Európska únia má množstvo podporovateľov aj odporcov. Častým argumentom kritikov je nadmerná byrokratizácia činnosti EÚ, odtrhnutosť od života, elitárstvo Bruselu a podobne. Je veľmi zlé, keď EÚ niektorými svojimi krokmi tieto názory potvrdzuje. Medzi tieto kontraproduktívne opatrenia je možné zaradiť aj zriadenie postu osobitného vyslanca EÚ pre otázky náboženských slobôd a vyznania vo svete, ako aj jeho obsadenie Jánom Figeľom.
Problematika náboženských slobôd je dôležitá a zasluhuje si pozornosť. Je ale oprávnené sa pýtať, či je zriadenie tohto postu naozaj tým správnym krokom? Či jestvujú reálne predpoklady, že tento post bude mať prínos, význam a napomôže riešeniu problémov? Sú aj ďalšie slobody a občianske práva s ktorých uplatňovaním je problém, ale EÚ pravdepodobne nebude zriaďovať ďalšie vyslanecké posty pre jednotlivé práva a slobody. Je nejaký obzvlášť závažný dôvod prečo práve náboženské slobody, alebo je to len lobisticky podložený osobný záujem? Žiadne zásadné argumenty v tomto smere nebolo počuť. To, že tento zámer bol na niektorých fórach prediskutovaný a nakoniec aj schválený, neznamená racionálnosť ani správnosť tohto rozhodnutia.
Ďalšou otázkou sú politické nástroje, ktoré bude mať tento post k dispozícii. Bude mať reálnu možnosť niečo ovplyvniť, zmeniť a dosiahnuť? Ako a čím to urobí? Ani v tomto smere nie je nič podstatného známe. Pokiaľ by to malo byť len osobnosťou a diplomatickými schopnosťami vyslanca, potom je voľba Jána Figeľa prinajmenšom sporná. Politik, ktorý neuspel v politickom súperení ani na malom Slovensku pôjde riešiť citlivé politické problémy vo svete? Pokiaľ chce byť EÚ skutočne dôveryhodná, do významných pozícii sa musia dostávať politici, ktorí prešli úspešnou kvalifikáciou na národnej úrovni. Ján Fígeľ doviedol stabilizovanú politickú stranu k historickej volebnej porážke. Toto je jediný merateľný ukazovateľ politických schopností akéhokoľvek politika. Pokiaľ je ďalším krokom v jeho politickej kariére vstup do služieb medzinárodného spoločenstva, nie je to len o strate jeho osobnej sebareflexie, ale najmä o vlastnom góle, ktorý si EÚ strelila v zápase o vlastnú kredibilitu, ktorý v súčasnosti zvádzame.
Bude zaujímavé sledovať, či o rok bude situácia v tejto oblasti lepšia a najmä aké konkrétne kroky a opatrenia budú uskutočnené na zlepšenie situácie v oblasti náboženských slobôd vo svete. Dovoľujem si predpovedať, že prínos bude len rétorický a mandát bude predĺžený. Na škodu nás všetkých.
Ilustračné foto: pixabay.com
