Dňa 7. októbra 2005 odovzdal generálny tajomník OSN Bezpečnostnej rade dlhoočakávanú správu veľvyslanca Kaia Eideho o situácii v Kosove. Jej úlohou bolo poskytnúť odpoveď na otázku, či je Kosovo pripravené do takej miery, aby sa mohli začať rokovania o jeho konečnom postavení.
Otázka budúceho postavenia Kosova je aktuálnou už od júna 1999 kedy skončili nálety NATO na Juhoslovanskú zväzovú republiku ako dôsledok etnického konfliktu, ktorého výsledkom bolo masové porušovanie základných ľudských práv a slobôd, stovky mŕtvych, tisíce ranených a stotisíce nedobrovoľných utečencov. Kosovo zostalo formálne súčasťou Juhoslovanskej zväzovej republiky, de facto však medzinárodným protektorátom pod správou OSN.
Dňa 7. októbra 2005 odovzdal generálny tajomník OSN Bezpečnostnej rade dlhoočakávanú správu veľvyslanca Kaia Eideho o situácii v Kosove. Jej úlohou bolo poskytnúť odpoveď na otázku, či je Kosovo pripravené do takej miery, aby sa mohli začať rokovania o jeho konečnom postavení. Správa zároveň navrhuje ďalší postup pre jeho uskutočnenie. Kai Eide konštatuje, že dosiahnutý pokrok nie je dostatočný. Najkritickejšími oblasťami naďalej zostáva zavádzanie demokratických procedúr a vynútiteľnosť práva, ochrana etnických menšín, vlastníckych práv a srbských kultúrnych pamiatok, ako aj klanové spojenectvá a ekonomický rozvoj. Neriešenie postavenia srbskej menšiny a jej aktívnej účasti na politickom živote Kosova bude i naďalej poskytovať Belehradu dostatočné argumenty pre bojkot a neochotu. Na druhej strane neúčasť kosovských Srbov na politickom živote, iniciovaná práve Belehradom, dáva priestor albánskej väčšine na absolutizáciu moci a zároveň spomaľuje proces demokratizácie spoločnosti. Každé neplnenie demokratických kritérií, tzv. štandardov, stanovených v roku 2003 ako základ pre ďalší pokrok, bude mať za následok spomalenie procesu rokovaní o konečnom postavení. Každé spomalenie, stagnácia ako i náznaky iného usporiadania ako samostatnosť však zároveň prebudia v segmentoch kosovskej spoločnosti radikálne myšlienky. Ilustráciou v súčasnosti je opätovné vytváranie radikálnych ozbrojených skupín snažiacich sa o nezávislosť všetkými prostriedkami, vrátane použitia násilia.
Obyvatelia Kosova, a nielen oni, si od Eideho správy sľubovali veľa. Predovšetkým určenie, ako bude Kosovo v budúcnosti vyzerať. Mnohí museli zostať sklamaní. Hlavným posolstvom správy je síce odporúčanie na začatie politického procesu, ktorý by mal viesť k určeniu konečného postavenia Kosova, nerieši však podobu, ani konkrétne detaily takéhoto usporiadania. Naopak, zdôrazňuje, že nemožno stanovovať striktné časové plány a každý ďalší krok politického procesu bude podmienený dosiahnutým pokrokom v realizácii štandardov.
Pozitívom Eideho správy však je, že sa konečne medzinárodné spoločenstvo rozhodlo posunúť vpred. Tento posun je však len ďalšou fázou medzinárodnej prítomnosti, nie konečnou fázou riešenia problému. Túto skutočnosť si neuvedomuje ani jedna zo strán. Albánska časť vidí začatie procesu rokovaní ako jasný signál na ceste k vytvoreniu samostatného, nezávislého kosovského štátu. Srbi v Kosove i v Srbsku takéto riešenie radikálne odmietajú a maximum, ktoré sú ochotní akceptovať, je poskytnutie širšej autonómie v rámci spoločného štátu. Zároveň sa obávajú, že samotné začatie rozhovorov otvára cestu k úplnej samostatnosti Kosova.
Prijatie tejto správy predstavuje dočasné riešenie na upokojenie situácie. Musí byť nasledované konkrétnymi krokmi. Na základe uskutočnených vyhlásení možno konštatovať, že pokrok nebude jednoduchý a už len základný predpoklad úspechu – spoločné rokovanie zástupcov Prištiny a Belehradu s hmatateľným výsledkom – ťažko dosiahnuteľný. Najbližšie obdobie bude predovšetkým snahou nájsť spoločnú reč, zhodnúť sa na najpálčivejších problémoch a nájsť pre ne riešenie V terajšom štádiu je najdôležitejšie priviesť Kosovo k demokracii a sebestačnosti a jeho politickému štatútu dať konkrétny tvar. Pritom je jasné, že oba procesy nebude možné z praktických dôvodov uskutočniť jeden bez druhého. Naplnenie princípu „štatút a štandardy zároveň“ predstavuje výzvu štátnických rozmerov.
