Asociácia bývalých spravodajských dôstojníkov spolu s Fakultou práva Paneurópskej vysokej školy v Bratislave usporiadali 6.decembra 2016 v poradí už desiate medzinárodné sympózium na tému „Spravodajské služby v zmenenom operačnom prostredí – aktuálne úlohy a problémy spravodajských služieb“. Toto sympózium je jediné verejné diskusné fórum na Slovensku, zamerané na otázky súvisiace s činnosťou spravodajských služieb. Na našej stránke postupne publikujeme referáty z tohto sympózia.
* * * * *
Radoslav Kusenda: Výzvy pre spravodajskú komunitu v kontexte hybridných hrozieb
Popri klasických vojenských konfliktoch v súčasnosti, stále viac do popredia vystupujú konfrontácie s použitím hybridných prvkov. Hybridné hrozby však nepredstavujú prevratnú zmenu vo vojenskom strategickom zmýšľaní. Predstavujú komplex politických, informačných, vojenských, ekonomických, finančných, spravodajských a právnych nástrojov[1], ktoré sa využívajú či už v priebehu konfliktu, alebo dlhodobo, podprahovo s cieľom dosiahnuť oslabenie integrity protivníka.
Zvýšenú pozornosť venujeme téme najmä od začiatku konfliktu na Ukrajine v roku 2014, keď Ruská federácia využila celé spektrum hybridných nástrojov na paralyzovanie/rozloženie bezpečnostných zložiek a následné obsadenie Krymu a rozpútanie separatistického konfliktu na východnej Ukrajine. Treba na tomto mieste podčiarknuť, že aplikovateľnosť hybridných nástrojov je unikátna a nedá sa univerzálne použiť na všetky vojenské a spravodajské operácie. Kritériami na efektívne použitie hybridných nástrojov je slabý štát, znefunkčnené bezpečnostné a obranné zložky kontaminované cudzou mocou, cielená propaganda a mediálna kampaň zameraná na získanie obyvateľstva a silné sociálne a humanitárne nástroje v zálohe.
Ruská asertívna vojenská politika, podporená doktrínami a masívna mediálna kampaň zameraná na obyvateľstvo členských krajín Európskej únie a NATO vytvorili podmienky pre odôvodnené úvahy o cieľoch ruskej politiky. Členské krajiny NATO si pomerne rýchlo uvedomili, že je dôležité mať vybudovaný systém včasnej identifikácie hybridných hrozieb, osobitne na východnom krídle aliancie. Ukázalo sa totiž, že spravodajské služby neboli schopné rýchlo identifikovať rozmer a závažnosť prebiehajúcich procesov na Ukrajine. Rovnako si spojenci uvedomili, že rozhodovací proces aliančného krízového riadenia (nemusí hneď ísť o invokáciu čl.5) je neúmerne dlhý a skrýva v sebe mnoho nejednoznačností.
Jedným zo znakov hybridných operácii je fakt, že prebiehajú podprahovo a málokedy je možné ihneď s istotou určiť, kto ich iniciuje a aký majú cieľ. Práve táto nejednoznačnosť kombinovaná s pomalým politickým rozhodovacím procesom oslabovaným ešte aj nejasnou podporou časti obyvateľstva sa javí ako cieľ hybridných operácií protivníka.
Aliančné diskusie vyvrcholili prijatím Strategy on NATO´s role in Countering Hybrid Warfare (Stratégia úlohy NATO v boji proti hybridnej vojne) ministrami zahraničných vecí NATO v decembri 2015.[2] Následne ministri obrany NATO v balíku dokumentov pripravovaných pre summit vo Varšave schválili v júni 2016 Implementation Plan for the Strategy on NATO´s role in Countering Hybrid Warfare.[3] (Realizačný plán stratégie úlohy NATO v boji proti hybridnej vojne).
Možné postupy aliancie v prípade hybridných hrozieb namierených voči členským štátom boli diskutované a precvičené v NATO už niekoľkokrát, predovšetkým v rámci cvičenia krízového manažmentu CMX (Cvičenie krízového manažmenu – Crisis Management Exercise). Doterajšie diskusie aj cvičenie ukázali hlavný problém spojený s „hybridnou“ hrozbou, t.j. problém identifikácie „thresholdu“ – prahu, pri prekročení ktorého možno jednoznačne určiť, že došlo k napadnutiu spojenca, a teda k situácii podľa článku 5 Severoatlantickej zmluvy.
Výsledkom spoločného úsilia a rokovaní spojencov bol nakoniec text varšavského komuniké, kde sa konštatuje dôležitosť čeliť hybridným hrozbám[4]. Povšimnutiahodnými sú odkazy na pripravenosť aliancie pomáhať spojencom čeliť akejkoľvek fáze hybridnej hrozby a takisto odkaz na čl. 5 Washingtonskej zmluvy, ktorý môže byť invokovaný aj v kontexte hybridnej hrozby.
Jednou z prvých vecí, ktorú spojenci iniciovali po vzniku ukrajinskej krízy boli kroky na posilnenie východného krídla NATO (Wales – Readiness Action Plan (Akčný plán pripravenosti), Varšava – Enhanced Forwarded Presence (Zvýšená predsunutá prítomnosť) a súčasne pokračovanie reformy spravodajských zložiek v NATO[5]. Toto úsilie vyvrcholilo na jeseň 2016 vytvorením novej spravodajskej divízie – DSI (Division on Intelligence). Cieľom bolo dosiahnuť, aby civilné a vojenské spravodajské služby úzko kooperovali a koordinovali svoju činnosť. Úlohou novej divízie je tiež poskytovať komplexné a jednotné spravodajské výstupy Spravodajskej jednotky (Intelligence Unit) syntetizujúcej civilné a vojenské spravodajstvo[6]. Súčasťou tejto divízie je aj fyzická ochrana objektov a personálna bezpečnosť. Keďže divízia existuje len niekoľko týždňov, bolo by predčasné hodnotiť efektívnosť tohto kroku a činnosť jej nového šéfa Arndt Freytag von Loringhovena, osobitne ak nastúpil do funkcie až 1. decembra 2016. Každopádne, stáli predstavitelia pri Severoatlantickej rade už nebudú musieť osobitne venovať pozornosť výstupom civilného a osobitne vojenského spravodajcu.
Pre politické rozhodovanie NATO je to dôležitý krok vpred[7]. Čo sa však nemení, je princíp práce aliančných spravodajcov, ktorí sa musia spoliehať iba na príspevky národných agentúr, z ktorých sa generuje každoročný civilný Joint Threat Assessment (Spoločné vyhodnotenie hrozieb) a vojenský MC161 (Military Committee dokument č. 161 – Vojenské hodnotenie hrozieb). Oba dokumenty predstavujú agreed language – dohodnutú komunikáciu spravodajskej komunity, ktorý by mal byť referenčným odkazom pre úvod politického rozhodovacieho procesu v NAC (Severoatlantickej rade). Je otázne, akú úlohu budú tieto dva kľúčové dokumenty zohrávať v budúcnosti, či nedôjde k ich zjednoteniu, či sa nebude v kontexte neustále meniaceho sa bezpečnostného prostredia venovať dôraz skôr na ad hoc pripravované správy a hodnotenia. Systém separátnych spravodajských konferencií k špecifickým témam je určite krokom vpred.
Európska únia podobne vníma urgenciu hybridných hrozieb ako NATO. V júli 2015 bol prijatý Joint Staff Working document – EU Operational Protocol for Countering Hybrid Threats ‚EU Playbook‘.[8] (Pracovný dokument spoločného štábu – Operačný protokol EU pre boj proti hybridným hrozbám – „Manuál EU“). Je to odpoveď na synchronizáciu postupu EU a NATO, kde obe organizácie vypracovali svoje vlastné manuály (playbooky). Tu však treba povedať, že ide o dokument pripravený Európskou komisiou a členské štáty ho zatiaľ neprijali do svojho acqis. Na základe tohto dokumentu bol vytvorený EU Hybrid Fusion Cell (Integrovaná jednotka zameraná proti hybridným hrozbám)[9] v rámci EU Intelligence and Situation Center (EU INTCEN – Spravodajské a situačné centrum) pri EEAS (Európska služba pre vonkajšie činnosti). EU Hybrid Fusion Cell je styčným bodom na spravodajské vstupy týkajúce sa možných hybridných hrozieb. Má za úlohu vyhodnocovať podozrivé incidenty a informuje o strategických rozhodovacích procesoch orgány EÚ. V súčasnosti prebieha proces jeho etablovania, ktorý má dosiahnuť plnú operačnú schopnosť v júni 2017. Bol iniciovaný proces, podľa ktorého členské krajiny majú nominovať svoje kontaktné osoby ako v Bruseli (veľvyslanec SR pri PSC – Politický a bezpečnostný výbor), tak aj v ústredí.
Aktivity EÚ a NATO však na tejto úrovni nekončia. Obe organizácie sú si vedomé, že predpokladom, ako úspešné čeliť hybridným hrozbám, je ich spolupráca a koordinácia. Vyplýva to ako z mandátov oboch inštitúcií, tak aj z povahy samotnej hrozby, ktorá nemá jasne definovaný charakter v civilnej, či vojenskej oblasti. Jedným z konkrétnych výstupov oboch inštitúcií sú koordinované manuály, tzv. playbooks, ktoré boli v oboch inštitúciách cirkulované v máji 2016. Návrhy oboch dokumentov sú takmer identické a zameriavajú sa na štyri oblasti spolupráce: (a) Včasné varovanie/ Situačné povedomie (Informovanosť o situácii); b) Strategické komunikácie; c) Kybernetická bezpečnosť; d) Civilná a vojenská pripravenosť a reakcia.
Tento predbežný výsledok intenzívnejšej komunikácie v podobe „hybridných manuálov“ možno považovať za historický a prelomový v spolupráci oboch inštitúcií. Pochopiteľne, podstatná bude spolupráca v implementácii manuálov. Je možné predpokladať, že v nej bude istú prekážku predstavovať absencia právneho rámca na výmenu klasifikovaných informácií medzi NATO a EÚ (ten sa roky nedarí dosiahnuť predovšetkým v dôsledku problému v „trojuholníku“ Turecko-Grécko-Cyprus) a tiež viac ako zdržanlivé postoje niektorých členských štátov, najmä v EÚ.
Tesne pred júlovým summitom vo Varšave sa podarilo dosiahnuť podpis spoločnej deklarácie medzi EÚ a NATO o vzájomnej spolupráci. Dokument identifikuje vyššie spomenuté štyri oblasti definujúce záber boja voči hybridným hrozbám[10]. Cieľ tejto deklarácie je vytvorenie efektívneho mechanizmu koordinácie medzi EÚ a NATO, zameraného na zdieľanie spravodajských informácií, vylepšenie krízových manuálov a do budúcnosti aj možných spoločných cvičení zameraných na boj proti hybridným hrozbám. Teraz v decembri, počas zasadnutia ministrov zahraničných vecí NATO, očakávame diskusiu, ako túto spoluprácu posilniť. V tomto kontexte, slovenské predsedníctvo uskutočnilo 25. októbra 2016 expertný seminár o boji EÚ a NATO proti hybridným hrozbám. Prvý panel bol venovaný zdieľaniu informácií a situačnému povedomiu (situational awareness); druhý strategickej komunikácii a tretí posilneniu odolnosti našich partnerov.
Slovenský právny poriadok nepozná pojem hybridnej vojny. Ochrana pred hybridnými útokmi alebo reakcia na ne je zakotvená v rôznych právnych predpisoch. Keďže hybridné útoky sa z hľadiska práva konajú v čase mieru a často nevojenskými prostriedkami, v prvom rade sa nimi zaoberá MV SR.
Zatiaľ jediný dokument schválený vládou SR, ktorý hybridným hrozbám venuje väčšiu pozornosť, je paradoxne z vojenského prostredia – Biela kniha Ministerstva obrany schválená vládou SR v septembri 2016[11]. Z hľadiska vedenia konfliktu sú však ozbrojené zložky poslednou inštitúciou, ktorá nastupuje na scénu. Hybridné hrozby by mali byť predmetom záujmu predovšetkým spravodajských, policajných a protiteroristických zložiek.
V oblasti prevencie je to zložitejšie. Jednou z možných odpovedí je vierohodne koncipovaná a realizovaná strategická komunikácia štátu (vlády) ako voči obyvateľstvu, tak voči protivníkovi. Jej úlohou vo vzťahu k spoločnosti je posilňovanie jej odolnosti a uistenie o pripravenosti štátu zaistiť bezpečnosť svojich občanov a demokratického zriadenia. Odolnosť spoločnosti stojí na zdieľaní rovnakých hodnôt a vôli ich chrániť, na občianskom uvedomení a solidarite. Posilňovanie tejto odolnosti je predmetom dlhodobej spoločenskej a politickej diskusie a vzdelávania. Vzhľadom k tomu je pomerne zložité pokúšať sa definovať priestor na uplatňovanie nejakých špecifických nástrojov na zaistenie bezpečnosti voči hybridným hrozbám. Vo vzťahu k protivníkovi je úlohou strategickej komunikácie vlády demonštrovať pripravenosť, schopnosť a odhodlanie brániť občana, štát a hodnoty, na ktorých stojí. Súčasťou takéhoto odhodlania by malo byť aj posilňovanie spojeneckých väzieb, osobitne v rámci transatlantického vektora.
Použitie propagandy a dezinformácií ako súčasti hybridnej kampane treba vnímať tak, že poškodzujú záujmy a bezpečnosť štátu a obyvateľstva. Informačné kanály, sociálne siete, ktoré propaganda a dezinformačné kampane využívajú, je potrebné sledovať a vyhodnocovať nepretržite. Toto je jeden z priestorov činnosti spravodajských služieb, nielen civilných, ale aj vojenských (osobitne potom ako NATO vo Varšave uznalo kybernetický priestor za ďalšiu bojovú doménu).
V kontexte formovania Bezpečnostnej stratégie SR je potrebné si položiť otázku, ako je štát pripravený čeliť hybridným hrozbám z inštitucionálneho hľadiska. Ako sa už skôr konštatovalo, hlavnú úlohu zohrávajú rezorty vnútra a obrany a spravodajské služby. Neexistujú pochybnosti, že príslušné zložky majú dostatok zdrojov, materiálnych a ľudských na riešenie transparentných prejavov hybridných aktivít. Otázne je, ako je podchytená prevencia, čím sa myslí predovšetkým vzdelávanie a formovanie bezpečnostného povedomia na školách, ako je riešená otázka komunikácie a zdieľania kritických informácií medzi jednotlivými zložkami silových a spravodajských štruktúr štátu. Ako príklad možno použiť nedostatočnú konektivitu medzi ústrednými orgánmi štátnej správy v utajenom svete a ich prepojenie s centrálami v Bruseli.
Dôležitou zostáva otázka vzdelávacieho systému a jeho úloha na formovaní bezpečnostného povedomia mladých ľudí na internete a schopnosť kriticky pracovať s informáciami na internete a sociálnych sieťach. Existujú dve školy výkladu tohto problému. Prvá – evolučná – ponecháva túto možnosť na ľuďoch samotných. Hlavným argumentom je to, že aj v čase pred rokom 1989 ľudia vedeli rozlišovať medzi oficiálnou propagandou a napr. Hlasom Ameriky. Druhá škola interpretuje súčasné prostredie ako zložitejšie, kde sú informácie rýchlejšie a dostupnejšie. To je hlavný dôvod, prečo by sa mal štát venovať posilňovaniu odolnosti obyvateľstva nepodliehať konšpiračným a nepravdivým kampaniam na internete. Tu nehovoríme len o politických konzekvenciách – ako boli teraz voľby v USA, ale napríklad aj o protiočkovacích kampaniach, ktoré môžu mať dopad na zdravie populácie. Ministerstvo školstva v otázke prevencie zatiaľ ponúka pomerne skromné výsledky a dá sa očakávať, že navrhovaná koncepcia Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania bude obsahovať aj komponenty výučby bezpečnostného povedomia.
Zložitejšia je situácia v oblasti formovania bezpečnostného systému štátu. Proces bol pozastavený na začiatku tohto decénia a odvtedy sa udialo pomerne málo. Na pôde SIS sa vybudoval útvar NBAC[12] (Národné bezpečnostné analytické centrum), ktorý priebežne vyhodnocuje všetky bezpečnostné riziká primárne spojené s teroristickými hrozbami. Je povzbudzujúce, že na zozname bezpečnostných incidentov a bezpečnostných udalostí, ktorými sa NBAC zaoberá, sú aj také oblasti ako napr. rizikové prejavy v médiách a na internete, a to špecificky: a) vyhlásenia teroristických organizácií, organizovaných ozbrojených bojových skupín alebo iných radikálnych a militantných skupín prezentované v médiách alebo na internete naznačujúce zámer zorganizovať, podporiť alebo vykonať teroristický útok alebo inú násilnú akciu proti štátnym občanom Slovenskej republiky alebo inštitúciám Slovenskej republiky alebo s dosahom na Slovenskú republiku; b) aktivity osôb so vzťahom k Slovenskej republike alebo aktivity týkajúce sa Slovenskej republiky na internete, ktoré súvisia s propagáciou terorizmu a aktivitami teroristických organizácií, organizovaných ozbrojených bojových skupín alebo iných radikálnych a militantných skupín; c) publikovanie a šírenie materiálov propagujúcich terorizmus alebo iné formy násilia alebo neznášanlivosti na území Slovenskej republiky alebo v zahraničí s dosahom na Slovenskú republiku.
Ostáva veriť, že NBAC bude plniť kľúčovú úlohu centrálneho uzla na spracovanie hybridných hrozieb v Slovenskej republike. Otázna bude úloha nového SITCEN-u, ktorý je etablovaný pri Bezpečnostnej rade SR na Úrade vlády SR. Nie je zatiaľ zrejmé, aké úlohy bude plniť, no jeho postavenie pri vláde ho predurčuje na lepšie zhostenie sa úlohy centrálnej bunky pre hybridné hrozby. Ich medzirezortný charakter a nutnosť zdieľať vojenské a civilné spravodajstvo je pre tento orgán primeranejší. Nezodpovedanou otázkou naďalej zostáva téma strategickej komunikácie, ktorá zostáva neuchopená.
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR (MZV) si vytvorilo interný nástroj na vyhodnocovanie aktuálnych bezpečnostných hrozieb v zahraničí. Je to zdroj informácií pre činnosť SITCEN, NBAC, Bezpečnostnej rady SR a krízového štábu MZV. Zároveň je to zdroj informácií na včasné prijímanie preventívnych opatrení a systémový nástroj na jednotný postup vyhodnocovania aktuálnej bezpečnostnej situácie v danej krajine a riadenie krízových situácií. Zostáva doriešiť otázku prepojenia na NBAC a SITCEN[13] (Situačné centrum a Národné bezpečnostné a analytické centrum).
Závery:
- Pokračovať v adaptácii bezpečnostného a obranného systému proti hybridným hrozbám a hybridným aktivitám (stratégia a taktika, inštitúcie, právne normy, vládna podpora občianskej spoločnosti a výskumu), vrátane jasného definovania týchto hrozieb a kompetencií štátnych orgánov v oblasti prevencie, reakcie a riešenia následkov.
- Systematické zdokonaľovanie bezpečnostného systému tak, aby bol schopný obsiahnuť všetky vážne hrozby. Cieľom je vytvoriť primeraný mix vojenských a civilných spôsobilostí na boj proti hybridným hrozbám. Nutným predpokladom bude primerané financovanie.
- STRATCOM (Strategická komunikácia) – prijať stratégiu na efektívnejšiu komunikáciu s verejnosťou, treba vysvetliť, čo sú hybridné hrozby, čo je s nimi späté a prečo je dôležité sa im postaviť.
- Spravodajská komunita hrá jednu z dominantných úloh v procese, bez jej participácie je snaha zbytočná. Trojica rezortov/orgánov má dominantné postavenie v téme hybridné hrozby: ministerstvo vnútra – SIS – ministerstvo obrany (Vojenské spravodajstvo), v tejto kompozícii treba hľadať odpovede, ako čeliť hybridným hrozbám.
Odporúčania:
- Nominovať kontaktnú osobu (POC) za Slovenskú republiku pre EU Fusion Cell;
- Identifikovať kritické oblasti náchylné k zlyhaniu pod vplyvom hybridných hrozieb v SR (na základe odporúčaní NATO);
- Na základe výsledkov zvážiť prijatie celoštátnej stratégie voči hybridným hrozbám;
- Konsolidovať bezpečnostný systém SR s vytvorením centra na boj proti hybridným hrozbám;
- Zdokonaľovať systémy zdieľania kritických informácií, osobitne v utajovanom režime;
- Zakomponovať elementy hybridných aktivít do scenárov cvičení krízového manažmentu a pravidelne ich vyhodnocovať;
- Vytvoriť jednotnú komunikačnú stratégiu Slovenskej republiky;
- Zakomponovať prvky bezpečnostného povedomia do vyučovacieho procesu na školách.
* * * * *
Radoslav Kusenda (1970) – Po absolvovaní Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (1994) nastúpil na Ministerstvo zahraničných vecí SR; Pôsobil na zastupiteľskom úrade v Moskve (1998-2002) a potom v slovenskej Stálej delegácii NATO v Bruseli (2005-2009 a 2012-2016). Bezpečnostnej problematike sa systematicky venuje od roku 2004; absolvoval viacero kurzov na NATO Defence College a Marshall European Center for Security Studies v Garmisch-Partenkirchene. Aktuálne sa venuje príprave bezpečnostnej stratégie Slovenskej republiky na Odbore bezpečnostnej politiky MZV a EZ SR.
* * * * *
Odkazy:
[1] DIMEFIL – Diplomatic/Political, Information, Military, Economic, Financial, Intelligence, Legal.
[2] http://www.natolibguides.info/hybridwarfare
[3] http://www.natolibguides.info/hybridwarfare
[4] Para 72. We have taken steps to ensure our ability to effectively address the challenges posed by hybrid warfare, where a broad, complex, and adaptive combination of conventional and non-conventional means, and overt and covert military, paramilitary, and civilian measures, are employed in a highly integrated design by state and non-state actors to achieve their objectives. Responding to this challenge, we have adopted a strategy and actionable implementation plans on NATO’s role in countering hybrid warfare. The primary responsibility to respond to hybrid threats or attacks rests with the targeted nation. NATO is prepared to assist an Ally at any stage of a hybrid campaign. The Alliance and Allies will be prepared to counter hybrid warfare as part of collective defence. The Council could decide to invoke Article 5 of the Washington Treaty. The Alliance is committed to effective cooperation and coordination with partners and relevant international organisations, in particular the EU, as agreed, in efforts to counter hybrid warfare.
[5] http://nato.int/cps/en/natohq/opinions_136414.htm?selectedLocale=en
[6] Veľa sa diskutovalo o vytvorení tejto divízie aj v kontexte americkej kritiky o nedostatočnej pozornosti NATO boju proti terorizmu, čo narážalo na silný odpor viacerých spojencov, ktorí by túto úlohu radi prenechali EÚ.
[7] Problematika formovania novej divízie má viacúrovňovú dimenziu, okrem fúzovania civilnej a vojenskej zložky boli problematické inštitucionálne aranžmány. Napr. NOS (NATO Office od Security) má na starosti aj fyzickú a objektovú bezpečnosť, ktorá mala zostať mimo štruktúry novej divízie; nie je zrejmé, ako sa vyriešila otázka fungovania NATO Steering Board for Intelligence, ktorá fungovala pod zástupcom generálneho tajomníka A. Vershbowom. Všeobecne A. Vershbow (vo funkcii do 15.10.2016) mal na starosti celú reformu spravodajského sektora NATO. Príchodom novej zástupkyne generálneho tajomníka R. Gotemoeller a vymenovaním nového šéfa spravodajskej divízie o budúcnosti tohto orgánu nie je zatiaľ nič známe.
[8] http://statewatch.org/news/2016/jul/eu-com-countering-hybrid-threats-playbook-swd-227-16.pdf
[9] EU HYBRID FUSION CELL – je to útvar, ktorý získava analýzy a zdieľa utajené informácie i informácie z otvorených zdrojov týkajúce sa indikátorov a varovaní súvisiacich s potenciálnymi hybridnými hrozbami od rôznych aktérov v rámci Európskej služby pre vonkajšie činnosti (vrátane delegácií EÚ), služieb Komisie, úradov EÚ a členských štátov EÚ. V súčinnosti s existujúcimi podobnými útvarmi v EU, ako aj na národnej úrovni Fusion Cell analyzuje vonkajšie aspekty hybridných hrozieb ovplyvňujúcich EÚ a jej okolie.
[10] Boost our ability to counter hybrid threats, including by bolstering resilience, working together on analysis, prevention, and early detection, through timely information sharing and, to the extent possible, intelligence sharing between staffs; and cooperating on strategic communication and response. The development of coordinated procedures through our respective playbooks will substantially contribute to implementing our efforts. Zdroj: http://www.nato.int/cps/en/natohq/official_texts_133163.htm
[11] Z hľadiska spôsobu vedenia konfliktov v meniacom sa bezpečnostnom prostredí je vážnou bezpečnostnou hrozbou najmä propaganda na strategickej úrovni, ako súčasť informačného a psychologického pôsobenia na vybrané cieľové skupiny spoločnosti v rámci tzv. informačnej vojny a špecifické operačné postupy, ktoré sú najlepšie charakterizované pojmom „hybridný spôsob vedenia bojových činností“. Propaganda na strategickej úrovni je jedným z pilierov Konceptu tzv. permanentnej vojny (Koncept). Základné myšlienky definované Konceptom však môžu byť v budúcnosti na vedenie bojových činností v rôznych typoch konfliktov využité nielen bezpečnostnými zložkami štátov, ale ktorýmkoľvek bezpečnostným aktérom (t. j. aj neštátnym). Cieľom je pri minimálnom nasadení vlastných ozbrojených síl dosiahnuť morálne a psychologické zlomenie protivníkových ozbrojených zložiek a najmä časti civilného obyvateľstva (polarizácia cieľových skupín) tak, aby začali pôsobiť proti chráneným hodnotám na území subjektu, proti ktorému je „hybridný spôsob vedenia bojových operácií“ použitý.
[12] http://www.sis.gov.sk/o-nas/nbac.html
[13] Opis krízového manažmentu na MZV a EZ SR: http://www.iss.europa.eu/uploads/media/Crisis_Rooms.pdf; resp. http://www.mtf.stuba.sk/docs/internetovy_casopis/2014/1/1_web4_Stefankova.pdf
* * * * *
Pripravené v spolupráci s Asociáciou bývalých spravodajských dôstojníkov /www.absd.sk/
Ilustračné foto: pixabay.com
