný Úrad pre demokratické inštitúcie a ľudské práva pri OBSE (ÚpDIaĽP), ktorý potvrdil, že nebude monitorovať prezidentské voľby v Rusku. Moskve vyčítal, že nezlepšila svoje medzinárodné záväzky. Vojna slov prebieha už týždne. Hlavným jablkom sváru zo strany OBSE boli „obmedzenia,“ pričom vychádzali z podmienok, s ktorými sa museli vysporiadať počas decembrových ruských parlamentných volieb. Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu a jej rozličné pobočky opakovane tvrdili, že sa im zabraňovalo v riadnom vykonávaní ich práce. Napokon sa rozhodli, že radšej nebudú na voľbách participovať vôbec. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov im kontroval slovami, že „OBSE neústupne vyhlasuje, že nevyšle svojich pozorovateľov do Ruska, pokiaľ Moskva neakceptuje ich požiadavky. Toto je ultimátum, ktoré krajina hodna svojho mena nemôže akceptovať. Ich postoj poukazuje na potrebu reformy OBSE.“ ÚpDIaĽP sa v písomnom vyhlásení odvoláva na to, že vynaložili všetko úsilie v dobrej viere, aby zaujali postavenie vo svojej misii, ale nie sú ochotní to ďalej rozvádzať. Situácia okolo akreditácie pozorovateľov môže vytvoriť nový a nepríjemný obrat vo vzťahoch medzi Ruskom a OBSE. Musíme ale pripustiť, že priebeh udalostí nie je žiadnou novinkou. Parlamentné zhromaždenie OBSE už v roku 2004 odmietlo monitorovať ruské prezidentské voľby. A v decembri 2007 ÚpDIaĽP zamietol vyslať svojich pozorovateľov na parlamentné voľby, odvolávajúc sa na často pertraktované „obmedzenia“ čelných ruských predstaviteľov, ktoré im znemožnili prácu. Napriek tomu stojí za zmienku, že práve inštitúcie OBSE zostali jediným volebným „strážnym dozorcom,“ ktorý sa takto správa. Všetky ďalšie pozorovateľské misie, ktoré Rusko požiadali o predĺženie mandátu, sa stretli s akceptáciou svojich požiadaviek. [4]
Za povšimnutie ešte stojí rozhovor s Cristianom Strohalom, vedúcim ÚpDIaĽP. Pre agentúru Interfax sa so Strohalom zhováral Temir Karimov, redaktor Interfax (krátené). Prvou otázkou Karimova bolo, či Strohal zdieľa názor, že ÚpDIaĽP a Rusko sú v štádiu ostrej konfrontácie. Ak áno, tak v čom prípadne vidí hlavnú príčinu tejto konfrontácie. Strohal odpovedal: „Nie, nikto nekonfrontoval nikoho. ÚpDIaĽP vysvetlil ruským predstaviteľom, že musíme s poľutovaním prijať obmedzenia, ktoré nám nedovoľovali rozmiestniť komplexnú a dlhotrvajúcu misiu pozorovania nadchádzajúcich prezidentských volieb, s rešpektom k nášmu mandátu…Ale očakávame kontinuitu dialógu s ruskými predstaviteľmi do budúcich volieb.“ Druhou otázkou bolo, či bol päťdňový rozdiel medzi skorším príchodom (15. február 2008) pozorovateľov ÚpDIaĽP a ich skutočne zrealizovaný príchod tak dôležitým, že viedol ÚpDIaĽP k zamietnutiu monitorovania volieb. Odpovedal: „Vysvetlili sme ruským predstaviteľom, že akékoľvek neskoršie rozmiestnenie po 15. februári nám nedovolí plne vykonávať náš mandát potrebný pre dlhodobé volebné pozorovanie… Ktokoľvek si prečíta povinnosti vyplývajúce zo stanov OBSE, pochopí, že majú dlhodobú povahu, ktoré sa začínajú dohliadaním uplatňovania práva jednotlivca kandidovať, založiť politické strany v úplnej slobode a vykonávať politickú kampaň bez administratívnych prekážok. Následné pozorovanie sa dotýka všetkých týchto aspektov. Rozmiestnenie 15. februára bolo už len dva týždne pred volebnou kampaňou a dva týždne po kompletizácii registrácii kandidátov.“ Poslednou otázkou novinára bolo, či Strohal akceptuje tvrdenie Rusov, že striktné pravidlá budú nastavené podľa volebného pozorovania ÚpDIaĽP a či medzi inými budú dokumentované záležitosti týkajúce sa trvania misie ÚpDIaĽP v krajine a počtu jej členov. Odpovedal: „Máme jasný mandát od participujúcich štátov OBSE pozorovať nielen deň volieb, ale aj celistvý volebný proces – pred, počas a po voľbách. Procedúry ÚpDIaĽP sú transparentne prednesené v smerniciach.“[5]
Čo sa týka Parlamentného zhromaždenia Rady Európy (PACE), tak organizácia vyslala skupinu asi tridsiatich pozorovateľov k 27. februáru: „Môžem hovoriť len za seba a nie za ostatných členov PACE… ale môj dojem je, že keď mate štyroch kandidátov z rôznych spektier, tak občania majú možnosť výberu.“ Spoločenstvo nezávislých štátov vyslalo stovku pozorovateľov z okolitých štyridsiatich regiónoch.[6]
Vo všeobecnosti sa volieb zúčastní okolo 300 pozorovateľov z 32 medzinárodných organizácii.[7]
Samotný predvolebný proces sa ani tentokrát nezaobišiel bez demonštrácií. Ruská provládna agentúra RIA-Novosti priniesla informáciu o komunistickom protestnom zhromaždení v uliciach Petrohradu, na ktorom sa zišlo 22. decembra okolo dvesto komunistov, aby vyjadrilo svoj nesúhlas so zmanipulovanými parlamentnými voľbami. Okrem toho poukazovali na zdražovanie v bytovej politike a verejnom sektore, či vyzývali proti zvyšovaniu cestovného. Gennadij Zjuganov na margo protestu dodal, že porušovanie zákonov v súvislosti s voľbami sa udialo vo všetkých ruských regiónoch, predovšetkým bolo rozšírené v sibírskom regióne Kemerovo, v republike Dagestan a vo Volžskej oblasti. Ďalej správa agentúry spomínala, že medzinárodní pozorovatelia považovali voľby za spochybnenie základných demokratických štandardov. Okrem toho si pozorovatelia všimli nedemokratické pozmeňovacie návrhy volebnej legislatívy a obmedzovanie médií. [8]
Polícia tiež rozohnala viacero anti-Medvedevovských demonštrácii. Povolenie nezískali napríklad demonštranti v Moskve. Tí sa aj napriek tejto skutočnosti stretli pod záštitou Iného Ruska zjednotená opozícia. V Petrohrade na demonštráciu malo povolenie len hnutie nazvané „Marcový disident.“ Zhromaždenie bolo sprevádzané Garrym Kasparovom. Neboli zaznamenané žiadne násilnosti alebo incidenty. V uliciach Moskvy protestovalo 2. marca asi 50 tisíc mladých ľudí za asistencie troch tisíc policajtov. Napríklad zúčastnené prokremeľské hnutie mladých Nashi protestovalo proti americkej zahraničnej politike a oslavovalo víťazstvo Medvedeva.[9]
Samotný volebný proces a čo na to svet
Dva dni pred rozhodujúcim dňom prezident Putin povzbudzoval ľudí, aby išli voliť: „Všetci sme pochopili, akú úroveň dôvery občanov bude mať nový prezident a ako je to kľúčové pre jeho efektívnu prácu. Vyzývam vás, aby ste išli druhého marca voliť a odovzdali svoj hlas – pre svoju budúcnosť, pre budúcnosť Ruska.“[10]
Predčasné hlasovanie sa začalo týkať niektorých voličov, ktorí, podobne ako v prípade parlamentných volieb v roku 2007, žijú ďaleko od volebných miestností, predovšetkým ľudí z ťažko dostupných oblastí, posádok lodí na mori a pracovníkov na polárnych staniciach. Približne sedemdesiat štyri volebných miestností bolo k dispozícii pre voličov žijúcich v zahraničí. [11] Skoré hlasovanie sa uplatnilo predovšetkým medzi nomádmi a pastiermi dobytka žijúcimi na extrémnom severe. Terénne autá a helikoptéry prevážali členov ruskej volebnej komisie z volebnými urnami do každej ťažko dostupnej oblasti rozsiahlej tundry.[12]
Oficiálne výsledky zverejnila ÚVK RF až 7. marca. Podľa očakávaní jednoznačným víťazom sa stal Dmitrij Medvedev so ziskom 70,28%. Volieb sa zúčastnilo sedemdesiatpäť miliónov ľudí, z toho za Medvedevova, ktorý je najmladším ruským lídrom od roku 1917, hlasovalo päťdesiat miliónov. Zjuganov získal 17,72%, Žirinovskij 9,35% a Bogdanov 1,3%. Volieb sa zúčastnilo 69,81% voličov, čo je o 5,42% viac v porovnaní s decembrovými voľbami do štátnej Dumy.[13]
Dňa 7. mája 2008 bude Medvedev uvedený do úradu. Svojim voličom sa poďakoval slovami: „Je to výnimočný deň… výnimočný deň v živote našej krajiny. Zvolili sme si vlastnú cestu na mnoho rokov. A máme šancu pokračovať v rozvoji tak ako za posledné roky, robiť našu krajinu stabilnejšou, zlepšovať kvalitu života, napredovať využívaním plánov, ktoré sme využívali po celé tieto roky. Som si celkom istý, že musíme si zvoliť túto cestu…“ Do svojej inaugurácie by sa rád podieľal na formovaní výkonnej moci v krajine: „Dúfam, že počas týchto dvoch mesiacov budem toho schopný. Budem pracovať spoločne s Vladimírom Putinom ako budúcim premiérom.“ Čo sa týka oblasti zahraničnej politiky, vyhlásil, že „Zahraničná politika, na základe ústavy Ruskej federácie, je determinovaná prezidentom. Musíme mať nezávislú zahraničnú politiku – politiku, ktorú sme mali za posledných osem rokov, a ktorej podstatou bola ochrana ruských záujmov.“
Zjuganov na Medvedevovo víťazné ťaženie zareagoval: „Neakceptujem Medvedevovo víťazstvo. Tento výsledok je naplánovaný a nariadený. Niektoré regióny poukazujú na neuveriteľné výsledky, Medvedev tam získal až 97% a to je podvrh… Je to ponižujúce pre krajinu, jej občanov a pre ÚVK.“ Žirinovskij sa ku svojim nesplneným očakávaniam vyjadril: „Nie som spokojný. Ako môžem byť spokojný s tými dvanástimi percentami? Som si istý, že ma volilo viac ľudí, tri krát viac, 30-36% – to by mohli byť moje údaje.“ Neprekvapil ani Bogdanov: „Som spokojný so svojimi výsledkami. Nemôžem povedať, že ani Demokratická strana, ani ja nemáme značné výčitky k priebehu volieb.“[14]
K výsledkom volieb sa pre média vyjadrili aj rozličné osobnosti najmä z ruského spoločenského života. Napríklad Sergej Chruščev, vedúci vedecký pracovník katedry Medzinárodných vzťahov na Brownovej univerzite v USA výstižne komentoval situáciu: „Najväčší rozdiel medzi demokraciou a autokraciou je v rešpektovaní práva. V demokratickej krajine musíme rešpektovať právo, zatiaľ čo v autokracii uprednostňujeme dobrú vôľu vodcu. A tu, po prvý krát v ruskej histórii, vidíme osobu, ktorá dobrovoľne zanecháva moc. Keď celé Rusko úpenlivo prosí na kolenách – prosím, zostaň dlhšie – Putin povedal: – Nie, nemôžeme zmeniť ústavu pre takéto záujmy-.“
Viktor Mizin, politický analytik, hovorí o nových trendoch v ruskej zahraničnej politike, ktoré ale neznamenajú novú studenú vojnu.
Konstantin Kosačev, predseda Medzinárodnej komisie ruskej štátnej Dumy, povedal, že Putina obdivuje väčšina ruských voličov: „Táto situácia je jedinečná v našej modernej histórii, keď prezident odchádzajúci zo svojej pozície je populárnejší ako keď ho zvolili… Vládnuca moc v Rusku robí prácu, ktorá prináša úžitok väčšine ruskej populácie.“
Fedor Lujanov, šéfredaktor ruského magazínu Global Affairs, ohodnotil ruskú zahraničnú politiku za Putina takto: „Odkaz Putina bol, že Rusko je stále veľkou mocnosťou… medzinárodné prostredie je teraz multipolárnejšie a zaujímavejšie ako predtým, povedal by som. Ale úlohou Dmitrija Medvedeva bude premeniť tento všeobecný abstraktný status na praktické prínosy pre ruský národ.“
Viktor Vakhstein, z Golos association dodal, že Medvedev mal jasnú výhodu v médiách: „Boli tu obrovské disproporcie v mediálnom spravodajstve medzi pánom Medvedevom a všetkými ostatnými kandidátmi… Medvedev bol spomínaný v 64% zverejnení, čo je dvakrát viac ako mali všetci kandidáti dohromady.“
Andrej Kortunov hovoril o novom Euroázijskom zriadení, kde „Rusko nebude vedľajším partnerom žiadnemu inému štátu. Rusko má svoje vlastné záujmy, ktoré treba obhajovať.“
Matthew Maly, ekonomický expert a autor knihy „Rusko také, aké je“, si myslí, že Putin vedie Rusko priamo k demokracii, avšak vnímanie volieb západnými médiami môže byť odlišné: „Západné média reprezentujú demokraciu ako misu instantných cestovín, ktoré každý pozná a vie si ich uvariť a každý vie, ako mu budú chutiť. Ak vyhrá voľby obľúbenec západných médií, tvrdia, že je to demokratická krajina. Dôsledkom toho tu máme – demokraciu – v Keni alebo v Palestínskom štáte.“
Egor Gavrilov, politický analytik Ruskej štátnej univerzity medzinárodných vzťahov: „Môžeme tvrdiť, že zatiaľ čo Jeľcinovu éru možno charakterizovať ako isté stiahnutie sa štátu do ústrania, Putinova éra je naopak érou návratu štátneho aparátu do verejnej a ekonomickej oblasti spoločnosti.“
Aleksej Kuzmin, predseda expertnej skupiny Fond národných vyhliadok v Moskve ohodnotil Medvedeva ako osobu, ktorá je perfektne vybavená pre byrokratické hry: „Má veľmi dôležité skúsenosti. Bol prvým vicepremiérom a podstata národných projektov je na ňom.“
Andrej Zolotov, šéfredaktor magazíne Russia Profile: „To, čo prichádza je skutočne veľmi fascinujúce, pretože to, čo uvidíme v najbližších niekoľkých mesiacoch, bude formovanie nového systému moci.“
Richard Weitz, Hudsonov inštitút, Washington D. C.: „Všeobecný pocit je taký, že je (Medvedev) veľkým protežantom Putina, ale tiež vie, že smie, no nevyhnutne nemusí nasledovať Putinovu politiku. V Amerike nie je veľmi známy.“
Dmitrij Suslov, Rada pre zahraničnú a obrannú politiku, Moskva: „Napriek určitým výhradám… si myslím, že vo všeobecnosti voľby budú prijaté celkom pozitívne. Odkedy Putin označil Medvedeva za človeka, ktorého považuje za budúceho prezidenta, vidíme pomerne veľa pozitívnych reakcií od Spojených štátov, menovite od Condoleezzy Riceovej, z európskych krajín a podobne.“[15]
Po zverejnení predbežných volebných výsledkov nasledovali prvé gratulácie od rôznych politických predstaviteľov.
Prvým gratulantom bol francúzsky prezident Nicolas Sarkózy. Merkelová tiež reagovala promptne a v telefonáte sa vyjadrila, že sa teší na bližšie vzťahy ich dvoch krajín.. Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso v Medvedevovi vidí osobu, ktorá zabezpečí ďalší rozvoj ich európsko-ruského strategického partnerstva.
Britský premiér Gordon Brown dúfa, že Dmitrij Medvedev ako ruský prezident pomôže zlepšiť vzťahy medzi ich krajinami. Ale bude i súdiť Medvedeva za jeho činy.
Hovorca Bieleho domu Gordon Johndroe tlmočil stanovisko USA, ktoré sa tešia na spoluprácu s Medvedevom: „Je v našom spoločnom záujme spolupracovať v oblastiach ako sú nešírenie a potláčanie terorizmu a tiež potláčanie medzinárodného zločinu.“ [16]
Boli voľby demokratické? – pýta sa Russia Today. Píšu, že Medvedevove víťazstvo bolo predvídateľné, tak ako sme mnohí očakávali. V mnohých západných médiách boli ruské prezidentské voľby vykreslené ako fraška. S diametrálne odlišným postojom sa stretávame aj u medzinárodných pozorovateľov. Na jednej strane boli pozorovatelia typu Berbarda Perega a na strane druhej ľudia zmýšľajúci v intenciách ako Andreas Gross.
Bernard Pereg, člen európskeho parlamentu tvrdil: „Po diskusiách o tom, čo sme videli, sme prišli k záveru, že voľby boli dobré v tom, ako boli organizované a ako spĺňali západné štandardy..“
Andreas Gross, vedúci pozorovateľskej misie PACE uzavrel situáciu slovami: „Tieto voľby zopakovali väčšinu nedostatkov, na ktoré sa poukazovalo po skončení parlamentných volieb v decembri 2007. Do 2. marca neboli prejednávané žiadne námietky z nášho predvolebného monitorovania volieb. Napríklad sa neriešila situácia v súvislosti s problémami pri registrácii kandidátov.“[17]
V podobnom duchu ako v prípade parlamentných volieb sa niesli aj reakcie medzinárodných pozorovateľov a organizácii.
Konstantin Kosačev, vedúci ruskej delegácie v PACE a komisie pre medzinárodné vzťahy v štátnej Dume, charakterizoval tieto voľby ako dobre vyvážené správami pripravenými pozorovateľmi z PACE. Správu, ktorú zverejnil na stretnutí PACE v Paríži, priblížil počas telefonického rozhovoru s agentúrou Interfax. Plná verzia správy „neobsahuje kategorické pripomienky alebo kritiku“ týkajúcu sa prezidentských volieb. „Výsledky volieb nie sú spochybnené a sú prezentované ako výsledok vôle ľudí… Voľby boli dobre zorganizované a boli v súlade s ruskými zákonmi.“ Výsledná správa bude k dispozícii 14. apríla v Štrasburgu.[18]
Podľa predsedu Európskej komisie José Manuella Barrossu Ruská federácia a Európska únia urobili veľké pokroky v rozvoji kooperácie v oblasti spoločných záujmov, ako je udržiavanie mieru a vzájomnej prosperity. V písomnom stanovisku Európskej komisie k ruským prezidentským voľbám napísal: „Som presvedčený, že RF pod vedením prezidenta Medvedeva a Európskej únie budú konsolidovať a rozvíjať svoje strategické partnerstvo založené nielen na spoločných záujmoch, ale tiež na rešpektovaní hodnôt, ktoré obidve deklarovali svojimi záväzkami.“[19]
Slovenská republika vo svojom oficiálnom stanovisku prostredníctvom Ministerstva zahraničných vecí SR ocenila vysokú účasť a dobre organizovaný a kultivovaný priebeh prezidentských volieb v Ruskej federácii, pričom voľby podľa očakávania jednoznačne odzrkadlili názory a postoje väčšiny obyvateľstva k doterajšiemu vedeniu krajiny. V osobe nového prezidenta Slovensko vidí pokračovateľa línie doterajšieho vývoja v krajine, ktorá by mala napomôcť ďalšiemu rozvoju spolupráce medzi EÚ a Ruskom v rámci ich strategického partnerstva. Zároveň SR vyjadrila ľútosť, že po druhýkrát nebolo možné uskutočniť pozorovateľskú misiu Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (ODIHR/OBSE).[20]
Záver
Prezidentské voľby priniesli výsledok podľa očakávaní svetovej, ale aj domácej verejnosti. Zároveň nám ukázali akú silnú pozíciu si vybudovali ľudia okolo Vladimíra Putina. Politickí analytici jednoznačne zodpovedali otázku, ako bude vyzerať tandem Putin-Medvedev po 2. marci. Jedným z názorov je, že populárny Putin, v súčasnosti blokovaný zákonom, aby sa stal hlavou štátu, bude tichou mocou za kremeľským trónom. Iným variantom je, že si Putin udrží premiérsku stoličku ako dočasný mandát do roku 2012, kedy môže znova kandidovať na post prezidenta RF.[21]
Každopádne veľa ľudí z ruského prostredia vkladá nádej do rúk Dmitrija Medvedeva, dúfajúc, že pôjde v duchu doterajšej politiky, ktorú však bude usmerňovať svojím vlastným prístupom. Putin jeho osobu charakterizoval 8. marca na stretnutí s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou takto: „Nemyslím si, že naši partneri s ním budú mať jednoduchšie rokovania. Je pravým vlastencom a bude energicky obraňovať ruské záujmy na medzinárodnej aréne.“[22] Nesmieme ale zabudnúť na jemné náznaky toho, že pravidlá hry sú už viac-menej jasné a už len ide o to, aby priebeh hry mal aj demokratický nádych.
[1]Media onslaught begins for Russian poll. Russia Today, February 03, 2008. http://www.russiatoday.ru/election/news/20414
[2]OSCE wants more time to monitor Russia’s election. Russia Today, January 30, 2008. http://www.russiatoday.ru/election/news/20296
[3]FSB must ensure stability during election: Putin. Russia Today, January 31, 2008. http://www.russiatoday.ru/election/news/20294
[4]OSCE refuses to monitor Russia’s presidential poll. Russia Today, February 07, 2008. http://www.russiatoday.ru/election/news/20641
[5]OSCE/ODIHR Director Christian Strohal: I am confident that we will again see the openness of the Russian approach to international observation of its elections. Interfax, 2008. http://www.interfax.com/17/365451/Interview.aspx
[6]300+ monitor Russian poll; OSCE skips. Russia Today, March 2, 2008. http://www.russiatoday.ru/election/news/21582
[7]International observers to arrive in Russia on Wednesday. Russia Today, February 27, 2008. http://www.russiatoday.ru/election/news/21396
[8]Communists rally in Petersburg to protest election results. Russia Today, December 22, 2007. http://www.en.rian.ru/russia/20071223/93831784.html
[9]Police disperse anti-Medvedev rally. Russia Today, March 4, 2008. http://www.russiatoday.ru/election/news/21656
[10] „Vote“: Putin urges Russians to choose future. Russia Today, February 29, 2008. http://www.russiatoday.ru/election/news/21528
[11]Russia’s Presidential election: Early voting starts. Russia Today, February 15, 2008. http://www.russiatoday.ru/election/news/20964
[12]Northern nomads cast their votes. Russia Today, February 19. 2008. http://www.russiatoday.ru/election/news/21103
[13]Medvedev wins 70.28% at Russian presidential elections – results. RIA Novosti, March 7, 2008. http://en.rian.ru/russia/20080307/100944128.html
[14]Whopping lead for Medvedev. Russia Today, March 3, 2008. http://www.russiatoday.ru/election/news/21619
[15]RT presents: Russia’s Choice. Russia Today, March 4, 2008. http://www.russiatoday.ru/election/news/21623
[16]UK looks to improve Russia relations. Russia Today, March 3, 2008. http://www.russiatoday.ru/election/news/21653
Bush congratulates Russian president-elect Medvedev. RIA Novosti, March 4, 2008. http://en.rian.ru/russia/20080304/100642522.html
[17]Medvedev sweeps to victory. Russia Today, March 4, 2008. http://www.russiatoday.ru/election/news/21649
[18]Kosachyov hails PACE report on Russian presidential election. Interfax, March 14, 2008. http://www.interfax.com/3/374392/news.aspx
[19]Statement. European Commision, March 3, 2008. http://ec.europa.eu/commission_barroso/president/pdf/statement_20080303_en.pdf
[20]MZV k prezidentským voľbám v RF. Ministerstvo zahraničných vecí SR, Aktuálne správy, 3. marec 2008. http://www.mzv.sk/App/WCM/main.nsf?Open
[21]President-elect Medvedev moves into Kremlin – paper. RIA Novosti, March 13, 2008. http://en.rian.ru/russia/20080313/101270390.html
[22]Putin says Medvedev not easier for West to deal with. RIA Novosti, March 8, 2008. http://en.rian.ru/russia/20080308/100981132.html
ilustračné foto: http://commons.wikimedia.org/wiki/File:Dmitry_Medvedev_and_Vladimir_Putin_12_May_2008-1.jpeg
