Trump ako globálna bezpečnostná hrozba /Roman Laml/

Nie Islamský štát, alebo Rusko, ale americký prezident sa počas minulého týždňa stal najväčšou globálnou bezpečnostnou hrozbou.  Trump odstúpením od klimatickej dohody ukázal, že jeho vnímanie sveta je sebecké a mentálne nedostatočné. Už to, že dohodu podpísalo skoro 200 krajín sveta je výsledkom nesmierneho diplomatického úsilia. Dosiahnutie dohody v takom širokom spektre štátov je samo o sebe impozantné a táto dohoda sa stala aj výrazom širokého konsenzu o nutnosti zodpovednosti voči budúcnosti a priznania si povinnosti realizovať konkrétne opatrenia obmedzujúce klimatické zmeny. V podstate všetky krajiny sveta súhlasili s určitými obmedzeniami v súčasnosti v prospech budúcnosti. Nebezpečenstvo Trumpova kroku je v tom, že z dôvodu momentálnych politických záujmov zvyšuje riziko nekontrolovateľného katastrofického vývoja v budúcnosti. Ľudstvo má potenciál riešiť väčšinu súčasných bezpečnostných hrozieb. Máme schopnosti eliminovať Islamský štát, môžeme nájsť platformu komunikácie s Ruskom, dokážeme znižovať chudobu a v prípade potreby poskytovať humanitárnu pomoc. Toto všetko sa možno nedarí, alebo darí s výhradami, ale máme potenciál, schopnosti a nástroje tieto hrozby eliminovať a riešiť. Ignorovanie klimatických zmien ale môže viesť do situácie, kedy tieto zmeny budú nezvratné a túto existenčnú hrozbu ľudstvo už nedokáže vyriešiť.

Samozrejme, že táto možnosť sa nemusí stať skutočnosťou. Zatiaľ záleží len na našom prístupe, či sme ochotní našu súčasnosť aspoň čiastočne podriadiť budúcnosti. Prevažná väčšina sveta túto ochotu má, okrem Nikarague, Sýrie a teraz už aj USA. Podľa Trumpa ale tento problém nie je skutočný, pretože klimatické zmeny nevyvoláva človek. Tento názor podporuje  šéf americkej agentúry pre ochranu životného prostredia Scott Pruitt. Tento už Trumpom vymenovaný funkcionár síce pôsobí v odborne špecializovanom úrade, ale  jeho odbornosť nemá s jeho funkciou nič spoločného. Je právnik a pred vstupom na pôdu ochrany životného prostredia pôsobil ako hlavný štátny zástupca v Oklahome.  To mu samozrejme nebránilo v tom, aby aj v minulosti spochybňoval klimatické zmeny.

Keď sa do popieranie klimatických zmien pustil Václav Klaus bolo to zábavné, pretože to nemalo na nič vplyv a len to ukazovalo duchovný svet autora. Popieranie vedeckých výsledkov bez dostatočnej vedeckej erudície v odbore je nie len márnomyseľné, ale ako sa ukazuje aj nebezpečné. Je zaujímavé, že ľudia ako Trump, Pruitt, Klaus bez ostychu popierajú vedecké výsledky v oblasti klimatických zmien, ale v prípade ich vlastnej choroby určite nevyhľadajú  meteorológa aby im stanovil diagnózu a liečil ich. Zveria sa do rúk špičkových lekárov a budú rešpektovať ich odbornú erudíciu. Prečo teda tento prístup neuplatňujú aj v oblasti klimatických zmien? Prečo nerešpektujú výsledky vedeckých výskumov, ako aj globálny konsenzus v tejto otázke? Poznanie sveta na súčasnej úrovni je tak hlboké, že tvorcovia politík nemajú, ani nemôžu mať schopnosti obsiahnuť vedecké poznanie v každej oblasti, ale musia akceptovať dosiahnuté výsledky bádania. Politik  môže tvrdiť, že fajčenie neškodí zdraviu, ale fakty nepustia. A to isté platí aj o oblasti klimatických zmien.

Bohužial Trump v tomto nie je sám. Republikánsky kongresman Tim Walberg povedal, že ak sa ukáže, že klimatické zmeny sú skutočným problémom, tak sa boh o to postará. Určite by stálo za úvahu uplatniť podobný prístup aj voči islamskému štátu a ostatným hrozbám a počkať na boží zásah. Toto nie je Švejk ani Hlava XXII., ale náhľad do mentálneho sveta časti súčasných politických elít najmocnejšej krajiny sveta. Našťastie nesúhlas v politikou Trumpa je v USA zreteľný. Aj keď postoje niektorých štátov USA alebo veľkých korporácii, ktoré  odmietajú odstúpenie od klimatickej dohody nemôžu zmeniť oficiálnu politiku krajiny, dávajú svetu jasný signál, že USA nie sú len hlasom jedného obmedzeného politika.

„America first“ je heslo z minulého storočia. Vzájomná globálna previazanosť vyvoláva potrebu hľadania kompromisov a „win-win“ stratégii a riešení. Európska historická skúsenosť ukazuje, že prístupy „my na prvom mieste“ väčšinou viedli ku konfliktom a vojnám. Európa po II. svetovej vojne odmietla boje o prvé miesto medzi štátmi a vsadila na spoluprácu namiesto presadzovania jednostranných prístupov. Jednostranné prístupy sú samozrejme možné, ale majú aj ťažko predvídateľný bumerangový efekt. Na chodbe je síce možné chrapúnsky odstrčiť predstaviteľa iného štátu, ale podobné bezohľadné prístupy k riešeniu globálnych problémov nebudú pre USA prínosné, ako si Trump myslí.

* * * * *

Ilustračné foto: pixabay.com