V dňoch 6. – 8. júna 2019 sa konalo v poradí XXIII. Petrohradské medzinárodné ekonomické fórum (St. Petersburg International Economic Forum – SPIEF). Téma ekonomického fóra bola ‘Creating a Sustainable Development Agenda’ – „Tvoriac program trvalo udržateľného rozvoja“. Program ekonomického fóra pozostával zo štyroch tematických blokov: I. Globálna ekonomika v hľadaní rovnováhy, II. Ruská ekonomika: implementácia národných rozvojových cieľov, III. Technológia formujúca budúcnosť, IV. Človek – predovšetkým. Primárnym cieľom fóra bolo vytvoriť priestor pre konštruktívny a otvorený dialóg za účelom prispieť k hľadaniu odpovedí na kľúčové otázky súčasnej doby, ako aj k vytváraniu vecného a konštruktívneho programu pre širokú medzinárodnú spoluprácu zameranú na dosiahnutie trvalo udržateľného a vyváženého rozvoja.
Na plenárnom zasadnutí prijali účasť ruský prezident Vladimír Putin, najvyšší predstaviteľ Čínskej ľudovej republiky Xi Jinping, prezident Bulharskej republiky Rumen Radev, predseda vlády Arménskej republiky Nikol Pashinyan, predseda vlády Slovenskej republiky Peter Pellegríni a generálny tajomník OSN Antonio Guterres.
Najvyšší predstavitelia na zasadnutí diskutovali o obchodnej vojne medzi Čínou a USA, ako aj o tarifných obmedzeniach medzi EÚ a USA na priemyselný tovar a automobilový priemysel, ktoré budú mať výrazný ekonomický dopad. Zdôraznili fakt, že obchodné vojny vznikajú v prípadoch vzniku silnej konkurencie na svetovej aréne, čo môže vyvolať istý následok ale nemôže zastaviť proces globalizácie ako celku.
Lídri krajín diskutovali o dôležitej úlohe čínskej iniciatívy Nová hodvábna cesta, s ktorou uzavrelo dohodu približne 130 krajín a 30 medzinárodných organizácií, vrátane účasti 17 členských štátov EÚ. Taktiež diskutovali o vyjadrenej nepodpore Spojenými štátmi tomuto projektu.
Hlavy štátov vyzdvihli dôležitosť rozvoja a prehĺbenia rusko-čínskych vzťahov a zdôraznili, že rusko-čínske vzťahy nie sú iba slová ale konkrétna politika, konkrétne spoločné projekty. Hĺbka a široké spektrum bilaterálnych vzťahov sa odráža predovšetkým v spolupráci v oblasti atómovej energie, v leteckom priemysle a kozmonautike. Osobitne podčiarkli vzájomný obchod, ktorý dosiahol rekordných 108 miliárd amerických dolárov. Lídri oboch krajín zdôraznili, že spolupráca Ruskej federácie a ČĽR je jedným z najdôležitejších faktorov stability na medzinárodnej aréne, ktorá nie je namierená proti tretím stranám.
Taktiež diskutovali o zamietnutí projektu „South Stream“, v rámci ktorého podčiarkli priame straty bulharskej ekonomiky, krajina stratila 3 miliardy investícií, tisícky nových vysoko platených pracovných pozícií a 400 miliónov dolárov za každoročný tranzit. V súvislosti so sankčným režimom, hlavy štátov uviedli, že nie je prospešný pre nikoho, sankcie sú predovšetkým zamerané na zmenu politiky, avšak je potrebné analyzovať aj dôsledky, ktoré sa netýkajú iba politikov ale hlavne radových ľudí, ako aj skutočnosť, že reálne výsledky sa často odlišujú od plánovaných, a taktiež podčiarkli fakt, že práve administrácia Donalda Trumpa zaviedla najviac obmedzení voči Ruskej federácii. Najvyšší predstavitelia diskutovali o denuklearizácii Kórejského polostrova a možnosti poskytnutia bezpečnostnej garancie pre Severnú Kóreu, ako aj o obnovení kontaktu a ďalších možných rokovaniach s USA; o prípade zatknutia amerického investora Michaela Calvey; o prezidentských voľbách na Ukrajine; a o možnostiach spolupráce Arménska s EÚ, ktoré je plnoprávnym členom Eurázijskej ekonomickej únie. Vyzdvihli dôležitosť potreby zabrániť opätovnému skĺznutiu do novej „studenej vojny“, ako aj dôležitosť racionálneho správania sa a predvídateľnosť aktérov medzinárodnej politiky.
V rámci svojho vystúpenia prezident Ruskej federácie zdôraznil, že architektúra svetového ekonomického systému po skončení studenej vojny, zahŕňajúc začlenenie nových ekonomík do procesov globalizácie, sa dramaticky zmenila. Uviedol, že dominantný model rozvoja, založený na západnej, tzv. liberálnej tradícii – podmienečne euroatlantickej, pretenduje nielen na globálnu ale aj univerzálnu úlohu. Zdôraznil, že globálny obchod prestal byť v podstate bezpodmienečným hnacím motorom svetového hospodárstva a novou hnacou silou by sa mali stať najmodernejšie technológie, ktoré sú v procese zavŕšenia, no nedošlo ešte k využitiu ich plnej kapacity. Podčiarkol, že svetová ekonomika navyše vstúpila do éry obchodných vojen a narastajúcej úrovne priameho a skrytého protekcionizmu. Zdôraznil, že zdrojom krízy medzinárodných vzťahov, ktorá podkopáva dôveru medzi aktérmi svetového hospodárstva je model globalizácie, navrhnutý koncom 20. storočia, ktorý čoraz menej zodpovedá rýchlo sa rozvíjajúcej novej ekonomickej realite. Uviedol, že za posledné tri desaťročia sa podiel rozvinutých krajín na celosvetovom HDP pri parite kúpnej sily znížil z 58% na 40%, vrátane podielu štátov G7, ktorý sa znížil zo 46% na 30%, a naopak, váha krajín s rozvíjajúcimi sa trhmi rastie.
Vyzdvihol dôležitosť výstavby plynovodu „Nord Stream – 2“, ktorý je navrhnutý tak, aby sa zlepšila energetická bezpečnosť Európy, aby sa vytvorili nové pracovné miesta, plne vyhovujúc národným záujmom všetkých účastníkov: Európy aj Ruskej federácie. Podčiarkol fakt, že ak by tieto základné záujmy projekt nespĺňal, nikdy by nedošlo k jeho realizácii ani zo strany európskych partnerov. Taktiež zdôraznil situáciu týkajúcej sa spoločnosti Huawei, ktorú sa snažia bezvýhradne vytlačiť z globálneho trhu, čo v niektorých kruhoch nazývajú prvou technologickou vojnou digitálnej epochy. Vyzdvihol znepokojujúce deštruktívne praktiky, ktoré zasiahli nielen tradičné trhy, energetiku, komodity ale aj nové rozvíjajúce sa odvetvia.
Hlava štátu vo svojom vystúpení zdôraznil, že v súčasnosti ide o pokus vytvoriť dva svety s medzerou medzi nimi, ktorá neustále rastie. Zatiaľ čo niektorí ľudia majú prístup k najmodernejším systémom vzdelávania, zdravotnej starostlivosti, moderným technológiám, iní nemajú žiadne šance na prekonanie chudoby, a niektorí sú na pokraji prežitia. V rámci svojho vystúpenia zároveň podčiarkol fakt, že viac ako 800 miliónov ľudí na svete nemá základný prístup k pitnej vode, a približne 11% svetovej populácie je podvyživených. Systém je založený na čoraz zrejmejšej nespravodlivosti.
Taktiež podčiarkol, že súčasnú krízu zhoršujú rastúce environmentálne a klimatické výzvy, ktoré priamo ohrozujú sociálno-ekonomické blaho celého ľudstva. Klíma, ekológia, problém nekontrolovateľného nárastu migrácie, zvýšená nestabilita a narušenie bezpečnosti v kľúčových regiónoch sa stali objektívnym faktorom svetového rozvoja. Zároveň zdôraznil veľké riziko, že namiesto spoločného úsilia o riešenie environmentálnych a klimatických problémov môžeme čeliť pokusom o využitie tejto témy pre nekalé súperenie.
Vyzdvihol, že svet čelí dvom možným scenárom pre budúci vývoj udalostí; prvým je znovuzrodenie univerzalistického modelu globalizácie pod vedením Spojených štátov amerických a druhým scenárom je fragmentácia globálneho ekonomického priestoru, ktorého cesta môže viesť k nekonečným konfliktom, k obchodným vojnám, obrazne povedané, k bojom bez pravidiel. Podčiarkol, že preto k vytvoreniu udržateľného a spravodlivejšieho modelu rozvoja budú potrebné nové dohody, ktoré budú nielen jasne stanovené, ale predovšetkým rešpektované všetkými. Zdôraznil, že do centra pozornosti je potrebné navrátiť termín suverenita, bezpodmienečné právo každej krajiny na jej vlastnú cestu rozvoja, ako aj zodpovednosť každej krajiny nielen za svoj vlastný rozvoj ale aj za univerzálny, trvalo udržateľný rozvoj. Vyzdvihol, že predmetom regulovania spoločnej právnej oblasti by mali byť harmonizácia národných ekonomických záujmov, princípov interakcie, hospodárskej súťaže a spolupráca medzi krajinami s ich odlišnými modelmi rozvoja a záujmami. Uviedol, že vývoj takýchto zásad by mal byť čo najotvorenejší a demokratickejší. Vyzdvihol potrebu prispôsobiť systém svetového obchodu k modernej realite a zvýšiť efektívnosť fungovania Svetovej obchodnej organizácie. Taktiež zdôraznil nevyhnutnosť reálne zohľadňovať potreby a záujmy rozvojových krajín vrátane tých, ktoré riešia otázky modernizácie a priemyslu, poľnohospodárskeho sektora a sociálnej sféry. Taktiež vo svojom vystúpení predložil návrh na vytvorenie otvorenej, prístupnej dátovej banky s najlepšími možnými postupmi a rozvojovými projektmi. Uviedol, že Rusko je pripravené umiestniť na svoju informačnú platformu, svoje úspešné „prípadové štúdie“ v sociálnej, demografickej a ekonomickej sfére a vyzýva ďalšie krajiny a medzinárodné organizácie, aby sa k tejto iniciatíve pripojili.
Čo sa týka financií, ruský prezident uviedol, že hlavné globálne inštitúcie vznikli ako súčasť Brettonwoodského menového systému pred 75 rokmi, Jamajský menový systém, ktorý ho nahradil v 70-tych rokoch, potvrdzujúc prioritu amerického dolára, v skutočnosti nevyriešil hlavné problémy, predovšetkým rovnováhu medzi menovými vzťahmi a obchodnej výmeny. Podotkol, že počas tejto doby sa objavili nové ekonomické centrá, zvýšila sa úloha regionálnych mien, zmenila sa rovnováha síl a záujmov. Podčiarkol, že tieto hlboké zmeny si vyžadujú prispôsobenie medzinárodných finančných organizácií, prehodnotenie úlohy dolára, ktorý sa stal svetovou rezervnou menou, a zároveň sa stal aj nástrojom nátlaku pre zvyšok sveta.
Uviedol, že technologický rozvoj by mal krajiny zjednotiť a nie rozdeľovať, a na to sú potrebné spravodlivé zásady spolupráce v takých kľúčových oblastiach, ako sú high-tech služby, vzdelávanie, transfer technológií, nové odvetvia digitálnej ekonomiky a globálny informačný priestor. Zdôraznil potrebu chápať rozsah globálnych výziev novej éry, ako aj zodpovednosť za zajtrajšok. Vyzdvihol potenciál OSN v posilnení hospodárskych ekonomických inštitúcií, ako aj efektívnejšie využívanie formátu nových zoskupení ako je G20. Taktiež vyzdvihol potrebu „demilitarizácie“ kľúčových oblastí globálnej ekonomiky a obchodu, s cieľom predísť obchodným a sankčným vojnám. Uviedol, že dnešné tendencie vo svete naznačujú, že úloha krajiny, jej suverenita a miesto v modernom súradnicovom systéme sú určené niekoľkými kľúčovými faktormi ako sú: schopnosť zabezpečiť bezpečnosť svojich občanov, schopnosť zachovať si národnú identitu, a vklad v rozvoj svetovej kultúry; a tieto faktory majú zásadný význam ako sú: blahobyt a možnosť realizácie človeka, schopnosť spoločnosti a štátu k rýchlym technologickým zmenám a sloboda podnikateľskej iniciatívy. Podčiarkol široký ekonomický potenciál Ruskej federácie, realizáciu strategických dlhodobých programov. Zdôraznil, že v nadchádzajúcom období je dôležité, aby sme sa navzájom počúvali, a aby sme zjednotili úsilie o riešenie spoločných problémov. V závere zdôraznil pripravenosť Ruskej federácie k novým výzvam a zmenám, a zároveň vyzval všetkých k širokej spolupráci.
Čínsky predstaviteľ v rámci svojho vystúpenia uviedol, že svet prešiel v priebehu storočí hlbokými zmenami. Podčiarkol bezprecedentný rast rozvíjajúcich sa a rozvojových krajín. Uviedol, že v rámci novej vedecko-technickej revolúcie a priemyselných transformácií sa vyvíja aj intenzívna konkurencia. Najvyšší predstaviteľ zdôraznil, že Čína je silným zástancom globalizácie pretože ide o univerzálny prínos a je potrebné držať sa tohto princípu. Podčiarkol, že trvalo udržateľný rozvoj je najčastejším menovateľom globálnej spolupráce a následne sa zaviazal v plnení trvalo udržateľného rozvoja. Poznamenal, že Agenda 2030 sa nesie v duchu harmonického spolunažívania človeka a prírody, berúc do úvahy potreby súčasných a budúcich generácií, dáva novú víziu globálneho rozvoja so zameraním na tri hlavné aspekty: ekonomický rast, sociálny rozvoj a ekológia.
Čínsky prezident zdôraznil, že v tomto roku si Čínska ľudová republika pripomína 70. výročie od jej založenia. Podčiarkol, že Čína predstavuje najväčšiu rozvojovú krajinu na svete ako aj zodpovednú globálnu mocnosť, ktorá si svojimi úspechmi získala široké uznanie a rešpekt. Podčiarkol, že Čína prikladá osobitný význam rozvoju medzinárodnej spolupráce v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, čo potvrdzuje iniciatíva Nová hodvábna cesta „Jeden pás – jedna cesta“, ktorá sa začala realizovať v roku 2013, a ktorá je zameraná na vzájomný prospech a všeobecný rozvoj. Uviedol, že táto iniciatíva z veľkej časti prispieva k implementácii programu trvalo udržateľného rozvoja OSN do roku 2030 a má širokú podporu svetového spoločenstva. Uviedol, že v súlade s koncepciou otvorenosti, šetrnosti k životnému prostrediu, bezúhonnosti a integrity sa táto spolupráca bude vykonávať efektívne v prospech blaha ľudí a trvalo udržateľného rozvoja. Zároveň pripomenul, že v apríli 2019 sa v Pekingu úspešne uskutočnilo v poradí druhé medzinárodné fórum Nová hodvábna cesta, na ktorom sa účastníci dohodli na spoločnej implementácii.
Hlava štátu Čínskej ľudovej republiky zdôraznil, že pre Čínu je Ruská federácia nielen najväčším susediacim štátom, strategickým partnerom, ale aj jeden z najdôležitejších prioritných partnerov pre spoluprácu v rôznych oblastiach ako sú obnoviteľné zdroje energie, vrátane zemného plynu, vedecké a technologické inovácie, digitálne hospodárstvo, elektronický obchod, ktoré slúžia ako nové hnacie sily pre spoluprácu. Zdôraznil prepojenie čínskej iniciatívy Nová hodvábna cesta a Eurázijskej ekonomickej únie. Uviedol, že Čína bude dôsledne rozširovať otvorenosť, najmä prístup na trh, vytvárať priaznivé podnikateľské prostredie pre spravodlivú hospodársku súťaž. Podčiarkol fakt, že Čína bude aj naďalej podporovať ekonomickú globalizáciu, presadzovať multilaterálny obchodný systém, vynaloží úsilie na prekonanie nerovností a nespravodlivosti vo vývoji svetového hospodárstva. Zdôraznil, že Čína sa zaviazala k vzájomne prospešnej obchodnej spolupráci na princípe rovnosti a vzájomného rešpektu. Najvyšší predstaviteľ uviedol, že ČĽR vynaloží úsilie o súčinnosť pri implementácii iniciatívy Nová hodvábna cesta „Jeden pás – jedna cesta“ a Agendy 2030, uvoľní potenciál „Fondu pomoci v rámci South-South Cooperation“ a „Fondu mieru a rozvoja Čína-OSN“ v poskytovaní rozvojovým krajinám viac príležitostí. Zdôraznil, že Čína je pripravená zdieľať so všetkými partnermi technologické vynálezy a know-how, najmä technológie 5G, vytvárať ďalšie kľúčové výhody a zmeniť model hospodárskeho rastu. Uviedol, že Čínska ľudová republika naďalej intenzívne pracuje na odstránení chudoby, s cieľom úplne vyňať vidiecke obyvateľstvo z chudoby. Zdôraznil, že je navrhnutých viac ako 11 miliónov nových pracovných miest a ďalšie kolosálne úsilie je zamerané na odborné vzdelávanie, dobrovoľníctvo a charitu, ako aj na ochranu práv a záujmov sociálne zraniteľných skupín. Vyzdvihol pripravenosť Číny zintenzívniť spoluprácu so všetkými partnermi v oblasti odstraňovania chudoby a sociálneho zabezpečenia. Uviedol, že Čína bude rozvíjať ekologický priemysel a úsporné technológie. Zdôraznil, že Čína bude venovať väčšiu pozornosť problematike ekológie a environmentálnych aktivít. Vyzdvihol pripravenosť spoločne riešiť súčasné výzvy v oblasti globálnej zmeny klímy a ochrany biodiverzity, najmä prostredníctvom riadnej implementácie Parížskej dohody. Podčiarkol, že záujmy krajín sú bezprecedentne hlboko integrované, trend smerom k mieru, rozvoju, spolupráci a univerzálnemu zisku je nevyhnutný. Zaviazal sa v plnení programu trvalo udržateľného rozvoja, s cieľom vytvoriť spoločnú prosperujúcu budúcnosť ľudstva, obhajovať multilateralizmus, zlepšovať systémy globálneho riadenia, podporovať trvalý mier.
Bulharský prezident podčiarkol, že v novom tisícročí sa trvalo udržateľný rozvoj stal hlavnou témou medzinárodného programu. Zdôraznil, že v súčasnosti iba na niektoré krajiny má globalizácia pozitívny vplyv. Taktiež podčiarkol, že ročný rast finančných prostriedkov vynaložených na obranu je jasným signálom, že bezpečnostné prostredie sa nezlepšuje a rastie nedôvera. Vo svojom vystúpení uviedol, že prekonanie existujúcich výziev si vyžaduje komplexný prístup, ktorý kombinuje širokú škálu prostriedkov: od politickej – po kultúrnu. Podčiarkol, že svet zostáva aj naďalej arénou hospodárskej súťaže a konfliktov medzi štátmi, a že nová ekonomická paradigma by mala kompenzovať obmedzený nedostatok zdrojov a mala by sa opierať na vedu, technológie a inovácie. Vyzdvihol potrebu ekologického hospodárstva založeného na koncepcii otvorenej vedy, na novej spotrebiteľskej kultúre, na novej pracovnej etike, ktorá by mala byť zahrnutá do vzdelávacích programov i do hospodárskych stratégií. Uviedol, že trvalo udržateľný rozvoj si vyžaduje efektívnejšie globálne bezpečnostné mechanizmy, ktoré musia obmedziť jednostranné a silové akcie, vytvoriť podmienky pre dialóg a mnohostrannú diplomaciu, ktorá je pod tlakom, a odolávať polarizácii a radikalizácii. Uviedol, že trvalo udržateľný rozvoj zahŕňa prevenciu finančných kríz, čo znamená presnejšiu reguláciu finančných trhov. Vyzdvihol potrebu globálneho konsenzu v boji proti korupcii, proti praniu špinavých peňazí a zatajovaniu daňových príjmov, ako aj v obmedzení činností v pobrežných zónach.
Uviedol, že prekonanie problému masového hladu nie je dostatočným symbolom skutočnej stability pretože migračné vlny nemiznú a počet utečencov sa zvyšuje. Podčiarkol fakt, že práve neistota a chudoba vedú ľudí na cestu migrácie a preto je potrebný účinný model, ktorý zabezpečí bezpečnosť a stabilitu v krajinách pôvodu migračných vĺn. Zdôraznil, že trvalo udržateľný rozvoj nie je možný bez udržateľnej dôvery. V rámci svojho vystúpenia taktiež zdôraznil fakt, že pred 70 rokmi bolo Bulharsko druhou krajinou na svete, ktorá uznala Čínsku ľudovú republiku a nadviazalo s ňou diplomatické vzťahy, ktoré sa odvtedy vyvíjajú v duchu dôvery a priateľstva, napriek politickej konjunktúre. Podčiarkol úlohu kultúrneho dozrievania ľudstva v realizácii trvalo udržateľného rozvoja, ktorý je politickou a hospodárskou výzvou. Uviedol, že práve kultúrne rozdiely a absencia kultúrnej komunikácie majú veľký vplyv na bezpečnostné prostredie, ak nie sú akceptované, vzniká nedôvera a vytvárajú sa tak bezpečnostné riziká. V závere podčiarkol centrálnu úlohu OSN vo využití a rešpektovaní potenciálu tejto organizácie.
Predseda vlády Arménskej republiky vo svojom vystúpení vyzdvihol dôležitosť členstva Arménska v Eurázijskej ekonomickej únii. Podčiarkol, že Arménsko je krajina, ktorá nemá priamy prístup k moru, je krajinou s obmedzenými hospodárskymi a prírodnými zdrojmi a zložitou geografickou polohou z hľadiska logistických koridorov a geopolitických čŕt regiónu, a práve preto je pre Arménsko veľmi dôležitý prístup do centier svetového hospodárstva. Zdôraznil mimoriadny význam Číny v rámci prepojenia Eurázijskej ekonomickej únie a Novej hodvábnej cesty, v rámci ktorého bola dosiahnutá vysoká dynamika vo vývoji bilaterálnych vzťahov s členskými štátmi Eurázijskej ekonomickej únie. Podčiarkol dôležitosť vytvorenia inštitucionálnej spolupráce medzi Eurázijskou ekonomickou úniou a inými integračnými združeniami, ako aj potrebu rozšírenia integračného procesu. Taktiež zdôraznil vývoj rokovaní o ďalšej spolupráci medzi Eurázijskou ekonomickou úniou a Európskou úniou. Uviedol, že prioritou pre Arménsko je technologický sektor a podčiarkol, že za posledných sedem rokov sektor informačných technológií vzrástol päťnásobne a stal sa jedným z hnacích motorov hospodárskeho rastu krajiny, vytvárajúc konkurencieschopnú a technologicky vyspelú ekonomiku a modernú spoločnosť, založenú na univerzálnych princípoch rovnosti, spravodlivosti a právneho štátu.
Predseda vlády Slovenskej republiky zdôraznil, že prijatie Agendy 2030 a 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja bolo veľkým úspechom, ktorý predstavuje globálny rámec pre rozvoj na celom svete. Zdôraznil, že trvalo udržateľný rozvoj nemôže existovať bez mieru a mier nemôže existovať bez trvalo udržateľného rozvoja. Uviedol, že nedávne správy OSN naznačujú, že pokrok ešte stále nie je dostatočný. Zdôraznil fakt, že Slovensko predsedalo 72. zasadnutiu Valného zhromaždenia OSN, v rámci ktorého, predložilo iniciatívu spojenú s financovaním realizácie cieľov trvalo udržateľného rozvoja a zástupcovia podnikov, výskumných centier, investičných bánk i netradičných darcov diskutovali o rôznych iniciatívach a osvedčených postupoch pri prekonávaní prekážok rozvoja. Zdôraznil dôležitosť nielen verejných ale hlavne súkromných zdrojov, ktoré tvoria 60% celosvetového HDP, ako aj dôležitosť nespoliehať sa len na vládne financovanie. Predseda vlády upriamil pozornosť na otázku horizontálnej komunikácie, v rámci ktorej sa Slovensko bude snažiť využiť svoju úlohu a svoje vedúce postavenie v medzinárodných organizáciách na presadzovanie programu trvalo udržateľného rozvoja. Uviedol, že v súčasnosti Slovensko predsedá v OBSE a vo všetkých smeroch prispieva k dosiahnutiu cieľov mierovej, spravodlivej, inkluzívnej spoločnosti, spoločnosti bez strachu a násilia. Taktiež uviedol, že v máji 2019 Slovenská republika predsedala zasadnutiu ministerskej rady Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj. Podčiarkol potrebu plne využiť potenciál digitálneho veku a využiť ho v záujme všetkých, v hesle digitálneho humanizmu ako rozhodujúcej filozofickej orientácie 21. storočia. Zdôraznil fakt, že cieľom digitálneho humanizmu v procese digitálnej transformácie je zachovať v centre pozornosti človeka. Taktiež zdôraznil dôležitú úlohu, ktorú zohráva mládež v procese zmien, ako aj v procese zmien životného prostredia.
Generálny tajomník OSN vo svojom vystúpení vyzdvihol, že globálne výzvy si vyžadujú globálne reakcie a že žiadna krajina, žiadna organizácia to nedokáže samostatne. Podčiarkol, že spoločnosť potrebuje politických vodcov, vedcov, filantropov, občiansku spoločnosť, v záujme spoločných cieľov zjednotiť úsilie proti spoločným hrozbám. Uviedol, že takmer 75 rokov systém, ktorý sa vyvinul po druhej svetovej vojne, chráni životy, ľudské práva a zabránil vkĺznutiu do katastrofy, avšak dnes je medzinárodná spolupráca pod obrovským tlakom a hodnoty Charty OSN sú spochybňované a ohrozované.
Zdôraznil potrebu spravodlivej globalizácie a uviedol, že globalizácia priniesla mnoho výhod, mnoho ľudí sa dostalo z chudoby, predĺžila sa dĺžka života, zdravie obyvateľstva sa zlepšilo, avšak vlna prosperity a rastu ešte nezasiahla všetkých, stále je prítomný hlad a nerovnosť, miera nezamestnanosti mladých ľudí v niektorých krajinách sveta je skutočne veľmi znepokojujúca, problém migrácie narastá, obchodné napätie rastie, tempo rastu sa spomaľuje, narastajú dlhy, čo v konečnom dôsledku obmedzuje schopnosť štátov dosiahnuť svoje ciele. Taktiež vyzdvihol potrebu sociálneho zabezpečenia, aby ľudia na ktorých globalizácia pôsobí negatívne dostali pomoc. Podčiarkol potrebu globálneho hospodárstva, ktoré by vytváralo príležitosti pre všetkých. Uviedol, že ciele trvalo udržateľného rozvoja sú plán celého sveta pri vytváraní bezpečnejšieho, spravodlivejšieho sveta, aby nikto nezostal pozadu, preto je politická podpora veľmi dôležitá, ale dôležitá je aj úloha podnikov.
Zdôraznil, že klimatické vplyvy sa prejavujú aj v konfliktoch, napríklad vo swahilskom regióne v Afrike, a taktiež sa otvára cesta k terorizmu a extrémizmu. Uviedol, že otepľovanie sa zrýchľuje a politická vôľa sa spomaľuje. Podotkol nedostatok politickej vôle, ktorá môže viesť k tragickým následkom. Zdôraznil potrebu „zelenej ekonomiky“, najmä úlohu obnoviteľných zdrojov. Podčiarkol fakt, že spoločnosť má nástroje na riešenie klimatických problémov, avšak je potrebné podniknúť konkrétne kroky. Pripomenul klimatický summit, ktorý sa bude konať v septembri, s cieľom zmobilizovať štáty a vytvoriť konkrétne opatrenia, zahŕňajúc financovanie. Vyzdvihol úlohu digitálneho hospodárstva pri plnení cieľov trvalo udržateľného rozvoja. Podčiarkol, že z jednej strany je technológia vektorom nádeje, no z druhej je aj zdrojom strachu v podobe kybernetických útokov, ohrozenia súkromia a ľudských práv, šírenia nenávistných prejavov, ohrozenia trhu práce, odstránenia mnohých pracovných miest v dôsledku umelej inteligencie.
Podčiarkol fakt, že svet smeruje k multipolárnemu svetu, avšak to ešte nezaručuje mier. Uviedol, že Európa bola multipolárna pred 100 rokmi ale neexistoval efektívny mnohostranný rámec pre spoluprácu i riešenie problémov a výsledkom bola katastrofická svetová vojna. Zdôraznil dôležitosť multilaterálnych inštitúcií, multilaterálnej architektúry a medzinárodných vzťahov založených na medzinárodnom práve. Vyzdvihol, že medzinárodný systém v 21. storočí potrebuje nové formy spolupráce, potrebu vytvoriť sieť multilaterálnych organizácií a úzke väzby s podnikmi, občianskou spoločnosťou a ďalšími účastníkmi tohto procesu. Taktiež vyzdvihol potrebu zásadného reformovania OSN, s cieľom dosiahnuť efektívnosť. Uviedol, že OSN pokračuje v agende odzbrojovania, reaguje na hrozby extrémizmu a terorizmu, taktiež pripravuje akčný plán v boji proti nenávistným prejavom. V závere zdôraznil potrebu prevencie konfliktov, ako aj úplné vyriešenie dlhotrvajúcich konfliktov.
* * * * *
Ilustračné foto: http://photo.roscongress.org/ru/63/photos/list?PhotosContainerId=2175&OnlyVisible=True&OrderDirection=Asc
