Aktualizovaná vojenská doktrína Ruskej federácie

Prezident RF V. Putin 26.12.2014 podpísal novú verziu vojenskej doktríny Ruskej federácie. Nová vojenská doktrína je aktualizáciou vojenskej doktríny z roku 2010. Vojenská doktrína okrem iného vychádza z Národnej bezpečnostnej stratégie RF do roku 2020 a Koncepcie zahraničnej politiky RF. Vojenská doktrína na základe analýzy hrozieb Ruska a jej spojencov formuluje základné východiská vojenskej politiky a ekonomického zabezpečenia obrany štátu. Dokument predstavuje  oficiálny systém názorov na prípravu obrany a obranu Ruskej federácie.

Vojenská doktrína má štyri hlavné časti:

1. Všeobecné ustanovenia
2. Vojenské nebezpečenstvá a vojenské hrozby Ruskej federácii
3. Vojenská politika Ruskej federácie
4. Vojensko-ekonomické zabezpečenie obrany

Vojenská doktrína deklaruje, že vojenskej sily na ochranu národných záujmov RF a jej spojencov môžu byť použité až po vyčerpaní možností ďalších nenásilných nástrojov

V časti venovanej hodnoteniu bezpečnosti a hrozieb sa okrem iného uvádza, že je veľa nevyriešených regionálnych konfliktov a to aj v oblastiach, ktoré hraničia s RF. Existujúci systém medzinárodnej bezpečnosti neposkytuje rovnakú bezpečnosť pre všetky štáty. Napriek poklesu pravdepodobnosti rozsiahlej vojny proti RF sa posilnili niektoré vojenské nebezpečenstvá.

Pri hodnotení bezpečnostného prostredia dokument používa pojmy „vojenské nebezpečenstvo“ a „vojenská hrozba“. Za vojenské nebezpečenstvo je považovaný stav, kombinácia faktorov, ktoré za určitej situácie môžu viesť k hrozbe. Vojenská hrozba je stav, keď je reálna možnosť vzniku vojenského konfliktu.

Vojenské nebezpečenstvá:

1. Zvyšovanie silového potenciálu NATO a ním vykonávané globálne funkcie v rozpore s medzinárodným právom, približovanie vojenskej infraštruktúry NATO k hraniciam RF a to aj prostredníctvom rozširovania NATO.
2. Destabilizácia situácie v jednotlivých krajinách a regiónoch, podkopávanie regionálnej a globálnej nestability.
3. Pôsobenie vojenských síl cudzích krajín na území krajín susediacich s RF, silový nátlak na RF.
4. Vytváranie strategických raketových obranných systémov, ktoré narušujú rovnováhu síl.
5. Územné nároky na RF a ich spojencov , zasahovanie do vnútorných záležitostí RF.
6. Šírenie ZHN.
7. Porušovanie dohôd v oblasti zníženia zbrojenia a odzbrojenia.
8. Použitie vojenskej sily na území susedného štátu RF a jeho spojencov v rozpore s medzinárodným právom.
9. Ozbrojený konflikt v susednej krajine RF alebo jeho spojencov.
10. Globálny extrémizmus a terorizmus, medzinárodný organizovaný zločin.
11. Etnické a náboženské napätie, činnosť medzinárodných ozbrojených radikálnych skupín, zahraničných súkromných vojenských spoločností v oblastiach susediach s RF a jej spojencov.
12. Využitie informačných a komunikačných technológií pre dosiahnutie vojensko-politických cieľov v rozpore s medzinárodným právom proti zvrchovanosti, politickej nezávislosti, územnej celistvosti štátov.
13. Vytvorenie režimov v susedných štátoch, ktorých činnosť ohrozuje záujmy RF.
14. Podvratná činnosť špeciálnych služieb cudzích štátov a ich koalície proti Ruskej federácii.

V mediálne rovine vyzdvihované vymedzenie NATO ako hlavnej hrozby, respektíve nebezpečenstvo nie je novým prvkov vo vojenskej doktríne, ale toto bolo súčasťou aj predchádzajúcej verzii doktríny z roku 2010.

Medzi hlavné vnútorné nebezpečenstvá patria činnosti zamerané na zvrhnutie ústavného poriadku RF a destabilizáciu politickej a sociálnej situácie v krajine; teroristická činnosť zameraná na oslabenie suverenity, porušenie jednoty a územnej celistvosti RF; informačná činnosť namierená na oslabenie kultúrnych (duchovných) tradícii; vyvolávanie etnického a sociálneho napätia, extrémizmus, podnecovanie k národnostnej a náboženskej neznášanlivosti.

Medzi hlavné  vojenské hrozby sú v dokumente zaradené:

1. Ostré zhoršenie vojensko-politickej situácie v medzinárodných vzťahoch a vytvorenie podmienok pre použitie vojenskej sily.
2. Bránenie fungovaniu štátu, vojenského riadenia, narušenie fungovania strategických jadrových síl   a ďalšie strategických prvkov štátu.
3. Pôsobenie ilegálnych ozbrojených skupín v RF alebo na území spojencov
4. Demonštrácie vojenskej sily v priebehu cvičenia v susednom štáte RF alebo jeho spojencov,
5. Mobilizácia ozbrojených síl iných štátov

V časti „povaha a vlastnosti moderných vojenských konfliktov“ sú okrem iných uvedené tieto charakteristiky:

• Integrované použitie vojenskej sily, politické, ekonomické, informačné a ďalšie nevojenské opatrenia vykonávané s rozsiahlym použitím protestné potenciál obyvateľstva.
• Používanie zbraní založených na nových fyzikálnych princípoch, ktoré sú porovnateľnej účinnosti s jadrovými zbraňami.
• Vplyv na nepriateľa v celej hĺbke svojho územia v rovnakom čase  v globálnom informačnom priestore, vzdušno-kozmickom priestore, na súši i na mori.
• Zapojenie nepravidelných ozbrojených skupín a súkromných vojenských spoločností do bojových akcii;
• Využívanie nepriamych a asymetrických spôsobov pôsobenia.
• Použitie externe financovaných a riadených politických strán a sociálnych hnutí.

Bez zmeny zostávajú zásady použitia jadrových zbraní. Ich hlavným cieľom je odradiť potenciálnych nepriateľov od útoku na Rusko, pričom je možné ich použiť preventívne na ochranu pred vojenským útokom, či už jadrovým alebo konvenčným, ktorý by ohrozoval existenciu krajiny. Rovnaký prístup platí aj vo vzťahu k členským krajinám ODKB, kde útok na jednu krajinu je ponímaný ako útok na všetky.

Rusko má záujem na rozvoji systémov kolektívnej bezpečnosti a spolupráce najmä s krajinami BRICS, ODKB, ŠOS a OBSE vrátane vzťahov s Abcházskom a Južným Osetskom.

Dokument publikujeme v ruskom jazyku.

Na stiahnutie: Vojenská doktrína RF 2014