Prezidentské voľby v Rusku – príprava na voľby, zoznam a profily kandidátov, reakcie štátov, prieskumy, odhady, predpoklady.
Netradične na úvod
Na úvod tohto článku začneme trochu netradične. Prestížny časopis Time udelil cenu „Osobnosť roka 2007“ ruskému prezidentovi Vladimírovi V. Putinovi za mimoriadne zručnosti vo vedení krajiny.[1] Slovami politického analytika agentúry RIA-Novosti Borisa Kaimakova, „článok v Times o Putinovom prezidentstve si odporuje s jeho činnosťou ako prezidenta.“ No na druhej strane mu to dáva viac, ako keby „dával obligátne interview žurnalistom Time pred udelením tejto ceny.“ Je ťažké nesúhlasiť s autorovým názorom, že „časopis chcel poukázať na úlohu Ruska v modernom svete… či už dávaním (napríklad) pokynov na zastavenie ropovodných kohútikov.“ Pokračuje slovami, že v súčasnosti je „Západ ustarostený nedostatkom slobody prejavu a demokracie v Rusku a Putin zase meškaním výplat a dôchodkov,“ a pritom nie každý si je ochotný pripustiť, že po rozpade Sovietskeho zväzu v deväťdesiatych rokoch tu máme nové „opätovne sa rodiace Rusko a toto oživenie sa spája s mandátom Putina“.
Čiže tu máme dva diametrálne odlišné východiskové postoje, ako nazerať na Rusko. Ruská realita je do značnej miery odlišná od toho, čo nám predostierajú západné média a teda je potrebné, aby sme sledovali problematiku s určitým vlastným nadhľadom, ktorý sa pohybuje na rozhraní ruského a západného vnímania prezidenstkých volieb. Predkladaný článok si kladie za cieľ predstaviť čitateľom najmä pohľad ruských médií, zároveň však, pokiaľ to bude možné, nezaťažiť ich jednostranným ruským pohľadom.
Čo na to Ústredná volebná komisia
Priblížime si trochu administratívne pokyny Ústrednej volebnej komisie (ÚVK), predpisy a údaje k prezidentským voľbám. Prezidentské voľby Ústredná volebná komisia Ruskej federácie stanovila na 2. marca 2008, oficiálne žiadosti o kandidatúru prijímala do 27. januára 2008. Registrácia kandidátov odštartovala 13. decembra 2007, skončila sa 16. januára 2008. Kandidátom mohla byť osoba staršia ako 35 rokov s trvalým pobytom v Ruskej federácii po dobu viac ako desať rokov. Politickí analytici očakávali zhruba desať relevantných kandidátov. [2] 16. januára 2008 o 18 hod. moskovského času ukončila ÚVK RF príjem žiadostí o kandidatúru. Následne do desiatich dní zverejnila zoznam úspešne zaregistrovaných kandidátov. [3]. Úspešnou registráciou prešli štyria kandidáti – líder komunistov Gennadij Zjuganov, nezávislý kandidát Andrej Bogdanov, líder strany liberálov Vladimír Žirinovskij a nominant Jednotného Ruska Dmitrij Medvedev. V tomto druhu politickej súťaže v ruských zemepisných a politických šírkach to predstavuje najnižší počet kandidátov v modernej histórii Ruska.
Medzitým začala ÚVK RF rozosielať pozvánky medzinárodným pozorovateľom, aby sa zúčastnili prezidentských volieb. K 29. januáru oslovili okolo štyristo zahraničných pozorovateľov. Čo sa týka počtu pozorovateľov, predseda ÚVK RF Vladimír Churov tvrdil, že počet pozorovateľov bude podobný ako pri decembrových parlamentných voľbách. Medzičasom sa mu podarilo urobiť gesto k OBSE tým, že verejne podpísal pozvánku na účasť na prezidentskom volebnom procese a zaslal ju predsedovi Kancelárie pre demokratické inštitúcie a ľudské práva pri OBSE. Churov očakával najmenej 60% voličskú účasť.[4]
Súbežne sa na 2. marca pripravovalo otvorenie Informačného centra „Voľby 2008“ v priestoroch budovy Ústrednej komisie, kde mala ÚVK osvedčovať priebeh volieb prezidenta Ruskej federácie. Prvé volebné výsledky mali byť známe už o 21 hod. moskovského času, kedy v Kaliningradskej oblasti, na najzápadnejšom mieste Ruska, zatvárali volebné miestnosti. ÚVK RF akreditovala viac ako dvetisíc predstaviteľov ruských a zahraničných médií. [5]
Prieskumy verejnej mienky
Dňa 22. januára 2008 predstavilo ruské Výskumné centrum pre verejnú mienku (WCIOM) rozsiahly ucelený prieskum, ktorého cieľom bolo zistiť, aká časť ruského obyvateľstva pôjde k urnám v marcových prezidentských voľbách, za koho budú hlasovať a aké sú ich motivácie. Prieskumy verejnej mienky odhalili, že až 60% respondentov sleduje predvolebnú kampaň, z nich 11% pravidelne a 49% z času na čas.
Čo sa týka motívu ich príchodu k urnám, 45% opýtaných považuje voľby za tradíciu, obyčaj, u 32% predstavovali pocit občianskej povinnosti a pre 24% bolo dôležité prejaviť podporu svojmu kandidátovi. Dôvod neúčasti občanov prieskumy zdôvodnili u 30% pocitom, že voľby nezmenia situáciu v krajine, ďalších 30% tvrdilo, že výsledky volieb sú už vopred jasné a 24%-ná skupina sa pravidelne nezúčastňuje volieb. Okrem toho položili respondentom ďalšie otázky. V zmysle Ústavy RF, prezident Putin už nemôže kandidovať na tretie funkčné obdobie. Centrum zisťovalo, komu by respondenti dali svoj hlas. Jednoznačnú podporu mal so 60,4% Medvedev a ďaleko za ním nasledoval so 7,5% Žirinovskij a Zjuganovov so 6,1%. [6]
WCIOM 23. januára priniesol verejnosti aj profil Dmitrija Medvedeva, ako kandidáta s najvyššou pravdepodobnosťou získať prezidentský úrad. Pri analýze tejto osobnosti sa inštitút zameral na to, aké pocity sa respondentom spájajú s menom Dmitrij Medvedev, akými prednosťami podľa ich názoru disponuje, aké zastáva hodnoty, aké má šance v prezidentských voľbách 2008 a pod. Prieskum sa uskutočnil 12. a 13. januára 2008 na vzorke 1600 respondentov na 153 miestach v 46 oblastiach, krajoch a republikách Ruska. Následne sa výsledky komparovali s obdobným prieskumom z roku 2006, pre porovnanie uvádzam jeho výsledky v zátvorkách. Pri otázke „Ako dobre poznáte Dmitrija Medvedeva?“ odpovedalo 17% (2006 – 20%), že sleduje jeho aktivitu, 61% (2006 – 46%) ho pozná, ale nesleduje jeho aktivitu, 17% už počulo meno tohto politika (2006 – 25%) a prvý raz sa s týmto menom stretli len 2% respondentov. S menom Dmitrija Medvedeva si respondenti spájajú najčastejšie slová ako nádej a to v 43% prípadov (2006 – 26%), 21% opýtaných k nemu pociťuje sympatie (2006 – 13%), rovnaké množstvo si s ním spája slovo rozumnosť (2006 – 19%) a dôveru vzbudzuje u 19% opýtaných (2006 – 9%).[7]
Podľa neskoršieho prieskumu WCIOM-u z 26. decembra 2007 by volilo Dmitrija Medvedejeva 52% opýtaných, Vladimíra Žirinovského 5%, Gennadija Zjuganova 4%.[8] Posledný januárový prieskum Ruského centra pre výskum verejnej mienky potvrdil, že Medvedev bude jednoznačným prezidentským víťazom, a získal by 74,8%. Komunistický líder Zjuganov by získal 12,8% a líder liberálov len 11,5%. Na otázku WCIOM-u, ktorému politikovi by ste dali svoj hlas, ak by boli voľby v najbližšiu nedeľu, odpovedalo v prieskume zo 16. a 17. februára, teda dva týždne pred voľbami 61% respondentov za Medvedeva, 7% za Žirinovského, 9% za Zjuganova a 1% za Bogdanova. [9]Počas prieskumu zo 16. a 17. februára na otázku „Vymenujte 5-6 politikov, ktorým najviac veríte,“ odpovedalo 62% respondentov v prospech Putina, 39% najviac verí Medvedevovi, 11% Zjuganovovi a 10% Žirinovskému.[10] Jediný nezávislý kandidát Andrej Bogdanov by získal len 0,9%. Očakávala sa 70%-ná voličská účasť. [11]
Mediálna prezentácia prezidentských kandidátov
Do úvahy v boji o prezidentské kreslo okrem Medvedeva prichádzali ešte Boris Nemcov z Únie pravicových síl, líder komunistov Gennadij Zjuganov, líder strany liberálov Vladimír Žirinovskij, bývalý sovietsky disident Vladimír Bukovskij alebo bývalý premiér RF Michail Kasjanov.[12] Od samého začiatku sa ozývali nespokojné hlasy na uplatňovanie demokratických pravidiel počas predvolebného boja a môžeme povedať, že odzrkadľovali aj aktuálny stav ruskej politickej scény. S poľutovaním môžeme povedať, že situácia nie vždy zodpovedá základným západoeurópskym štandardom. Osobe Dmitrija Medvedeva a jeho predvolebnej kampane sa budeme venovať v ďalšej kapitole. Ako vieme, úspešní boli len štyria kandidáti. Napríklad Vladimírovi Bukovskému, bývalému sovietskemu disidentovi, Najvyšší súd zamietol žiadosť s tým, že nemôže byť akceptovaná z dôvodu trvalého pobytu v Británii a že ako korešpondenčnú adresu na žiadosti uviedol práve cambridgeskú adresu. Bukovský podal voči rozhodnutiu protest. Zákon hovorí jednoznačne o tom, že kandidovať na prezidenta RF môže len ten občan, ktorý žije v Rusku posledných desať rokov pred kandidatúrou.[13]
Ďalší prezidentský kandidát, označovaný médiami za najtvrdšieho priameho kremeľského kritika, bývalý premiér Michail Kasjanov, čelil vyšetrovaniu z podvodu. Prokurátor zahájil vyšetrovanie proti Kasjanovi, ktorý čelil podozreniu z falšovania viac ako pätnásť a pol tisíca z dvoch miliónov potrebných podpisov. Predovšetkým boli podozrivé podpisy vyzbierané z oblasti centrálneho Ruska a z Volžskej oblasti. K situácii sa vyjadrila aj Tatjana Černyšovová, štátna úradníčka kancelárie Generálneho prokurátora RF slovami, že „od 8. do 15. januára 2008, Kasjanovoví priaznivci sfalšovali tritisíc päťsto podpisov v meste Rybinsk v Jaroslavskom regióne. Tieto aktivity boli klasifikované podľa článku 142, odseku 2 trestného kódexu ako trestný čin. Poskytli sme túto informáciu Rybinskému kriminálnemu oddeleniu, aby prešetrili tento prípad… Podobnú aktivitu sme odhalili v republike Marij-El (Volžská oblasť). Kasjanovovi priaznivci boli schopní nazhromaždiť len sedemtisíc podpisov, a už 9. a 10. januára 2008 mali sfalšovaných viac ako dvanásťtisíc podpisov podporujúcich kandidáta.“ [14]
Nespokojnosť s predvolebným vývojom vyjadril aj líder komunistov Gennadij Zjuganov. Je všeobecným javom, že od rozpadu Sovietskeho zväzu klesá percentuálna podpora komunistických kandidátov vo voľbách. Tentokrát ale Zjuganov tvrdil, že hlavnou príčinou jeho nízkej voličskej podpory je líder Jednotného Ruska Dmitrij Medvedev. Ten mal podľa jeho slov „nespravodlivú výhodu“ – podstatne viac časového priestoru v televíznych kanáloch v jednotlivých republikách – ako jeho konkurenti.
Zaujímavý je aj ďalší Medvedevov oponent, líder strany liberálov Žirinovskij, známy predovšetkým ultranacionalistickou a antiautoritatívnou rétorikou z počiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia, ktorú pravidelne oprašuje nielen na zasadaniach Štátnej dumy. Žirinovskij má slabú podporu v stredovom ideologickom území, ba v posledných rokoch jeho strana často hlasovala podobne ako prokremeľská Jednota, čiže sa jasnejšie nevyhraňuje voči svojím politickým oponentom.
Kandidát Andrej Bogdanov predstavuje proeurópsku alternatívu, ale tiež potreboval vyzbierať dva milióny podpisov. Bogdanov je však v Rusku pomerne neznámy.
Boris Nemcov, nominant Únie pravicových síl, mimochodom, bývalý vicepremiér Ruskej federácie v 1998 mal problémy so splnením dvojmiliónového limitu. Nemcovova kandidatúra mala podľa jeho slov „predstavovať určitú alternatívu k súčasnému smerovaniu, kde by malo vládnuť právo, ústava by poskytovala práva všetkým a mali by sme sociálne orientovanú trhovú ekonomiku ako v Európe“.[15] Napokon neprešiel registračným procesom pre nedostatočný počet platných podpisov.
Títo hlavní adepti na post prezidenta nepredstavujú výraznú politickú alternatívu, ktorá by sa zásadným spôsobom vyrovnala vtedajšej úrovni Dmitrija Medvedeva a ani nemajú takú silnú podporu, akú mu dáva práve Jednotné Rusko. Môžeme len dúfať, že načrtnú nejaké zaujímavé politické témy, ktorým by sa ruská spoločnosť a politické špičky mohli v budúcnosti venovať.[16]
Napokon, pre voliča sa najzaujímavejšie obdobie začalo nepochybne 4. februára. Vtedy odštartovala oficiálna mediálna kampaň. Kandidáti mohli bojovať o hlasy voličov počas štyridsiatich hodín vysielacieho času, ktoré im zákon poskytuje na šírenie ich posolstiev. Týmto dňom sa ako huby po daždi začalo objavovať veľké množstvo billboardov a plagátov. Polovica času pre kandidátov bola určená na živé diskusie a duely. Predpokladaný víťaz Medvedev však túto možnosť odmietol, odvolávajúc sa na pracovnú vyťaženosť v dôsledku plnenia povinností prvého vicepremiéra Ruskej federácie. [17]
Za jedným stolom sa začali stretávať „večný kandidát“ Zjuganov, ktorý bojoval o stoličku prezidenta už tretíkrát, líder strany liberálov Žirinovskij s kontroverzným slovníkom a vystupovaním, a napokon „nováčik“ na politickej scéne Andrej Bogdanov. Témou jednej z debát bola „Úloha Ruska vo svete“, kde Bogdanov zaujal proeurópsky postoj, tvrdiac, že „Rusko je ako boxer, zrazený na kolená, so sadrou a barlou. Potrebujeme si vybrať spojenca a mala by ním byť EÚ.“ Žirinovskij mu oponoval, lebo si myslí, že „nie sme na kolenách, ani so sadrou a barlou. Ani EÚ, ani NATO, či USA, Čína alebo arabský svet nemôžu byť našimi spojencami. Každý z nich chce len oslabiť Rusko.“ Pravdou zostáva, že komunistický líder nie je za návrat pôvodného Sovietskeho zväzu, ale za dobrovoľnú úniu s niektorými postsovietskými susedmi: „Sme za tesnejšie prepojenie s Bieloruskom a Ukrajinou. Máme pripravený plán postupného dobrovoľného znovuzrodenia Sovietskeho zväzu!“ [18]
Asi najväčšiu radosť divákom priniesla bitka počas televíznej debaty, ktorá sa udiala medzi Vladimírom Žirinovským a Nikolajom Gocom, zástupcom Andreja Bogdanovova. Po diskusii fyzicky ohrozoval Žirinovskij Gocu a následne aj jeho bodyguardov. Bitka bola ukončená až ochrankou televízie. Následne Bogdanov požiadal ÚVK RF o zrušenie Žirinovského kandidatúry. Komisia reagovala tým, že nebude vyvodzovať nejaké závery po fyzickom strete týchto osôb. Neskôr sa pre server Russia Today vyjadril samotný Žirinovskij slovami, že sa cítil dotknutý. „Plánovaná bola diskusia medzi dvoma prezidentskými kandidátmi… Ľudia mali počúvať kandidátov. Ale poslali muža, ktorý nič nevedel. A musel som diskutovať s bezvýznamným človekom o celej krajine. Prirodzene, toto ma ponížilo.” Pre agentúru RIA- Novosti Bogdanov potvrdil, že zašle list Borisovi Gryzlovi, predsedovi Dolnej snemovne štátnej Dumy, aby Žirinovského zbavil poslaneckej imunity. [19]
Celá situácia sa uzavrela žiadosťou Andreja Bogdanova o začatie súdneho procesu so Žirinovským za napadnutie člena jeho tímu v televíznej debate. Na margo toho Žirinovskij ešte dodal: „Dovoľte mi to vysvetliť. Vedia, ako to majú robiť. Bogdanov je PR expert. Nechajte ministra spravodlivosti zaoberať sa touto vecou. Nemajú radi LDPR. To, čo chcú urobiť, je hlúpy nápad. Keď nemajú radi kritiku, pôjdeme na súd.“ Bogdanov mu kontroval slovami: „Spadá to pod článok číslo 321 Trestného zákona o výtržníctve. Trestom za vykonanie takéhoto činu na základe politickej alebo ideologickej motivácie je väzba na päť rokov. Snažíme sa, aby sa tak stalo.“ Strana požaduje kompenzáciu za morálnu škodu a dožaduje sa aj zbaviť Žirinovského poslaneckej imunity a postu podpredsedu Dumy.[20]
V znamení Dmitrija Medvedeva
V tejto časti si priblížime osobnosť, okolo ktorej sa sústredila väčšinová pozornosť ruského obyvateľstva, ale aj širokého sveta. Oficiálnu správu o kandidatúre Dmitrija Medvedeva na funkciu prezidenta z 11. decembra 2007 (viac o jeho životopise na Lentapédii[21]) pre ruské média zverejnila provládna agentúra RIA-Novosti. Medvedeva nominovali strany Jednotné Rusko, Spravodlivé Rusko, Agrárna strana a Občianska sila. Ich hlasy predstavovali až 80% voličských hlasov.[22]
Potom 22. januára ÚVK RF zaregistrovala oficiálnu žiadosť Medvedeva. V tejto súvislosti prišiel so zaujímavým názorom Vitalij Ivanov z Centra pre súčasnú politiku, ktorý si myslí, že „Medvedev nie je len Putinovým následníkom, ale aj jeho študentom… Tak je absolútne jasné, že nenastane drastická zmena a ani nový kurz pre krajinu.“ [23]
K podpore jeho kandidatúry sa pripojil aj prezident Putin so slovami, že je najvhodnejším človekom na túto pozíciu, ktorého „poznám už sedemnásť rokov a plne podporujem jeho kandidatúru“. K samotnej Medvedevovej nominácii dodal, že „bol (Medvedev) navrhnutý štyrmi stranami, dve z nich nemajú kreslá v parlamente… Všetky štyri strany reprezentujú mienku rozličných skupín ruskej spoločnosti. Všetko nasvedčuje tomu, že máme šancu preukázať stabilitu moci v Ruskej federácii po voľbách v marci 2008.“ Viaceré ruské informačné servery si ale položili otázku, prečo práve Medvedev je tým pravým, ktorý príde po Putinovi. Poukázali na „slabé prepojenie spoločnosti a vlády“, pričom danú situáciu považovali za „kritickú, a aby sme to eliminovali a dali situáciu do poriadku, je potrebné bez váhania diskutovať s vládou,“ uzatvára Russia Today. Gennadij Zjuganov si myslí, že jeho nominácia „sa dala očakávať… Dlhé roky bol Putinovým hlavným poradcom a dôveryhodnou osobou.“ Líder ruských liberálov tvrdil, že je tomu tak pre „jeho mladý vek a taktiež je menej spájaný so sovietskym režimom… Druhou pozitívnou vecou je, že je právnikom. To je veľmi dôležité pre hlavu štátu, pretože všetky záležitosti vládnutia sú právnej povahy… Nakoniec je za ním prezident Putin a Jednotné Rusko.“ [24]
Veľmi dôležitým míľnikom sa stal moment, keď pred ruský národ 11. decembra 2007 predstúpil na väčšine ruských televíznych a internetových kanálov Dmitrij Medvedev. Svojím prejavom chcel vyjadriť vďačnosť prezidentovi Putinovi a hlavne štyrom politickým stranám, ktoré ho nominovali. Stručne chcel naznačiť ochotu a nevyhnutnosť pokračovať v kurze, ktorý Rusko začalo pred ôsmimi rokmi. Označil ho za „zamedzenie kolapsu ekonomiky a sociálneho sektora, za kurz zamedzenia občianskej vojne…“ Za dôležitú pokladá stabilitu, lepšiu kvalitu života, nádej pre dlhotrvajúci plynulý rozvoj, vzdelanie… „v ktorých prekonáme stagnáciu z deväťdesiatych rokov.“ Poukázal aj na príspevok Ruska svetu, ktorý sa zmenil: „nie sme už školákmi, ale získali sme si rešpekt a stávame sa riadnym členom medzinárodného spoločenstva. Rusko sa zmenilo, stalo sa silnejším a úspešnejším.“ Okrem rekapitulácie ruských pomerov vidí ešte veľa nedostatkov, ktoré musia naprávať: „zvrhnúť chudobu, vytvoriť moderný systém zdravotnej starostlivosti a vzdelávania, vyriešiť veľmi zložitý problém s bytovou politikou a dosiahnuť novú kvalitu života vidieka.“ Zároveň ruskému národu ozrejmil úlohy, s ktorými sa chce popasovať a môžeme to tým pádom aj považovať za akýsi predvolebný guláš pre Rusov: „našou úlohou je zvýšiť príjem ruského obyvateľstva, poskytnúť slušný život dôchodcom, vytvoriť dobré podmienky pre mladých ľudí, postaviť na nohy priemysel a posilniť ruskú pozíciu vo svete, vyriešiť demografické problémy.“ Nezabudol však pripomenúť, že táto „neľahká úloha“ je naliehavou výzvou do budúcich rokov, s ktorou bude musieť Rusko bojovať, pričom nezabudol podotknúť, že spomínaný nevyhnutný vývoj začal už v deväťdesiatych rokoch a nový prezident, ktorý vzíde z marcových volieb, by mal mať pochopenie pre túto myšlienku. Na záver dodal, že toto sú dôvody, „prečo verí principiálnej dôležitosti toho, aby Vladimír Putin zastával funkciu premiéra… Som pripravený stať sa prezidentom a chcem sa opýtať Vladimíra Putina, či súhlasí s vedením vlády po týchto voľbách.“ Svojim vyhlásením potvrdil víziu budúceho vývoja na poli ruskej domácej politiky a dal jasný signál ostatným, nielen politickým subjektom, ako si „cení“ možný tandem Medvedev – Putin.
Reakcia z opačného brehu Atlantiku k Medvedevovým a Putinovým ďalším krokom po 11. decembri na seba nenechala dlho čakať. Kremeľské rošády si čoraz častejšie vyžadovali zvýšenú pozornosť Bieleho domu. Americký prezident sa vyjadril, že „nemá z prvej ruky poznatok o Putinovom úmysloch po prezidentských voľbách.“ Taktiež môžeme dodať, že by sa nasledujúci vývoj v Rusku mohol stretnúť s čoraz kladnejším postojom. [25] Na margo situácie okolo tandemu Putin-Medvedev si americký prezident myslí, že ruský prezidentský kandidát Dmitrij Medvedev nesmie byť, ak vyhrá, Putinovou bábkou. Bush pripustil myšlienku, že nepozná tak dobre Medvedeva, aby mohol povedať, aký bude mať vplyv. Jedným z testov podľa neho môže byť nadchádzajúce stretnutie G8, kde bude zaujímavé sledovať, kto sa zúčastní z ruskej strany. Bushov názor na Medvedeva je odlišný od názorov amerických prezidentských kandidátov, ktorí tvrdia, že je len realizátorom Putinovej politiky.[26]
Postoj Spojených štátov k dnešnému Rusku by sa dal na druhej strane výstižne definovať aj výrokom prezidenta Roosevelta, ktorý podporoval diktátora Nikaraguy Anastosia Somosu: „Áno, Somosa je sukin syn, ale je to náš sukin syn!“ Takto popisuje súčasnú prax Bieleho Domu v článku Dvojité normy Washingtonu server Hlas Ruska. Autor poukazuje na „neveselý paradox“, kedy prvý telefonát po parlamentných voľbách prijal Putin práve od Busha, pričom jeho prvé slová sa niesli v duchu znepokojenia ohľadne narušení počas volieb. Pritom Bush sa dostal k moci až na základe rozhodnutia Najvyššieho súdu pre päťstotisícový rozdiel v hlasoch v prospech jeho súpera Ala Goora. [27]
Viacerí americkí pozorovatelia sa prikláňali k zmiešaným hodnoteniam. Na jednej strane hovorili o pozitívnom kroku, keďže Medvedevovo meno sa nespája s činnosťou KGB, iní ho považujú za najmenej charizmatického prezidentského kandidáta. Napokon Biely Dom to pokladal za vnútornú záležitosť Ruska.[28]
Na vývoj reagovali aj európske média. V článku francúzskeho popredného denníka Le Figaro „Medvedev prezident, Putin premiér,“ od Pierra Rousselina sa písalo, že „Rusko funguje na inom princípe ako naše demokratické štáty. Putin je niekto, kto vládne autoritatívnym spôsobom. V Rusku je veľmi populárny… Keby nebol cárom, nebol by taký populárny.“ Britský The Guardian písal, že „to najlepšie na ruskom politickom systéme je, že nepotrebujete voľby, aby ste vedeli meno ďalšieho prezidenta.“ The Financial Times na margo možných prezidentských kandidátov dodal, že jedine „Medvedev je (z nich) najmodernejší, najotvorenejšie mysliaci a najliberálnejší.“ Kritiku si Putin podľa Russia Today vyslúžil predovšetkým „za výber Medvedeva ako svojho nástupcu, pretože je jeho lojálnym priateľom, ktorého môže kontrolovať… Túto myšlienku dotváral Medvedevov návrh Putina na premiérske kreslo.“ Naopak nemecká kancelárka Angela Merkel otvorene skonštatovala, že bude rada spolupracovať s Medvedevom. Russia Today v článku z 12. decembra informovalo, že „západné média vykresľujú Rusko ako nie veľmi demokratické, no s Medvedevovou osobou vo funkcii prezidenta môžeme hovoriť o oteplení vzťahov so zvyškom Európy.“ [29]
Všeobecne treba ešte dodať na dotvorenie celkového obrazu osoby Dmitrija Medvedeva, že okolo kremeľského paláca sústreďujú na seba moc dve najsilnejšie skupiny. Jednou z nich je skupina z podnikateľského prostredia (hovorí sa o menách ako gubernátor Čukotky Roman Abramovič, či Ališer Usmanov – 18. najbohatší Rus) okolo prezidenta Putina a Dmitrija Medvedejeva – odosobnená mladá postsovietská skupina tzv. „liberálov“ a druhá je zložená zo silových a bezpečnostných zložiek či agentúr štátu, tzv. Siloviki (silová) skupina pod vedením Igora Sečina z prezidentskej kancelárie. Do tejto mocenskej koncepcie zapadá presne aj Medvedev, keďže je predsedom Gazpromu, pochádza z postsovietskej generácie a ruskí analytici sa zhodujú v tom, že nie je členom Siloviki skupiny[30].
Určitým vodítkom v ruskom politickom systéme je myšlienka, ktorú vyslovil jeden z lídrov Strany Jednotné Rusko a vtedajší predseda ruskej Rady federácie, Sergej Mironov: „Štvorročné funkčné obdobie v úrade (prezidenta) nie je dostatočné dlhé pre takú krajinu, akou je Rusko. Myslím si, že by sme to mali v blízkej budúcnosti brať do úvahy. Každý zvolený prezident bude potrebovať minimálne prvé dva roky na to, aby bol dôverne oboznámený so záležitosťami štátu. Je to závažný argument.“ [31]
Putin sa posledných pár mesiacov výkonu svojho mandátu neustále snažil dostávať do centra predvolebnej kampane otázku sociálnej starostlivosti, tvrdiac, že to bude práve hlavnou časťou náplne práce kandidáta Jednotného Ruska. „Teraz je najdôležitejšie zabezpečiť kontinuitu súčasného politického smerovania, splniť sľuby dané našim občanom.“ Za dôležité pokladá, aby sa vymedzili jásne pravidlá, akým spôsobom bude táto politika realizovaná a finančne podporená v najbližších rokoch.
Mimochodom, v roku 2005 spustil Putin svoj národný program so zameraním na vzdelanie, zdravotnú starostlivosť, bytovú výstavbu a poľnohospodárstvo. Medvedev sa k národným projektom vyjadril: „Za posledné dva roky sa práca na národných projektoch stala veľmi často pertraktovanou. Ale tento rok (2008) je to o to zvláštnejší, že je rokom rodiny a päťdesiatdva miliónov ruských rodín pocíti výhody.“ Ruská vláda sa snaží týmito projektmi zvýšiť pôrodnosť obyvateľstva a zabrániť jeho starnutiu a vymieraniu. [32]
Z ďalších predvolebných udalostí treba spomenúť moment, keď sa vicepremiér Medvedev zúčastnil na jednodňovej návšteve v jednom z kľúčových ruských centier ťažby ropy a plynu v sibírskom meste Tjumen, kde bol skontrolovať ako sú projekty bytovej výstavby a vzdelávania implementované do praxe. Do týchto dvoch národných projektov vláda investuje stovky miliónov rubľov. Riešenie problémov vidí v kooperácii s regionálnymi lídrami, a tvrdí, že „federálna moc robí, čo môže. Ale projekty môžu byť implementované len s pomocou regionálnych administratív“.[33]
V prvom príhovore na Národnom občianskom fóre, už ako prezidentský kandidát, sa Medvedev vyjadril, že „Rusko nepredstavuje žiadnu hrozbu pre iné národy. Som presvedčený o tom, že Rusko je odhodlané presadzovať hľadanie viacerých spojencov vo svete, ale musí mu byť dovolené rozvíjať vlastnú cestu demokracie. Každý národ potrebuje jasne ustanovené princípy a ciele, ktoré ho zjednocujú. Tieto ciele sú založené na reálnych potrebách spoločnosti. Toto sú naše princípy a ako ich vidím, na prvom mieste zo všetkých je sloboda a spravodlivosť, potom nasleduje ľudská dôstojnosť a tretím je prosperita a spoločenská zodpovednosť. Rozhodne nepotrebujeme niečo vymýšľať. Ľudskosť je vhodne vyjadrená základnými hodnotami fungujúcimi už dlhý čas. Naším cieľom je skombinovať ruské národné tradície a základné demokratické hodnoty.“ Kľúčovými slovami sa v jeho predvolebnom konaní stávajú výrazy ako „ruský ľud, ktorý treba naučiť, ako žiť v demokratickej krajine, ktorý by mal mať spoločenskú zodpovednosť, rešpekt k právu a chránil svoju politickú a občiansku slobodu.“ Tlmočil tiež zbytočné obavy sveta z kontroverznej minulosti Ruska a strach, že by sa nečakane zmenil jeho kurz, pričom vidí (Medvedev) jedinú budúcnosť Ruska ako „slobodnej krajiny medzi ostatnými demokratickými národmi.“ K príhovoru Medvedeva sa vyjadril aj Boris Makarenko z Centra pre politické vedy tvrdiac, že jeho kampaň nám ukáže, či prinesie do politiky nejaké zmeny. Naproti tomu Putinova parlamentná kampaň bola dosť kontroverzná.[34]
Dmitrij Medvedev sa počas svojej predvolebnej kampane zastavil na víkend aj vo svojom rodnom meste Sankt Peterburg. Odskočil si do továrne na výrobu mliečnych produktov a aj do jednej z najväčších mliečnych a zeleninových tovární. Nie nadarmo, keďže jeho kampaň je založená na spomínanom pokračovaní Ruského národného projektu (zdravie, bytová politika, vzdelanie a poľnohospodárstvo), kde jednou z hlavných priorít je práve poľnohospodárstvo. Pri tejto návšteve nezabudol podotknúť, že vidí pozitívne výsledky práce z posledných rokov. Problémy podľa neho stále existujú, ale verí, že budú vyriešené. [35]
Napríklad u príslušných ruských najvyšších úradných predstaviteľov sa Medvedev domáhal, aby posielali sirotám viac peňazí. Jeho starostlivosť a dohľad nad sociálnym programom sa veľmi podobá Putinovej koncepcii Národného projektu. Medvedev odštartoval svoj „sociálny program“ už v roku 2006. Začal návštevou nemocníc a prípravou projektov, v ktorých pokračuje až doteraz. Výstupy moskovského výskumného inštitútu Levada centre poukázali ale na to, že až 53% respondentov si myslelo, že Národný projekt má pravdepodobne pochybný vplyv na ich životy. Len 31% tvrdilo, že realizácia projektov sa odlišuje od toho, čo proklamoval Putin. Podľa toho istého prieskumu až 52% Rusova považuje peniaze alokované do týchto projektov za zbytočne vyhodené a len 15% ich pokladá za dobre minuté.
Takýto skepticizmus nie je prekvapujúci v národe, v ktorom posledné spomienky na ekonomické reformy v deväťdesiatych rokoch 20. storočia ukazujú na hŕstku magnátov, ktorí sa stali miliardármi na úkor investovania do škôl a nemocníc. Je ale zjavné, že Putin prichádza s dobrými výsledkami plnenia svojich zámerov spomínaných v Národnom projekte. Štyri miliardy dolárov investované do zdravotníctva za posledný rok sú dobrým argumentom v boji s paralyzujúcim demografickým problémom. Viac vybavenia, lepšie a nové zdravotnícke ambulancie znamenajú menej mŕtvych a dlhšiu životnú úroveň. Pritom verejný zdravotnícky systém nezískava žiadne vládne investície navyše. Minulý rok išlo viac ako štyristo miliónov dolárov do modernizácie vzdelávacieho systému. Vyžadovalo si to zvýšenie platov učiteľov, vytváranie väčšieho množstva škôl a zvyšovanie rozmanitosti vzdelávacích inštitúcií. Najzávažnejšie problémy však ležia vo vzdialených dedinách. Účelom štátnych dotácií farmárom a poľnohospodárstvu je napomôcť vyzdvihnúť periférne komunity na pokraji úpadku. V prosperujúcich mestách sa zase objavujú problémy s dostupnosťou bytových jednotiek. Vláda sa pokúša problém riešiť zvýšením výstavby a pomocou chudobným mladým rodinám. Všetky tieto opatrenia vyznievajú pôsobivo, ale dostupné zdroje sa nedajú jednoducho získať a dôležité oblasti sú prehliadané. Podľa Borisa Kagarlitského, riaditeľa Globalizačných štúdii je „základná technická infraštruktúra vytvorená, ale otázkou zostáva, ako budú tieto základy využité, či efektívnou cestou, alebo čisto technokraticky, bez pochopenia sociálnych a kultúrnych dôsledkov.“
Medvedev načrtol novinárom aj ďalšie základné body svojho programu na konci svojej trojdňovej pracovnej cesty po východných oblastiach Ruskej federácie. Program by mal vychádzať zo základov toho, čo rozpracoval za posledné roky a z vyššie menovaného projektu, na ktorom spolupracoval s prezidentom Putinom. „Myslím si, že môj kandidátsky program by mal pozostávať z dvoch častí. Prvá časť, vyslovená na občianskom fóre v Moskve, je venovaná sociálnym a politickým problémom, rozvoju krajiny a boju s korupciou. Druhá časť sa venuje ekonomike, a bude verejnosti predstavená na Krasnojarskom ekonomickom fóre v najbližších dňoch.“ dodal Medvedev.[36] Na predvolebnej kampani v Nižnom Novgorode povedal: „Je veľmi dôležité, aby každý z nás rešpektoval zákon. Ak sme schopní porušiť zákon v bežnej každodennej situácii, napríklad keď si kúpite ilegálnu kópiu CD, to znamená, že sa môžete dopustiť aj ďalších násilností.“[37]
V oblasti ekonomických priorít považuje Medvedev za najdôležitejšiu harmonizáciu slobody a vlády zákona. Jeho štvorročný ekonomický plán bol zverejnený na záver jeho pracovnej cesty v Krasnojarskej oblasti. Zameral sa na štyri hlavné oblasti rozvoja Ruska na najbližšie štyri roky – inštitúcie, infraštruktúra, inovácie a investície (Putinovými prioritami boli oblasť vzdelávania, poľnohospodárstva, bytovej výstavby a zdravotníctva) – čiže atribúty s vyššou pridanou hodnotou. „Pred týždňom prezident pomenoval hlavné ciele rozvoja krajiny do roka 2020. Je ním výstavba spoločnosti, ktorá zvýši životnú úroveň a zabezpečí rovnosť príležitosti talentom a osobnostiam. Okrem toho, v rozvoji ekonomiky formou inovácií a taktiež radikálnym zvýšením jej efektivity budeme môcť sformovať širokú strednú vrstvu. Tieto zamerania sú veľmi ambiciózne, ale podľa môjho názoru veľmi realistické,“ tvrdil Medvedev. Okrem toho označil korupciu za najzávažnejšiu chorobu ruskej spoločnosti a dožadoval sa zostavenia národného protikorupčného plánu. V prvom rade „musíme začať od seba – úradníci, policajti, sudcovia,“ ktorí sú kľúčom pre „občanov, aby sa cítili pánmi svojej krajiny“ a pre bránenie si „svojej cti, dôstojnosti a bezpečnosti.“
Lojálny stúpenec Putinovej politiky Medvedev tvrdí, že sa treba zamerať na zákonné a daňové reformy, boj proti korupcii a znižovanie úlohy štátu v ekonomike. Sľúbil, že zostane stúpencom ekonomickej politiky terajšieho prezidenta Putina. V skutočnosti existuje veľa pragmatických dôvodov, aby sa držal tohto kurzu. Rusko sa počas trvania Putinovho mandátu stalo siedmou najväčšou ekonomikou sveta. Medvedev sa odvoláva na také ekonomické atribúty, ako sú výrazná akumulácia finančných rezerv voľne zameniteľných mien, vyriešenie zahraničných dlhov a drastické zníženie chudoby.
Minister financií Alexej Kudrin sa domnieva, že ako možný prezident už bude musieť čeliť aj niekoľkým ďalším ekonomickým výzvam, „predovšetkým právnemu systému, schopnosti obhajovať súkromné vlastnícke práva… Nemáme dostatočne doriešené tieto problémy z čias Putinovho výkonu prezidentského mandátu.“
Ekonómovia varovali Rusko, že je stále vysoko zraniteľné vo fluktuácii cien základných komodít. Riešenie vidí Medvedev v investovaní do toho, čo je najcennejšie pre Rusko, a to je jeho ľud ako „dlhotrvajúca národná priorita.“ Ruská podnikateľská komunita označila jeho postoj za vhodne načasovaný a detailný. „Presúvame sa zo surovinovej a ropnej ekonomiky, ekonomík, kde vláda najviac zasahuje do manažmentu podniku, k ekonomike súkromnej iniciatívy, súťaže a inovácií“ – Boris Titov, predseda Všeruského obchodného fóra.
„V súčasnosti sa zaoberáme len rečami, pretože je ešte príliš skoro hovoriť, či je alebo nie aktuálne to, čo rozpráva Medvedev. Ale v tomto štádiu rečí je to značne dobré,“ myslí si Tom Mundy, kapitálový stratég z Renaissance Capital.
„Ľudské zdroje, to je len pojem, ktorý dobre znie, stal sa módnym a vo vysokej miere sa používa v ruskom podnikateľskom prostredí, myslí si Jevgenij Čičvarkin, prezident Evroset company a dodáva: „Bol som skutočne spokojný, keď som počul o dôležitosti osobitného posilnenia ruskej ekonomiky. Do bodky to vyhovuje každému vlastníkovi spoločnosti v tejto krajine. Bol som skutočne potešený, keď som počul o potrebe investovať do ruského ľudského kapitálu.“ Jasné zadefinovanie ochrany slobody a osobného vlastníctva sa stalo hlavným stredobodom záujmu jeho Putinovej administratívy, jeho liberálneho pohľadu, ktorý uvítajú rovnako v Rusku, ako aj v zahraničí. Ale či sa predvolebné slová prenesú do reálnej ekonomickej politiky, zostáva ešte podľa Čičvarkina nezodpovedanou otázkou. [38]
Z pohľadu bežného človeka sa situácia zdá byť jasnou. Aktivity Dmitrija Medvedeva pred samotnými voľbami poukazovali na systematickú prípravu tímu ľudí, ktorí stoja za snahou zaistiť, aby ho dostali do Kremľa namiesto končiaceho Putina a to navonok pokiaľ možno čo najdemokratickejším a najsprávnejším spôsobom. Jemné náznaky sme mohli vidieť počas verejného vystúpenia Medvedeva a jeho „poďakovaní sa“ za nomináciu, pracovným „stretnutiam“ v Petrohrade a Nižnom Novgorode, či snahe o priblíženie sa k Putinovej sociálnej politike a jej spojenie s Medvedevovou predvolebnou aktivitou. V podstate jeho neúčasť na mediálnych vystúpeniach s protikandidátmi môžeme v zmysle vyššie uvedeného považovať za viac než systematický krok, ktorý zakrýval povinnostiami vyplývajúcimi z jeho vicepremiérskeho mandátu.
[1] People, years, Putin…. Ria-Novosti, Boris Kaimakov. http://en.rian.ru/analysis/20071221/93704123.html
[2] Race for Kremlin kicks off. Russia Today, December 13, 2007. http://russiatoday.ru/election/news/18383
[3] Candidates gear-up for presidential campaign. Russia Today, January 16, 2008. http://russiatoday.ru/election/news/19748
[4] Russia invites foreign observers for Presidential poll. Russia Today, January 29, 2008. http://russiatoday.ru/election/news/20194
[5] 2 марта 2008 года начинает работу Информационный центр. ЦИК России, Выборы-2008. http://www.cikrf.ru/actual/inform_220208.jsp
[6]Пресс-выпуск № 854, ПРЕЗИДЕНТСКИЕ ВЫБОРЫ-2008: ИНТЕРЕС К НИМ, ПОДДЕРЖКА ОТДЕЛЬНЫХ КАНДИДАТОВ, НАМЕРЕНИЕ ПРИЙТИ И ПРОГОЛОСОВАТЬ. Всероссийский центр изучения общественного мнения (ВЦИОМ), МОСКВА, 22 января 2008 г. http://wciom.ru/arkhiv/tematicheskii-arkhiv/item/single/9498.html
[7]Пресс-выпуск № 856, ДМИТРИЙ МЕДВЕДЕВ: ПОЛИТИЧЕСКИЙ ПОРТРЕТ. . Всероссийский центр изучения общественного мнения (ВЦИОМ), МОСКВА, 23 января 2008 г. http://wciom.ru/arkhiv/tematicheskii-arkhiv/item/single/9502.html
[8]Ratings of presidential contenders. WCIOM, December 26, 2007. http://wciom.com/novosti/reitingi/anons-reitinga/single/4051.html
[9]Ratings of presidential contenders. WCIOM, February 20, 2008. http://wciom.com/news/ratings/rating/single/4051.html
[10]Ratings of trust to politicians. WCIOM February 20, 2008. http://wciom.com/news/ratings/rating/single/4048.html
[11]Putin’s nominee leads in latest polls. Russia Today, January 31, 2008 http://www.russiatoday.ru/election/news/20340
[12]Six candidates registered to run for Russia’s presidency. Russia Today, December 23, 2007. http://russiatoday.ru/election/news/18893
[13]Court pulls plug on ex-dissident’s presidential race. Russia Today, December 28, 2008. http://russiatoday.ru/election/news/19149
[14]Presidential candidate faces fraud probe. Russia Today, January 22, 2008. http://russiatoday.ru/election/news/19950
[15]Russian opposition democrats say who’ll confront Medvedev. Russia Today, December 17, 2007. http://russiatoday.ru/election/news/18612
[16]Presidential hopefuls despair over election. Russia Today, January 26, 2008 http://russiatoday.ru/election/news/20130
[17]Media onslaught begins for Russian poll. Russia Today, February 03, 2008 http://www.russiatoday.ru/election/news/20414
[18]Front-runner ignores election campaign debates. Russia Today, February 04, 2008.
http://www.russiatoday.ru/election/news/20494
[19]Striking a blow for democracy… or something. Russia Today, February 23, 2008. http://www.russiatoday.ru/election/news/21252
Presidential hopeful Bogdanov sues Zhirinovsky over TV figur. Ria Novosti, February 22, 2008. http://en.rian.ru/russia/20080222/99902939.html
[20]Five years in jail for Russian presidential candidate? Russia Today, February 27, 2008. http://www.russiatoday.ru/election/news/21382
[21]Медведев, Дмитрий. Lenta.ru. http://lenta.ru/lib/14160889/
[22]Presidential candidate Medvedev proposes Putin as PM. Ria-Novosti, December 11, 2007. http://en.rian.ru/russia/20071211/91873957.html
[23]Medvedev officially joins presidential race. Russia Today, January 22, 2008. http://russiatoday.ru/election/news/19898
[24Putin backs Medvedev as his succesor. Russia Today, December 10, 2007. http://russiatoday.ru/election/news/18258
[25]World mulls over ‚President‘ Medvedev. Russia Today, December 12, 2007. http://russiatoday.ru/election/news/18344
[26]Medvedev no puppet: Bush. Russia Today, February 29, 2008. http://www.russiatoday.ru/election/news/21538
[27]Dvojité normy Washingtonu. Russia television, December 16, 2007. http://ruvr.ru/main.php?lng=slo&q=547&cid=44&p=16.12.2007
[28]U. S. split over Medvedev´s approval. Russia Today, December 11, 2007. http://russiatoday.ru/election/news/18285
[29]World mulls over ‚President‘ Medvedev. Russia Today, December 12, 2007. http://russiatoday.ru/election/news/18344
[30]Tóda, M.: Najbohatší Európan je vraj Putin. In: SME, 22. december 2007, s. 10.
[31]Medvedev’s support grows as deadline approaches. Russia Today, December 23, 2007. http://russiatoday.ru/election/news/18877
[32]Social reform – the focus of Medvedev’s presidential campaign. Russia Today, January 15, 2008. http://russiatoday.ru/election/news/19721
[33]Medvedev checks housing and education in Siberia. Russia Today, January 17, 2008. http://russiatoday.ru/election/news/19767
[34]Medvedev: do not fear Russia, let us grow. Russia Today, January 23, 2008 http://russiatoday.ru/election/news/19945
[35]Medvedev goes farming in St Petersburg. Russia Today, January 27, 2008. http://russiatoday.ru/election/news/20137
[36]Medvedev outlines main points of his campaign programe. Russia Today, February 07, 2008 http://www.russiatoday.ru/election/news/20618
[37]Medvedev campaigns hard ahead of election. Russia Today, February 27, 2008. http://www.russiatoday.ru/election/news/21401
[38]Medvedev reveals economic plan. Russia Today, February 16, 2008. http://www.russiatoday.ru/election/news/20952#business
ilustarčné foto: http://commons.wikimedia.org/wiki/File:Elections2008_Luzhkov.jpg
