Ukrajina ako jeden z najdôležitejších slovenských susedov sa nachádza na sklonku ďalšieho zlomového obdobia po Oranžovej revolúcii. Krajina zažíva turbulentné obdobie a po dlhotrvajúcich politických a ústavných sporoch potrebuje nevyhnutne stabilnú víziu a jednoznačné rozhodnutia. Kam bude smerovať po janurári 2010?
Ukrajina, ako náš východný sused a partner, predstavuje pre Slovenskú republiku veľmi dôležitého partnera. Od skončenia studenej vojny zohráva osobitne dôležitú vyvažovaciu funkciu medzi USA, západnou Európou a Ruskom. Ukrajina predstavuje geopolitické ohnisko a zároveň katalyzátora budúceho vývoja v tomto regióne. (Volner, 2005: 33-34; Brzezinski 1999: 65) Často spomínaná regionálna rozdvojenosť ukrajinskej identity rozdeľujúca krajinu na tri hlavné časti (východ, stred a západ) prekračuje diferenciáciu na základe rozdielnosti používaného jazyka, konfesie a viery. (Kratochvíl, 2005: 13) Spopularizovalo sa však členenie na západnú a východnú Ukrajinu. Východná časť sa vykryštalizovala pod vplyvom ruskej ríše a predstavuje pre Rusov popri Bielorusku kolísku ich civilizácie. Západná časť sa formovala najprv pod patronátom Poľsko-Litovského štátu, neskôr Poľska a napokon Rakúsko-Uhorskou monarchiou. (Kratochvíl, 2005: 14-15)
Za poslednú dobu sme mali možnosť sledovať na ukrajinskej domácej politickej scéne viacero turbulentných udalosti. Jednou z tých najdôležitejších v súčasnosti predstavujú blížiace sa prezidentské voľby, ktoré Ústredná volebná komisia Ukrajiny stanovila na 17. januára 2010. Prípadné druhé kolo by prichádzalo do úvahy začiatkom februára toho istého roka. Najreálnejšími sú štyria kandidáti, menovite súčasný prezident V. Juščenko, premiérka J. Tymošenková, líder najsilnejšej opozičnej strany V. Janukovyč a bývalý predseda Najvyššej rady a Národnej banky P. Jacenjuk.
Diverzita v konflikte záujmov
Článok 103 ústavy Ukrajiny hovorí o dvojkolových prezidentských voľbách. V prvom kole musí kandidát získať kvalifikovanú väčšinu. Ak ju nikto nezíska, dvaja najúspešnejší kandidáti z prvého kola na víťazstvo potrebujú získať už len jednoduchú väčšinu. Prezidentom sa môže stať maximálne dvakrát po sebe osoba, ktorá dovŕšila 35 rokov a je občanom krajiny. Ukrajinský parlament 14. júla 2009 schválil novelu zákona o voľbe prezidenta. Zákon zmenil pôvodných 120 dní určených na predvolebnú kampaň na 90 dní, zvýšil registračný poplatok zo 40 tis. EUR na 200 tis. EUR, pričom depozit sa vráti len dvom najúspešnejším kandidátom. Novela zmenila aj pravidlá formovania volebných okrskov a miestnych volebných komisií. Celková pôvodná výška finančných prostriedkov vynaložených zo štátneho rozpočtu mala byť 120 mil. EUR. V súvislosti s novelou tohto zákona sa 16. septembra t. r. výška zoškrtala o 40 mil. EUR. Dnešnej podobe zákona však predchádzal niekoľkotýždňový boj medzi prezidentom a parlamentom. Najvyššia Rada odsúhlasila začiatkom leta vypísanie predčasných volieb na 15. októbra t. r.. Prezident daný zákon nepodpísal a vrátil ho naspäť do parlamentu, ktorý ho opätovne schválil. Nasledovalo V. Juščenkovo podanie na Ústavný súd s dodatkom, že ide o protiústavný zákon, keďže podľa jeho výkladu Ústavy má prezident právo na päťročný mandát, ktorý mu začína plynúť dňom jeho inaugurácie a teda nasledujúci termín volieb nového prezidenta môže byť vypísaný až na poslednú nedeľu pred ukončením funkčného obdobia prezidenta. Ústavný súd mu dal za pravdu 13. mája t. r.. Následne sa poslanci vyslovili za súhlas na teraz platný termín volieb. (viac o politickom systéme Ukrajiny pozri Kubát a kol., 2004)
Začiatok volebnej kampane sa určil na 19. októbra t.r.. Očakáva sa, že hlavnými témami predvolebnej kampane budú otázky dotýkajúce sa aktuálnej domácej ekonomickej situácie (výška miezd a dôchodkov, počet pracovných miest), smerovania k členstvu v NATO a partnerstvu s EÚ, vzťahov s Ruskom, prípadnej ústavnej reformy a blížiaceho sa futbalového šampionátu EURO 2012. De facto neformálna volebná kampaň odštartovala okamihom zverejnenia informácie o možnej kandidatúre tej ktorej osoby. Termín januárových volieb čiastočne prospeje súčasnému prezidentovi V. Juščenkovi, ktorý sa od oranžovej revolúcie neustále borí s klesajúcimi preferenciami. Ide o jeho malé osobné víťazstvo. Tento ťažko skúšaný politik (pokus o otravu dioxínom, vyčerpávajúce spory s premiérkou a pod.) je lídrom prozápadne a proeurópsky orientovanej strany Naša Ukrajina a líder oranžovej revolúcie. J. Tymošenková, líderka BJUT (Bloku Júlie Tymošenkovej), stála po boku terajšieho prezidenta počas oranžovej revolúcie a za posledný rok boli pre ňu typické spory s ním (prezident-premiér), ktoré sa zakladali na politickej a nie ideologickej báze. Očakáva sa, že sa ešte spory vyhrotia po 19. októbri 2009, kedy štartuje oficiálna kampaň. V. Janukovyč, líder Strany regiónov Ukrajiny, si vybudoval vo vlastnej strane na toľko pevnú pozíciu, že sa nemusí obávať vytvárania straníckych frakcií, ktoré by jeho stranu a osobu oslabovali. Ako ostatní kandidáti, disponuje silnou podporou zo strany ukrajinskej a ruskej podnikateľskej elity a pri posledných prezidentských voľbách mal blízko k ruskému Gazpromu. A. Jacenjuk je tiež veľmi známou osobou na ukrajinskej politickej scéne. Ide o bývalého protežanta súčasného prezidenta s bohatými skúsenosťami s prácou v štátnej správe a finančne podporovaný takými osobami ako sú D. Firtaš z RosUkrEnergo (firma dohadovala cenu ruského plynu pre Ukrajinu) a V. Pinčuk (synovec bývalého ukrajinského prezidenta L. Kučmu, vlastník niekoľkých ukrajinských televíznych staníc). O ostatných politikoch môžeme hovoriť viac-menej ako o „technických“ kandidátoch odoberajúcich hlasy potenciálnym prezidentským kandidátom. Sú nimi A. Hrycenko (bývalý minister obrany), O. Tjahnibok (líder hnutia Sloboda a poslanec Ľvovskej regionálnej rady), S. Tyhybko (bývalý guvernér Národnej banky Ukrajiny), L. Černovetskij (starosta Kyjeva), I. Bohoslovská (poslankyňa parlamentu, vylúčená zo Strany regiónov Ukrajiny), V. Lytvyn (predseda Najvyššej rady) a N. Vitrenko (líderka Progresívnej socialistickej strany Ukrajiny, častokrát označovanej ako „Agresívna“ socialistická strana Ukrajiny). V súčasnosti sú dominantnými donecká, dnepropetrovská a Surkisovo-Medvedčukovská oligarchická skupina. Lídrom doneckej je R. Achmetov vlastniaci ukrajinskú najväčšiu obchodnú korporáciu zameriavajúcu sa na metalurgiu, jeho záujmy v parlamente sú reprezentované Stranou regiónov. Druhou najväčšou skupinou je dnepropetrovská skupina na čele s V. Pinčukom vlastniacim metalurgickú spoločnosť Interpipe a tri televízne kanály. V parlamente je jeho Strana práce Ukrajiny súčasťou Lytvynovho bloku. Avšak najviac orientovanou na štátne záujmy je Surkisovo-Medvedčukovská skupina. Medvedčuk bol pôvodné zodpovedný za Kučmov pracovný tím. Ich Zjednotená sociálne demokratická strana, ktorá v roku 2004 podporila V. Janukoviča, sa vyznačuje silnou proruskou a zároveň antizápadnou profiláciou.
Čo na to obyvatelia
Z prieskumov verejnej mienky (agentúra R&B, august 2009) vyplýva, že až 59% občanov je rozhodnutých ísť voliť, u ďalších 22% je to viac ako pravdepodobné a nerozhodnutých je takmer 10,6%. Tieto dve posledné skupiny voličov a ich rozmiestnenie po Ukrajinských regiónoch rozhodnú o výsledku volieb. Vo všeobecnosti má na Ukrajine aktuálne najvyššiu voličskú podporu Strana regiónov Ukrajiny (27,9%) a za ňou nasleduje BJUT (16%). Na západe Ukrajiny má BJUT 26,9% podporu, Blok Jacenjuka 18,1% a Strana regiónov Ukrajiny 7%. V strede krajiny tiež dominuje BJUT s 22% avšak v tesnom závese za Stranou regiónov Ukrajiny s 18,8% a Blok Jacenjuka má 8,3%. Na juhovýchode krajiny jednoznačne dominuje Strana regiónov Ukrajiny s 43,2%. BJUT by tu získal len 7,2% a Blok Jacenjuka 6,3%. V prípade rovnosti síl dvoch najúspešnejších kandidátov z prvého kola rozhodnú v druhom kole predovšetkým hlasy voličov z oblasti strednej Ukrajiny. Prieskumy tiež poukazujú na pretrvávajúcu nespokojnosť zhruba dvoch tretín ukrajinských občanov so životnými podmienkami, aktuálnym politickým vývojom a minimálnou dôverou voči základným spoločenským a politickým inštitúciám ako sú prezident, vláda, parlament, politické strany, občianske združenia a biznis. Najnepopulárnejším politikom je súčasný prezident V. Juščenko (76%). Všetci relevantní kandidáti o kreslo prezidenta sú vnímaní občanmi v negatívnom zmysle slova. Počtom obyvateľov (45,7mil.) radíme Ukrajinu k stredne veľkým štátom, ktorému dominujú dve hlavné etnické skupiny – Ukrajinci (77,8%) a Rusi (17,3%). Polovica obyvateľstva, ktorá sa hlási ku nejakej konfesii sa priraďuje ku kyjevskému patriarchátu pravoslávnej cirkvi (77,8%) a pätina veriacich ku moskovskému patriarchátu (26,1%). Po administratívnej stránke Ukrajinu rozčleňujeme na štyri hlavné oblasti – západnú (8 oblastí), centrálnu (8 oblastí), južnú (6 oblastí) a východnú (3 oblasti). Vo všeobecnosti platí nepísané pravidlo, že čím ďalej na východ, tým je silnejšia proruská orientácia a naopak. Až 52% obyvateľstva žije v západnej a centrálnej časti krajiny, v južnej 29% a vo východnej časti len 21% obyvateľov. Z ekonomického pohľadu priemyselný východ tvorí ekonomické jadro krajiny na rozdiel od chudobného agrárneho západu. Industrializácia východu prebiehala predovšetkým za sovietskej éry a dnes sa mnohé bane či podniky ťažkého priemyslu čelia existenčným problémom. (Kratochvíl, 2005: 14)
Regionálnu diverziu Ukrajiny môžeme najlepšie sledovať aj na prezidentských voľbách z roku 2004. Dvoma najhorúcejšími kandidátmi boli vtedy V. Juščenko (Naša Ukrajina) a V. Janukovyč (Strana regiónov Ukrajiny). V. Juščenko mal silnejšiu podporu na západe a v strede krajiny a V. Janukovyč na juhu a východe krajiny. Platilo pravidlo, že podpora Strany regiónov Ukrajiny na Z a strede krajiny silnela smerom na východ a naopak, že podpora strany Naša Ukrajina na V a J slabla smerom na východ. Dosiahnuté vzdelanie nemalo preukázateľný vplyv na voličské preferencie. Výraznejšia miera odlišností bola u vysokoškolsky vzdelaných ľudí s trendom podpory V. Juščenka. V. Janukoviča podporovali staršie vekové kategórie s vektorom nahor (50-a viac rokov) a V. Juščenka mladšie vekové kategórie s vektorom nadol (30-49 rokov). J a V uprednostňuje orientáciu primárne na Rusko, ako aj 1/5 obyvateľstva strednej časti štátu. Západ Ukrajiny preferuje profiláciu na západné štáty a inštitúcie, podobne ako aj 1/6 obyvateľov strednej časti. (Oksamytna and Khmelko, 2004)
Ruská iniciatíva sa vtedy prejavila napríklad finančnou injekciou na podporu V. Janukoviča, ktorá dosahovala výšku až 300 mil. dolárov. Avšak vtedajší prezident Putin viac-menej podcenil ako silu demonštrácii v Kyjeve a v ďalších veľkých ukrajinských mestách, tak aj ochotu niektorých významný oligarchov V. Juščenka podporiť. V neposlednom rade sa prerátal v otázke postupne silnejúcich väzieb Ukrajiny a Západu. Po rozpade ZSSR je z dlhodobého horizontu pre Kremeľ prakticky nemožné si udržať náklonnosť Ukrajiny. Na druhej strane v týchto voľbách sa výrazne angažovali USA. Tie nepriamo prispeli k víťazstvu prozápadnej opozície aktivitami etablovaných rozličných občianskych organizácii na Ukrajine ako napríklad Freedom House, National Democratic Institute, a i.. Európska únia v tomto období nemala takmer žiadnu relevantnú zásluhu porovnateľnú s aktivitou USA na Ukrajine. Na volebný úspech V. Juščenka vplývala aj skutočnosť, že po celkovom priebehu a výsledku Oranžovej revolúcie ruské záujmové skupiny prihliadli na jeho zásluhy na stabilizácii rusko-ukrajinských vzťahov v rokoch 1999-2001 či na to, že počas jeho premiérskeho mandátu o. i. vzrástol vzájomný rusko-ukrajinský obchod a dokázal zastaviť krádeže ruského plynu prepravovaného cez ukrajinské územie. (Kratochvíl, 2005: 15)
Záver
Ukrajina bojuje s dlhodobou politickou krízou o ústavnú reformu vymedzujúcu presné postavenie prezidenta a premiéra v politickom systéme (Kratochvíl, 2005: 13), čo sa aj prejavilo nedávnymi politickými obštrukciami pri vypísaní termínu prezidentských volieb. Ani Rusko, ani EÚ doposiaľ nedokázali zaujať k Ukrajine ako nezávislému a strategicky významnému štátu koncepčný prístup. Postupná zmena nastáva až v súvislosti s projektom Východného partnerstva EÚ. Z politologického hľadiska Ukrajina nie je jasne vyprofilovaný štát, v ktorom neexistuje vyzretý stranícky systém. (Kratochvíl, 2005: 13) Deklarovaná programová orientácia väčšiny súčasných ukrajinských politických formácií je často len proklamatívnou a nezodpovedá reálnej politike, ktorú ich predstavitelia realizujú v prípade vládneho pôsobenia. Je pre nich príznačná vysoká miera populizmu, t.j. prezentácie vo volebných kampaniach prostredníctvom prakticky nerealizovateľných sľubov. Volebné preferencie jednotlivých strán sú vo veľkej väčšine odvodzujúce sa od postavenia dominantných lídrov strany. Každý z nich má do určitej miery prepojenie na najbohatšie oligarchické ukrajinské a z časti aj ruské elity. Vplyv konfesie na formovanie politických a volebných preferencií sa nám nepodaril nájsť. V blížiacich sa voľbách môžeme teda predpokladať nasledovný model, ak považujeme za relevantné údaje vyplývajúce z analýz ukrajinských prezidentských volieb v 2004 a štruktúrnych determinantov Ukrajinskej politiky. Za potenciálnych kandidátov v prezidentských voľbách 2010 považujeme V. Janukoviča (Strana regiónov) a J. Tymošenkovú (BJUT). Aktuálne prieskumy poukazujú na slabnúci vplyv súčasného prezidenta. Počas Oranžovej revolúcie stál bok po boku s J. Tymošenkovou. Ich spory sa zakladajú na politickej a nie ideologickej línii. Nesúhlasíme s politickým rozdelením krajiny na východnú a západnú, t.j. proeurópsku a proruskú, stotožňujeme sa s členením na tri celky – západný, centrálny/južný a východný, pričom centrálny má vplyv byť pomyselným jazýčkom na váhach, ktorý rozhodne o výsledku voličských hlasov. Stanovujeme hypotézu, že politický priestor V. Juščenka z volieb 2004 prevezme z časti J. Tymošenková a tá sa bude musieť vysporiadať so silným proruským a protizápadným nábojom v podobe V. Janukoviča. Nesmieme zabúdať, že Rusko nemôže byť v Európe bez Ukrajiny, zatiaľ čo Ukrajina bez Ruska v Európe môže byť. (Brzezinski, 1999)
Pre Ukrajinu ide o kľúčové voľby, nakoľko sa krajina zmieta v dlhotrvajúcej vnútropolitickej kríze znásobovanej aktuálnym postavením krajiny na medzinárodnej scéne a dopadom finančnej a hospodárskej krízy na obyvateľstvo. Doposiaľ Ukrajinci uprednostnili silných lídrov pred otázkami týkajúcich sa možnosti vyriešenia ich vlastnej ekonomickej situácie. Voliči sú vo všeobecnosti skeptickí voči politike USA v ukrajinskom priestore. Po historickej a kultúrnej stránke sú pre krajinu príznačné regionálne rozdiely medzi západnou Ukrajinou na jednej strane a strednou a juhovýchodnou na strane druhej. Okrem toho možné povolebné spojenie Strany regiónov a BJUT, v prípade predčasných parlamentných volieb, ktoré môže vypísať nový prezident, neprichádza veľmi do úvahy od momentu, čo sa na povrch dostali snahy V. Janukovyča o zmeny v zákone o prezidentských voľbách, ktoré by zvýšili minimálny možný vek kandidáta na päťdesiat rokov. Vek, ktorý by nedosiahli ani J. Tymošenková ani A. Jacenjuk. V neposlednom rade okrem politickej sily a stability pozície kandidáta budú rezonovať témy súvisiace s geopolitickým smerovaním krajiny a spôsobom formovania vzájomných vzťahov s Ruskom. Posledným vplyvom, ktorého dosah sa momentálne nevie odhadnúť, bude dopad novelizovaného zákona o voľbe prezidenta, ktorý pozmenil pravidlá formovania volebných okrskov a miestnych volebných komisií.
ilustračné foto: pixabay.com
