Bez ohľadu na to, akú podobu bude mať konečný štatút Kosova, už dnes je možné konštatovať, že tento štatút bude iný ako ten, ktorý malo Kosovo v poslednom desaťročí minulého storočia. Tým, že Kosovo prechádza a naďalej bude prechádzať dynamickým vývojom, bude potrebné prispôsobovať aj nástroje, stratégie a postupy s cieľom v čo možno najväčšej miere tento vývoj reflektovať.
Slovensko ako štát s tradičnými väzbami na Balkán je aktívne v mnohých oblastiach obnovy Kosova. Jednou z najviditeľnejších je angažovanosť slovenského kontingentu v mnohonárodných silách KFOR. Dlhodobým cieľom zainteresovania sa SR v operáciách medzinárodného krízového manažmentu je účasť vo veľmi malom počte (2 maximálne 3) dominantných operácií, avšak s čo možno najkomplexnejším príspevkom, ideálne organickou jednotkou. Je pravdou, že slovenská jednotka sa svojou skladbou aj funkciami, ktoré vykonáva, najviac približuje predstave organickej jednotky práve v KFOR. Pri zmene štruktúry a poslania KFOR v budúcnosti je ale nutné očakávať, že nie všetky spôsobilosti budú žiadané a využiteľné. V súvislosti s nevyhnutnými krokmi, ktoré budú musieť mnohonárodné sily v blízkej budúcnosti podstúpiť, bude aj SR musieť prehodnotiť svoje vojenské zastúpenie v regióne. V tejto súvislosti možno predpokladať dve základné tendencie, ktoré sú vzájomne previazané – zmena charakteru jednotiek KFOR, čo sa vykonávaných úloh a spôsobilostí týka (s alebo bez potreby redukcie počtov príslušníkov KFOR) a/alebo redukcia počtov síl vzhľadom na preberanie zodpovednosti za udržiavanie bezpečnosti lokálnymi kosovskými bezpečnostnými štruktúrami. V prípade redukcie počtov KFOR je oprávnené očakávať zvýšenú požiadavku na príspevok do civilnej a potenciálne aj vojenskej misie EÚ.
Možná reštrukturalizácia KFOR a medzinárodnej prítomnosti na území Kosova opätovne pripomína naše slabiny – nedostatky v komplexnosti prístupu k operáciám medzinárodného krízového manažmentu. V civilnej či policajnej oblasti SR nedisponuje veľkými skúsenosťami. Civilné kapacity EÚ o tom jasne svedčia a plánovaný príspevok SR je len veľmi malý v porovnaní s tým, čo poskytujeme v rámci vojenského príspevku. Spôsobilosti, ktoré sú momentálne žiadané v súčasných dominantných konfliktoch (Irak, Afganistan, Kosovo) – výcvik, civilné kapacity pre budovanie demokratických inštitúcií a právneho štátu, policajné misie, reakcie na hrozby, ktoré ozbrojené sily nie sú vzhľadom na svoje určenie schopné efektívne zvládať, sú naším nezanedbateľným hendikepom.
Významnou zložkou pri komplexnom prístupe ku všetkým fázam realizácie medzinárodného krízového manažmentu je úzka spolupráca vojenských, policajných a civilných síl s mimovládnym a súkromným sektorom. Po nastolení základných podmienok bezpečnosti sa do popredia čoraz viac dostávajú otázky obnovy krajiny. Jedným z faktorov, ktoré tieto požiadavky podporujú, je masívna finančná a materiálna pomoc dotknutým oblastiam zo zahraničia. Tu sa otvára priestor pre preukázanie životaschopnosti štátu a schopnosti tieto kapacity využiť ako súčasť príspevku k budovaniu stabilných podmienok pre rozvoj štátu a spoločnosti. Získavanie kontraktov na obnovu štátu v postkonfliktnej fáze je jedným z kľúčových krokov pre ďalšie obchodné pôsobenie v krajine. Žiaľ, tieto nástroje sú Slovenskou republikou a jej komerčnými spoločnosťami využívané len vo veľmi obmedzenej miere. Práve v prepojení vojenskej účasti a ekonomickej dimenzie v konfliktných regiónoch a v profitovaní z tohto prepojenia výrazne zaostávame nielen za našimi susedmi, ale aj v rámci celého NATO a EÚ.
Jednou z najvyužívanejších foriem pomoci štátom v postkonfliktnej fáze je realizácia projektov v rámci oficiálnej rozvojovej pomoci, najmä v oblasti Balkánu, ktorá v niektorých prípadoch prerastá rámec neziskového poskytovania pomoci a vyvíja sa do vitálnej spolupráce s lokálnymi podnikateľskými subjektmi a tým vytvára podmienky pre ďalšiu spoluprácu do budúcnosti.
Nemenej dôležitou oblasťou je pomoc pri oživovaní a ďalšom rozvoji vitálnych funkcií štátu/provincie/regiónu vo fáze postkonfliktnej obnovy, kde má aj Slovenská republika čo ponúknuť. Nie je to tak dávno, čo celý náš štát musel prejsť mnohými reformami so všetkými ich úskaliami, vrátane snáh vytvoriť bezpečnostný systém a ďalšie podsystémy spoločnosti, ktoré by reflektovali súčasné požiadavky kladené na moderný demokratický štát. Z toho, čo sa nám podarilo, i z toho, čo sa nám nepodarilo, je možné poskytnúť hodnotnú expertízu Kosovu pri jeho konsolidácii. Sú to aktivity, v rámci ktorých zisk výrazne prevyšuje investície, ich pridaná hodnota je vysoká a cenená medzinárodným spoločenstvom.
Na základe vyššie uvedeného možno načrtnúť niekoľko odporúčaní, ako by mohla Slovenská republika efektívnejšie prispieť k vytvoreniu komplexného prístupu k svojim príspevkom do operácií a aktivít medzinárodného krízového manažmentu:
- pripraviť sa v horizonte niekoľko málo rokov na zmenu štruktúry vojenského príspevku do operácie KFOR a pripraviť sa na využitie uvoľnených kapacít pre ďalšie operácie, v súčasnosti najmä pre prioritnú operáciu NATO v Afganistane (ISAF) a výraznejšie zapojenie sa do činnosti provinčných rekonštrukčných tímov
- sústrediť sa na vypracovanie hodnotného príspevku do civilnej operácie EÚ (policajné kapacity, experti na lokálnu správu, právo a legislatívu) a jeho udržateľnosť;
- vytvoriť systém komplexného prístupu a spolupráce jednotlivých aktérov (civilných, vojenských, mimovládnych, súkromných) pri príprave príspevkov do operácií medzinárodného krízového manažmentu;
- v rámci oficiálnej rozvojovej pomoci klásť dôraz na projekty, ktoré sa sústredia na budovanie inštitúcií právneho štátu a pomoc pri prekonávaní medzietnických konfliktov v kosovskej spoločnosti;
- vytvoriť funkčný systém prepojenia vojenskej prítomnosti v konfliktných regiónoch s ekonomickou dimenziou a to:
- pomoc pri obnove a postkonfliktnej stabilizácii;
- iniciatívne vytvorenie obchodných väzieb v regióne s cieľom maximalizácie potenciálu zisku, vychádzajúc z faktu, že v mnohých prípadoch sú ozbrojené sily prvým pionierom nadviazania obchodnej spolupráce v rizikových regiónoch – osvojiť si stratégiu „kde máme jednotky, tam máme firmy (a ekonomické záujmy)“.
Článok je založený na príspevku autora do publikácie „Panoráma globálneho bezpečnostného prostredia 2006-2007
Názory vyjadrené v článku predstavujú výlučne osobné názory autora a v žiadnom prípade nereprezentujú oficiálne stanoviská štátu alebo jeho inštitúcií.
