V súvislosti s potenciálnym ohrozením civilných a vládnych inštitúcií a kritickej infraštruktúry USA pripravuje sa nariadenie prezidenta Donalda Trumpa, ktoré má riešiť aktuálne otázky kybernetickej zraniteľnosti Spojených štátov. V tomto kontexte je zaujímavý dvojdielny seriál portálu Fifth Domain Cyber* o vývoji v oblasti kybernetického konfliktu a prípadných dopadoch kybernetickej vojny. Pripomína názor expertov, ktorí varujú pred katastrofami, akými by mohli byť akýsi „Cyber Pearl Harbor“ alebo „Cyber 9/11“, pretože neexistuje komplexná politika kybernetickej bezpečnosti USA ani stratégia odvrátenia kybernetického útoku.
Imaginárny scenár kybernetickej vojny zahrnuje rozsiahle výpadky elektrického prúdu, vykoľajenia vlakov, vzdušné kolízie lietadiel, ochrnutie finančných trhov a toxické mraky nad mestami zamorenými z výrobných závodov. Priemyselné riadiace systémy a systémy dispečerského riadenia a zberu dát – používané v aplikáciách počínajúc elektrifikačnými sústavami až po dopravné komunikácie – sú ešte stále pripojené na internete, čo ich podľa vyjadrenia bezpečnostnej firmy Kaspersky vystavuje vážnemu riziku. Príklad uvádza správa denníka Wall Street Journal o tom, že iránski hackeri v roku 2013 dočasne prevzali kontrolu nad vodnou priehradou v Rye Brook pri New Yorku. Iný známy prípad je blackout na juhovýchode Ukrajiny pred Vianocami v roku 2015, keď škodlivý software prerušil spojenie medzi elektrickými rozvodňami distribučnej spoločnosti Prykarpattya Oblenergo.
Odborníci považujú sieťové informačné technológie za kľúčový prvok kybernetickej vojny. Zlom vo vojenskom využívaní kyberpriestoru nastal v roku 2016, keď po prvýkrát armády USA, Veľkej Británie a Austrálie nasadili útočné kybernetické nástroje proti Islamskému štátu. Experti nepovažujú za novinku, že Spojené štáty, Čína a Rusko prenikajú do počítačových sietí svojich potenciálnych protivníkov. Spravodajské služby to robia už od roku 1990. V súčasnosti sa otvorene priznáva, že vojenské – na rozdiel od veľkej časti civilných spravodajských služieb – využívajú malware, aby získali výhody v priebehu ozbrojeného konfliktu na novom území. V decembri 2016 bezpečnostná firma CrowdStrike oznámila, že aplikačný balíček programu Android „Попр-Д30.apk“ v telefónoch ukrajinských vojakov umožnil ruskej spravodajskej službe lokalizovať pozície ukrajinského delostrelectva v Donbase.
Analytici upozorňujú na zdokonaľovanie nástrojov kybernetického boja a ich významný vplyv na geopolitiku. Bývalý americký minister obrany Ash Carter hovoril vo februári 2016 o možnosti „zvrhnutia kybernetickej bomby“, čo je metaforické pomenovanie kybernetického útoku v takom rozsahu, ktorý by vážne poškodil obranný potenciál protivníka. V rámci takýchto úvah je dôležité si všimnúť, že prezident Donald Trump hneď na začiatku svojho funkčného obdobia rozhodol, aby jeho administratíva sa bezodkladne venovala otázkam kybernetickej zraniteľnosti, identifikácii kybernetických protivníkov, vyhodnoteniu kybernetického potenciálu Spojených štátov a stimulom súkromného sektora v oblasti infraštruktúry.
* * * * *
* http://fifthdomain.com/2017/01/17/the-specter-of-cyberwar-part-ii/
Ilustračné foto: pixabay.com