Rugova vzhľadom na svoju umiernenosť, doterajšie zásluhy a širokú podporu verejnosti nemá vo funkcii prezidenta alternatívu. Mal podporu medzinárodného spoločenstva a relatívne najviac mu dôverovali aj kosovskí Srbi.
Otázka nástupcu prezidenta I. Rugovu
Ibrahim Rugova vzhľadom na svoju umiernenosť, doterajšie zásluhy a širokú podporu verejnosti nemá vo funkcii prezidenta alternatívu. Mal podporu medzinárodného spoločenstva a relatívne najviac mu dôverovali aj kosovskí Srbi. Jeho smrť môže vyvolať vážnu destabilizáciu bezpečnostnej situácie v provincii hlavne v spojitosti s nastávajúcim začiatkom rokovaní o konečnom štatúte tejto provincie. I. Rugova sa aj preto snažil zotrvať v prezidentskom úrade čo najdlhšie a tak eliminovať hrozbu vypuknutia mocenského zápasu medzi lídrami parlamentných strán a vojnových veteránskych organizácií. Tieto by prostredníctvom dosadenia svojho kandidáta na prezidentský post mohli získať vážny argument pri presadzovaní svojich radikálnych postojov počas rokovaní o štatúte. Rugovova choroba (pokročilé štádium rakoviny pľúc) a následná smrť sú však realitou, z ktorej vyplýva aktuálnosť otázky následníctva ako na poste predsedu najsilnejšej kosovskoalbánskej politickej strany – Kosovského demokratického zväzu (LDK), tak aj vo funkcii kosovského prezidenta.
O post predsedu LDK sa usilujú podpredsedovia strany N. Jerlia, E. Krzeziu a K. Berisha, ktorí sú oficiálne poverení vedením strany. Ďalšími možnými kandidátmi sú predseda parlamentu N. Daci a šéf parlamentného klubu strany A. Gashi, syn kosovského lídra Uka Rugova, člen vedenia LDK S. Hameti a minister pre lokálnu samosprávu L. Haziri.
N. Daci patril k najbližším spolupracovníkom I. Rugovu, najviac je akceptovateľný pre medzinárodné spoločenstvo. Pre časť členskej základne LDK je však neprijateľný až do takej miery, že v prípade jeho zvolenia hrozí v LDK rozkol. Dôvodom jeho spolupráce s H. Thacim v kosovskom negociačnom tíme pri rokovaniach o budúcom štatúte Kosova je Daciho úsilie získať hlasy PDK pri voľbe budúceho prezidenta, ktoré by mu spolu s hlasmi LDK mali zaistiť potrebnú dvojtretinovú väčšinu.
L. Haziri je najväčším finančným sponzorom LDK, má najväčšiu podporu v strane a navyše aj príbuzenské zväzky s I. Rugovom. Je však neprijateľný pre medzinárodné spoločenstvo, keďže kontroluje časť šedej, netransparentnej ekonomiky Kosova a má sklon k radikalizmu. Šance L. Haziriho na zvolenie sú tak malé.
Vzhľadom na preferencie v strane má väčšiu šancu byť zvolený S. Hamiti. Nemožno vylúčiť ani dočasné zvolenie N. Daciho s tým, že po rozhodnutí o štatúte Kosova prepustí predsednícky post S. Hamitimu. Dôležité je, aby medzi oboma kandidátmi došlo k dohode, inak sa LDK rozštiepi.
Úloha UCK pri formovaní politickej scény v Kosove
Dôležitejšie ako rozdelenie politickej scény na koalíciu a opozíciu sú vzťahy politických subjektov k príslušníkom rozpustenej Kosovskej oslobodzovacej armády (UCK) a k predstaviteľom organizovanému zločinu. Význam politických subjektov, ktoré sú v spojení s ozbrojenými skupinami a skupinami organizovaného zločinu je oveľa väčší ako ukazujú volebné výsledky, pretože takéto politické subjekty majú skutočnú autoritu u obyvateľstva a kontrolujú šedú kriminálnu ekonomiku v regiónoch. Majú prepojenie aj na Albáncov v južnom Srbsku a severnom a západnom Macedónsku. LDK je síce stranou s najväčším voličským zázemím v Kosove, nemá však podporu veteránov UCK. Extrémistov sú schopní udržať pod kontrolou len H. Thaci a R. Haradinaj.
Animozita medzi LDK a Demokratickou stranou Kosova (PDK) a ich čelnými predstaviteľmi I. Rugovom a H. Thacim spôsobila, že PDK bola odstavená od moci v rozhodujúcom období kosovských dejín, kedy sa rozhoduje o budúcom štatúte provincie. LDK vytvorila vládu s Alianciou pre budúcnosť Kosova (AAK).
Predseda PDK H. Thaci je pravdepodobne frustrovaný zo svojej marginalizácie a usiluje sa o vplyvnejšiu pozíciu pred nadchádzajúcimi rokovaniami o kosovskom štatúte, aby si zaistil postavenie v budúcom, podľa jeho mienky nezávislom Kosove a zároveň si udržal vplyv medzi príslušníkmi bývalej UCK a v štruktúrach organizovaného zločinu. Aby dokázal svoju nenahraditeľnosť pre stabilitu v Kosove, pokúšal sa provinciu destabilizovať a oslabiť vládu B. Kosumiho po dobrovoľnom vydaní sa R. Haradinaja ICTY. Atentát na I. Rugovu v marci 2005, ani fingované výhražné listy politikom PDK a ohováračská kampaň, ktoré mali diskreditovať LDK však nepriniesli požadovaný efekt. H. Thaci presadzoval demonštrácie v Kosove s cieľom spôsobiť pád kosovskej vlády a zdôrazniť svoju nepostrádateľnosť pred medzinárodným spoločenstvom. Pre takúto politiku však nenašiel podporu ani vo svojej PDK.
Vzhľadom na úlohu bývalých členov UCK a organizovaného zločinu v kosovskej politike by bolo vhodné, aby sa kosovský negociačný tím pri rokovaniach o budúcom štatúte Kosova skladal zo zástupcov všetkých relevantných kosovsoalbánskych subjektov, čo sa podarilo dosiahnuť. Členmi komisie sú okrem predstaviteľov dočasných kosovských inštitúcií – bývalého prezidenta I. Rugovu, ktorý bol predsedom komisie, premiéra B. Kosumiho, ktorý zároveň zastupuje AAK, a predsedu parlamentu N. Daciho – aj predstavitelia opozičných strán H. Thaci (PDK) a V. Surroi (ORA).
Pretrvávajúce vzájomné rozpory medzi lídrami jednotlivých politických strán sa prenášajú aj do práce delegácie. Budú znižovať jej funkčnosť aj v budúcnosti a budú mať negatívny vplyv na priebeh rokovaní. K ostrým výmenám názorov došlo už na prvom pracovnom stretnutí komisie.
Ďalšie nebezpečenstvom predstavujú snahy a tendencie predstaviteľov politických strán o získanie podpory verejnosti radikálnymi nacionalistickými vyhláseniami a možnosť zneužitia prípadných úspechov počas rokovania na posilnenie svojho vplyvu v spoločnosti a svojej politickej moci po smrti prezidenta I. Rugovu.
Postavenie premiéra B. Kosumiho a situácia vo vláde.
Postavenie súčasného premiéra B. Kosumiho nie je pevné vzhľadom na jeho škandály a nedostatočné zázemie vo vlastnej strane, ktoré sa navyše ešte oslabilo po Haradinajovom návrate z Haagu a rozhodnutí ICTY, že až do začiatku svojho procesu môže vykonávať politické aktivity. B. Kosumimu vyčítajú jeho oponenti nerozhodnosť a ústupčivosť pri rokovaniach s predstaviteľmi medzinárodného spoločenstva ako aj pri riadení práce vlády.
Vzhľadom na nespokojnosť s činnosťou premiéra B. Kosumiho sa vyskytli v Kosove špekulácie o rekonštrukcii súčasnej vlády, alebo o vytvorení novej vlády, ktorej členmi by mohli byť všetky kosovskoalbánske parlamentné strany, prípadne koalícia LDK-PDK, o ktorej údajne N. Daci a H. Thaci rokujú. Problémom vytvorenia „vlády národnej jednoty“, ktorá by zahŕňala všetky kosovskoalbánske parlamentné strany alebo koalície LDK-PDK je neochota LDK akceptovať H. Thaciho na poste kosovského premiéra.
Reálnejšou možnosťou je rekonštrukcia koaličnej vlády LDK – Aliancia pre budúcnosť Kosova (AAK). Udržanie vládnej koalície LDK-AAK podporoval aj I. Rugova. Líder AAK R. Haradinaj by mohol obmedziť mocenské snahy podpredsedu vlády A. Salihaja, ktorý sa v ostatnom čase pokúša presadiť v kosovskej politike na úkor premiéra B. Kosumiho. Sám R. Haradinaj má o post kosovského premiéra záujem. Aj keď postavenie premiéra B. Kosumiho sa koncom leta ešte viac oslabilo, zatiaľ neboli prezentovaný „reálny“ kandidáti na jeho nástupcu. Toto môže byť spôsobené nedosiahnutím konsenzu medzi hlavnými politickými stranami.
