Keď v noci 17. septembra 2009 zazvonili v Prahe a Varšave dva vládne telefóny, bolo o osude protiraketového dáždnika v strednej Európe rozhodnuté. Dôvod? Irán – je Európa a Amerika pred Iránom v bezpečí? A bola to od Baracka Obamu chyba alebo urobil správny krok?
Po technickej stránke sa toho o novom pláne Baracka Obamu nedá až tak veľa povedať. Je lepší ako Bushov plán? Je horší? Je to ťažké posúdiť a aj preto sa veľká časť analytikov sústredila skôr na politické dopady jeho rozhodnutia.
Ale predsa len, v krátkosti: Pôvodný plán Georga Busha počítal s umiestnením desiatich dvojstupňových rakiet typu GBI v severnom Poľsku, ktoré by boli navigované pomocou radaru v Čechách. Systém by chránil USA a Európu pred raketami dlhého doletu, čo sú práve medzikontinentálne balistické strely ICBM s výlučne nukleárnymi hlavicami. Celý projekt mal byť dokončený v roku 2013.1 Väčšina kritiky tohto systému sa zameriavala na fakt, že jeho rakety neboli nikdy plne otestované.
Tajné služby USA predpokladajú, že Irán veľmi nepokročil vo vývoji medzikontinentálnych striel. V čom však podľa nich významne postúpil vpred, sú práve strely krátkeho a stredného doletu. Majú sa na mysli hlavne rakety typu Shahab 3, ktoré majú dosah 1300 kilometrov a Sajil-2, ktorých dolet je viac ako 1900 kilometrov.2 Inými slovami – Sajil-2 doletí až do Rumunska či Bulharska.3
Obamov plán preto počíta s námorným protiraketovým systémom AEGIS, v rámci ktorého by boli v Severnom mori a východnej časti Stredozemného mora rozmiestnené plavidlá so strelami SM-3. Sú 5krát lacnejšie ako GBI a majú za sebou úspešné testovanie. V budúcnosti sa plánuje rozmiestnenie týchto rakiet aj na pevnine.4 O to, na koho časti súše budú umiestnené, sa najviac snažia práve Poliaci. Systém by mal byť dokončený v roku 2011.
Správny krok
Ihneď po ohlásení revízie americkej protiraketovej stratégie sa vo svete ozvali pozitívne a negatívne reakcie.
Tie kladné prišli ako z domácej pôdy, tak i zo zahraničia. Najmä však z Ruska. Vladimír Putin dúfa, že tomuto „správnemu a odvážnemu rozhodnutiu bude nasledovať úplné zrušenie reštrikcií v spolupráci s Ruskom“.5 Mal tým na mysli hlavne prijatie Ruska do WTO. Prezident Medvedev túto správu tiež privítal a uistil, že Rusko bude s USA spolupracovať v oblasti nešírenia jadrových zbraní.
Oveľa rozhodnejšia odpoveď prišla od Mikhaila Margelova, predsedu výboru pre zahraničnú politiku v hornej komore ruského parlamentu, ktorý nový plán nazval: „víťazstvom rozumu“ pričom dodal, že je to ďalší pozitívny signál o tom, že vo Washingtone „pragmatizmus prevláda nad ideologickým prístupom ku zahraničnej politike“.6
Nový generálny tajomník NATO, Anders Fogh Rasmussen, vyzval k „novému začiatku“ spolupráce medzi NATO a Ruskom pre „viac produktívny vzťah v budúcnosti“. V rámci svojho príhovoru v Bruseli oznámil zámer znovu „oživiť“ radu NATO-Rusko.7
Priaznivé reakcie prišli aj od analytikov. Fareed Zakaria, autor knihy „Budúcnosť slobody“, okomentoval Obamove rozhodnutie ako výmenu „fantázie za realitu“.8 Vyčíta protiraketovému programu hlavne enormné finančné náklady, ktoré doteraz nezaistili plnú funkčnosť tohto systému. Na druhej strane, AEGIS bol už odskúšaný a je preto pre Zakariu spoľahlivejší a prijateľnejší. Cituje Josepha Cirincioneho, experta na nukleárne zbrane, ktorý na základe čísiel a faktov ukazuje, ako sa hrozba z medzikontinentálnych nukleárnych rakiet v posledných 20 rokoch neustále znižovala. Aj preto nazval Zakaria Obamov krok „na realite založená obranná politika“.9
Podobne sa o tejto zmene plánov vyjadrila aj Lisbeth Gronlund, vedkyňa a jedna z riaditeľov programu Globálna bezpečnosť. „.. je príklad rozumnej vedy vo vytváraní politík“, povedala o prehodnotení priorít raketového dáždnika.10 Ocenila Obamove rozhodnutie ako ústretový krok voči Rusku. „Teraz, s kooperujúcim Ruskom, budú Spojené štáty v lepšej pozícií pri realizácií jedinej efektívnej obrany voči potencionálnym iránskym nukleárnym raketám: diplomacií“.11
Presvedčenie, že Obamov plán bolo dobré rozhodnutie aj čo sa týka postoja Kremľu ku americkej protiraketovej obrane, je viac-menej všeobecne rozšírené medzi podporovateľmi jeho novej stratégie. Ruská federácia je člen bezpečnostnej rady OSN a vplyvným hráčom na geopolitickej scéne. Jej spolupráca s USA pri zvyšovaní tlaku na Irán vo veci jeho jadrového programu je podľa mnohých ak už nie kľúčovou, tak aspoň vysoko dôležitou záležitosťou. Podľa Sharon Squassoni, vedúcej pracovníčky v programe o nešírení z Carnegieho nadácie, pomôže tento ústretový krok voči Rusku aj v spoločných vyjednávaniach o ďalšom osude zmluvy START, ktorej platnosť vyprší v decembri 2009.12
Kurt Volker, komentátor pre New York Times, si všimol jednu zaujímavú vec na celej situácií okolo protiraketovej obrany. Obama opísal nový systém ako iba modifikáciu toho pôvodného s prihliadnutím na súčasné hrozby. Irán vyvíja najmä rakety stredného doletu, nie dlhého. Preto tá zmena. Nový systém bude efektívnejší, lacnejší a koniec koncov ochráni viac ľudí ako aj v Amerike, tak aj v celej Európe. Obamov plán nehovorí nič o Rusku či strednej Európe.
Napriek tomu sa z mnohých strán ozvali hlasy, ktoré chválili Obamove rozhodnutie ako pozitívny krok smerom k Rusku. Ako už bolo napísané vyššie, ruskí predstavitelia to vnímali podobne. Rovnako to vníma aj Angela Merkelová. Fogh Rasmussen vyzval na nový začiatok vzťahov s Kremľom. A napriek tomu, že Obama všetkých uistil o tom, že nový systém ochráni viac ľudí a lepšie ako ten starý, nedostalo sa mu zo strednej Európy až tak veľa chvál. Mirek Topolánek sa vyjadril, že „pre novodobú českú štátnosť, pre českú slobodu a nezávislosť to nie je dobrá správa“.13 Ani poľskí politici neprijali plán s nadšením. Najtvrdšie sa o celej situácií vyjadril Lech Walesa: „Američania vždy inklinovali len k svojim záujmom a výhodne využili každého iného“.14 Kurt Volker sa preto opýtal „o čo tu teda vlastne ide?“
Chybný krok
Odpoveď na jeho otázku je možné nájsť v reakciách kritikov novej stratégie protiraketovej obrany. Väčšina z nich sa zhodla na tom, že Obamov zámer bol skôr urobiť ústupok voči Rusku, než nejaká reakcia na zmenené podmienky. Mnohí poukazujú na to, že Obama spochybňoval protiraketovú obranu už počas predvolebnej kampane a zasadil sa aj o zníženie jej rozpočtu.15, 16 Zároveň jeden z hlavných cieľov novej administratívy vo Washingtone bolo aj „zresetovať“ vzťahy s Ruskom. A najväčším „tŕňom v oku“ v americko-ruských vzťahoch bola v posledných rokoch práve protiraketová obrana v strednej Európe. „Vodcovia v Moskve … sa musia cítiť víťazne“, napísal pre New York Times David J.Kramer, bývalý asistent ministra zahraničných vecí pre Rusko, Bielorusko, Ukrajinu a Moldavsko za administratívy Georga Busha mladšieho. Keď ide o budúce vyjednávanie ohľadom sankcií voči Iránu a o zmluvu START, „toto rozhodnutie jednoznačne vyzerá byť načasované tak, aby odstránilo z USA-Ruského programu tú otázku, ktorú Rusi nemajú radi – konkrétne, že spolupracujeme s Poliakmi a Čechmi na protiraketovej obrane“.17 Koniec koncov, podporu pre tieto názory nachádzajú kritici aj u zástancov novej americkej stratégie, keďže, ako už bolo opísané vyššie, mnohí z nich sa o novom pláne vyjadrili ako o dobrom kroku voči Rusku.
Ruskí politici budú podľa kritikov túto situáciu považovať za svoj triumf. „Tento ústup nepochybne reprezentuje významné strategické víťazstvo pre Kremeľ“, napísal z Moskvy komentátor pre denník Telegraph Andrew Osborn. Zrušenie protiraketovej obrany v strednej Európe bude podľa neho „hudba do ich uší“.18
„Najdôležitejší je fakt, že Rusko sa stalo viac autoritatívnym štátom a uplatňuje svoju sféru vplyvu v okolitých krajinách.“,19 naznačil Kurt Volker. Svoju tézu obhajuje aj tým, že keď sa Bushova administratíva nakoniec rozhodla spolupracovať s Ruskom na eventuálnej možnosti postaviť radar v Azerbajdžane, z Kremľa prišlo znova iba „nie“. A prichádzalo až kým Američania nezrušili svoje plány v strednej Európe. „Pre Rusko, toto všetko bolo len o tom mať slovo v tom, čo sa udeje vo vnútri varšavskej zmluvy – nie o protiraketovej obrane ako takej. Vojna v Gruzínsku minulý rok iba podčiarkuje túto tvrdú správu“.20 Tu nachádza aj odpoveď na svoju otázku. Stredoeurópania podľa neho vedia už čosi o ruskej „sfére vplyvu“, a že voči nej musí byť „nulová tolerancia“. Tvrdí, že Česká republika a Poľsko v skutočnosti protiraketovú obranu nikdy nechceli – „čo chceli je železná americká prítomnosť a záruka bezpečnosti“.21
Kurt Volker nie je jediný, kto si myslí, že tento krok povedie ku nižšej bezpečnosti strednej Európy. Wess Mitchel, prezident centra pre analýzu európskych politík zameraných na strednú Európu, sa obáva hlavne zvýšenej neistoty v regióne. Vo svojom krátkom príspevku predpovedá obrovský nárast nestability a neistoty v prípade, že by Rusko uskutočnilo seriózny ťah voči inému štátu v oblasti, napríklad proti Ukrajine.22
Kritici sú vo väčšine skeptickí aj ku predpokladu, že Rusko bude teraz ochotnejšie spolupracovať s USA vo veci Iránu. Vyčítajú Obamovi, že urobil unilaterálny ťah, za ktorý nič nepožadoval. Nevidia pádny dôvod na optimistický predpoklad, že Rusko teraz bude ochotnejšie spolupracovať s USA. Koniec koncov, pre mnohých kritikov bol protest Kremľu voči americkému dáždniku iba zásterkou pre zvýšenie vplyvu v regióne. Svoj argument podporujú aj vyjadreniami ruských predstaviteľov. Napríklad tým, ktoré prišlo od veľvyslanca Ruskej federácie v NATO, Dmitry Rogozina: „Američania jednoducho opravili svoj omyl. … a my nie sme povinný niekomu platiť za to, že napravil svoje vlastné chyby.“23
Protiraketová obrana je tu s nami už od dôb Ronalda Reagana a jeho „hviezdnych vojen“. Od vtedy bola pod neustálou paľbou a tvrdou kritikov. Bola démonizovaná, zatracovaná a financie na jej rozvoj boli často blokované. Dnes, po ideologickej výmene v bielom dome a po Obamovom prehodnotení tohto systému, nedošlo k jeho zrušeniu, iba pozmeneniu. V americkom kongrese už nestála otázka tak, či projekt obranného dáždnika zrušiť alebo podržať, ale ako ho najlepšie zefektívniť. Protiraketový systém sa stal trvalou súčasťou americkej politiky. A to je pre svet veľmi dobrá správa.
1 CARTWRIGHT, James. 2009. Comparing Two Missile Defense Plans. In: The Washington Post, September 18, 2009. [on-line] http://www.washingtonpost.com/wp-dyn/content/graphic/2009/09/18/GR2009091800716.html
2 Radiating Langer. In: The Washington post, 2007 [on-line] http://www.washingtonpost.com/wp-srv/world/interactives/nuclear/
3 KARKLIS, Laris. 2009. Obama announces New Plan. In: The Washington Post, September 18, 2009. [on-line] http://www.washingtonpost.com/wp-dyn/content/graphic/2009/09/18/GR2009091800714.html
4 CARTWRIGHT, James. 2009. Comparing Two Missile Defense Plans. In: The Washington Post, September 18, 2009. [on-line] http://www.washingtonpost.com/wp-dyn/content/graphic/2009/09/18/GR2009091800716.html
5 PAN, Philips & WILGOREN, Debbi. 2009. NATO chief proposes joint effort with Russia on missile defense. In: The Washington Post, September 18, 2009 [on-line] http://www.washingtonpost.com/wp-dyn/content/article/2009/09/18/AR2009091800847.html?sid=ST2009091701841
6 PAN, Philips & WILGOREN, Debbi. 2009. NATO chief proposes joint effort with Russia on missile defense. In: The Washington Post, September 18, 2009 [on-line] http://www.washingtonpost.com/wp-dyn/content/article/2009/09/18/AR2009091800847.html?sid=ST2009091701841.
7 RASMUSSEN, Anders. 2009. NATO and Russia: A new beginning. In: NATO homepage, September 18, 2009 [on-line] http://www.nato.int/cps/en/SID-0C2EDC20-D072CCBD/natolive/opinions_57640.htm
8 ZAKARIA, Fareed. 2009. A Return to Reality. In: Newsweek, vol. 154, Issue 13, p22-22.
9 ZAKARIA, Fareed. 2009. A Return to Reality. In: Newsweek, vol. 154, Issue 13, p22-22.
10 GRONLUND, Lisbeth. 2009. Consider the technical realities. In: The Washington Post, September 17, 2009 [on-line] http://roomfordebate.blogs.nytimes.com/2009/09/17/the-fallout-of-a-reversal-on-missile-defense/?scp=2&sq=obama%20central%20europe%20ballistic&st=cse
11 GRONLUND, Lisbeth. 2009. Consider the technical realities. In: The Washington Post, September 17, 2009 [on-line] http://roomfordebate.blogs.nytimes.com/2009/09/17/the-fallout-of-a-reversal-on-missile-defense/?scp=2&sq=obama%20central%20europe%20ballistic&st=cse
12 SQUASSONI, Sharon. 2009. Getting Russia onboard. In: The Washington Post, September 17, 2009 [on-line] http://roomfordebate.blogs.nytimes.com/2009/09/17/the-fallout-of-a-reversal-on-missile-defense/?scp=2&sq=obama%20central%20europe%20ballistic&st=cse
13 Fischer: Prezident Obama mě informoval, že USA radar v Česku nepostaví. In: Hospodářské noviny, September 17, 2009 [on-line] http://domaci.ihned.cz/c1-38340770-fischer-prezident-obama-me-informoval-ze-usa-radar-v-cesku-nepostavi
14 PAN, Philips & WILGOREN, Debbi. 2009. NATO chief proposes joint effort with Russia on missile defense. In: The Washington Post, September 18, 2009 [on-line]
http://www.washingtonpost.com/wp-dyn/content/article/2009/09/18/AR2009091800847.html?sid=ST2009091701841
15 SHALAL-ESA, Andrea. 2009. U.S. missile defence to complete test review by may. In: Reuters, February 26, 2009 [on-line] http://uk.reuters.com/article/idUKTRE51P07D20090226
16 GRIFFIN, Jennifer. 2009. Lawmakers question Obamas missile defence cuts. In: Foxnews.com, June 16, 2009 [on-line] http://www.foxnews.com/politics/2009/06/16/lawmakers-question-obamas-missile-defense-cuts/
17 KRAMER, David. 2009. A serious mistake. In: The Washington Post, September 17, 2009 [on-line]
http://roomfordebate.blogs.nytimes.com/2009/09/17/the-fallout-of-a-reversal-on-missile-defense/?scp=2&sq=obama%20central%20europe%20ballistic&st=cse
18 OSBORN, Andrew. 2009. Analysis: Barack Obamas missile shield decision will be cheered in Russia. In: Telegraph, September 17, 2009 [on-line] http://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/europe/russia/6201654/Analysis-Barack-Obamas-missile-shield-decision-will-be-cheered-in-Russia.html
19 VOLKER, Kurt. 2009. Deciphering the fallout on Obamas missile plan. In: The New York Times, September 24, 2009 [on-line] http://www.nytimes.com/2009/09/25/opinion/25iht-edvolker.html?_r=2&hpw
20 Deciphering the fallout on Obamas missile plan.[on-line] http://www.nytimes.com/2009/09/25/opinion/25iht-edvolker.html?_r=2&hpw
21 Deciphering the fallout on Obamas missile plan. [on-line] http://www.nytimes.com/2009/09/25/opinion/25iht-edvolker.html?_r=2&hpw
22 MITCHELL, A. Wess. 2009. Increasing regional insecurity. In: The Washington Post, September 17, 2009 [on-line] http://roomfordebate.blogs.nytimes.com/2009/09/17/the-fallout-of-a-reversal-on-missile-defense/?scp=2&sq=obama%20central%20europe%20ballistic&st=cse
23 PAN, Philips. 2009. A cautious Russia praises Obama move. In: The Washington Post, September 18, 2009 [on-line] http://www.washingtonpost.com/wp-dyn/content/article/2009/09/17/AR2009091704290.html
[1] www.washingtonpost.com
[2] www.nytimes.com
[3] www.telegraph.com
[4] www.foxnews.com
[5] www.reuters.com
[6] www.ihned.cz
[7] www.nato.int
[8] Newsweek
[9] Obrázok: www.troynikov-aleksey.instablogs.com
