Administratívno-správne postavenie Kosova je zakotvené vo viacerých dokumentoch, z ktorých najvýznamnejšie sú dva. Rezolúcia OSN č. 1244 a Ústavný rámec. Rezolúcia 1244 okrem iného ustanovila UNMIK ako hlavný orgán, ktorý má na starosti správu Kosova.
Venujme sa teda Ústavnému rámcu. Tento dokument bol podpísaný 15. mája 2001 Osobitným zmocnencom Generálneho tajomníka OSN Hansom Haekkerupom (vedúcim UNMIK)[1]. Na formulovaní textu sa podieľala spoločná pracovná skupina, ktorá sa skladala z politických reprezentantov a právnych expertov kosovských Albáncov, zástupcov UNMIK a právnikov OSN. Zástupcovia Srbskej menšiny boli prítomní len na úvodnom a záverečnom zasadaní spoločnej pracovnej skupiny, na ktorých však vzniesli enormné množstvo viac menej irelevantných pripomienok, ktoré neboli brané pri vytváraní textu do úvahy.[2]
Preambula tohto dokumentu sa odvoláva na rezolúciu 1244 a zároveň stanovuje, že dočasné inštitúcie samosprávy nebudú v žiadnom prípade obmedzovať kompetencie Osobitného vyslanca GT OSN, ktoré mu náležia na základe rezolúcie OSN č. 1244. Nové inštitúcie, ktoré na základe tohto dokumentu vznikli disponujú reálnymi kompetenciami, t. j. ich oblasť pôsobnosti je široká a univerzálna. Na druhej strane sú však obmedzené kompetenciami Osobitného zmocnenca GT OSN, ktorý v rámci svojej pôsobnosti môže rozhodnutia týchto orgánov zrušiť. V skutočnosti je teda Osobitný zmocnenec GT OSN postavený do pozície, ktorá sa dá prirovnať v určitom zmysle k tyranovi, teda vládcovi, ktorý v rámci systému správy nie je obmedzený žiadnym systémom bŕzd a protiváh.
Predstavitelia kosovských Albáncov, ktorí pôsobili v rámci spoločnej pracovnej skupiny sa snažili do dokumentu zahrnúť i klauzulu, ktorá by poskytovala možnosť obyvateľom Kosova vyhlásiť referendum o samostatnosti Kosova. Avšak predstavitelia UNMIK a OSN jednoznačne takúto požiadavku odmietli s odvolaním sa na rezolúciu OSN č. 1244 a konštatovaním, že Ústavný rámec nesmie prejudikovať konečné usporiadanie Kosova.[3] Tento dokument upravuje len dočasné postavenie inštitúcií a bližšie špecifikuje formu „samosprávy“ Kosova. Konečný status bude rozhodnutý v neskoršej fáze, a to rozhodne až po etablovaní sa administratívnych inštitúcií. V rezolúcii OSN č. 1244 sa hovorí, že pri posudzovaní a rozhodovaní o konečnom usporiadaní Kosova sa bude do úvahy brať i návrh dohody z Rambouillet, ktorý ako jeden z faktorov pri stanovovaní konečnej formy správy Kosova uvádza i vôľu obyvateľov Kosova. Teda ako jeden z faktorov a určite nie rozhodujúci. Na základe tohto predstavitelia UNMIK a OSN rozhodli, že vtiahnuť otázku referenda v tejto fáze rozvoja regiónu by bolo unáhlené.[4]
Samospráva[5] Kosova, jej inštitúcie a právomoci
Na základe Ústavného rámca boli vytvorené 4 primárne dočasné inštitúcie samosprávy: parlament (zhromaždenie), prezident, vláda a súdny systém, n ktoré nadväzuje množstvo ďalších, im podriadených inštitúcií a orgánov.[6]
Parlament má 120 členov, z ktorých sto je rozdelených medzi politické strany a koalície, ktoré sa zúčastnia volieb, na základe pomerného volebného systému, v ktorom Kosovo tvorí jeden volebný obvod. Zostávajúcich 20 miest sa rozdelí medzi predstaviteľov srbskej menšiny (10 miest) a ostatné menšiny.[7] Samozrejme tieto miesta v parlamente sa pripočítajú k počtu miest, ktoré získa strana reprezentujúca túto menšinu vo voľbách. Tento systém teda v určitom zmysle zvýhodňuje príslušníkov menšín, ktorým ale na druhej strane poskytuje aspoň malú príležitosť ovplyvňovať rozhodnutia, ktoré tento parlament prijme. Výber pomerného volebného systému s jedným volebným obvodom bol vybraný z dôvod, že bude ťažšie pre jednu politickú stranu získať dostatočný počet hlasovna to, aby mohla prijímať zásadné rozhodnutia bez podpory ostatných strán. Tento systém ma prispieť k budovaniu princípov spolupráce, bez ktorých by nebolo možné do budúcna počítať s hociktorou formou či už samosprávy, autonómie alebo nezávislého štátu.
Ústavný rámec charakterizuje parlament ako najvyšší zastupiteľský a legislatívny provizórny orgán samosprávy Kosova.[8] Medzi jeho právomoci patrí prijímanie zákonov a nariadení, schvaľovanie a odvolávanie vlády a vymenovávanie komisií, ktoré dozerajú na legislatívny proces a jeho ďalšiu realizáciu. Parlament má právo schvaľovať zákony v medziach právomocí, ktoré mu boli ako provizórnej inštitúcií zverené. Ako sme už spomínali, tieto právomoci sú diskutabilné, nakoľko Osobitný vyslanec GT OSN disponuje právomocou v prípade potreby alebo vôle zrušiť všetky rozhodnutia parlamentu, s ktorými UNMIK nesúhlasí. Na druhej stane ale parlament predstavuje po dlhých rokoch prvú oficiálnu a legálnu inštitúciu, ktorá slúži ako fórum pre zástupcov kosovských Albáncov pri riešení každodenných problémov života provincie.[9] Na jeho pôde môžu zástupcovia jednotlivých politických strán a menšín ukázať, do akej miery sú schopní dospieť ku konsenzu a prispieť k rozvoju regiónu i vzájomných vzťahov. Táto skutočnosť bude jedným z dôležitých faktorov pri posudzovaní a rozhodovaní o ďalšom smerovaní provincie a jej konečnom usporiadaní. Zároveň bude nútiť členov parlamentu na bližšiu spoluprácu s UNMIK, bez ktorej nie je možné prijímať zásadné rozhodnutia a tým nadväzovať kontakty nielen s pracovníkmi UNMIK ale prostredníctvom nich i s predstaviteľmi medzinárodného spoločenstva. Súčasný trend Osobitného zmocnenca GT OSN je taký, že pokiaľ konajú inštitúcie v rámci svojich právomocí, tak do ich konania a rozhodovania výrazne nezasahuje. Takýto postup sa však netýka prípadov, kedy by sa parlament pokúsil jednostranne vyhlásiť samostatnosť alebo podnikol iné kroky, ktoré by boli v rozpore s rezolúciou OSN č. 1244 a Ústavným rámcom a dotýkali by sa postavenia Kosova v rámci JZR a obmedzovali by kompetencie UNMIK.
Vláda predstavuje orgán výkonnej moci. Medzi jej hlavné úlohy patrí implementácia a zavedenie zákonov do praxe, ktoré prijal parlament a ostatné inštitúcie v rámci im zverených právomocí.[10] Rovnako môže predkladať návrhy zákonov parlamentu na základe vlastnej iniciatívy. Na čele vlády stojí premiér, ktorého vymenúva prezident po konzultácii s politickými stranami. Rovnako ako v prípade zastúpenia v parlamente, bola poskytnutá výhoda reprezentantom menšín i v prípade podieľania sa na vláde. Ústavný rámec im zabezpečuje minimálne 2 ministerské kreslá vo vláde, bez ohľadu na jej ďalšie zloženie alebo zastúpenie politických strán v parlamente. Právomoci vlády okrem spomenutých oblastí zahŕňajú i finančnú a hospodársku politiku, fiskálne a rozpočtové otázky akými sú obchod a priemysel, veda a technika, zdravotníctvo, poľnohospodárstvo, turizmus a oblasť sociálnych výhod.[11]
Avšak výrazné množstvo kompetencií je vyhradených pre Osobitného zmocnenca GT OSN, ako fakticky najmocnejší orgán správy provincie. Medzi jeho právomoci patrí možnosť rozpustiť parlament, v prípade, že tento koná v rozpore s ustanoveniami rezolúcie OSN č. 1244, má konečné slovo pri navrhovaní a štrukturalizácii rozpočtu na rozpočtový rok pre celú provinciu a zároveň je i orgánom, ktorý tento rozpočet schvaľuje. Disponuje možnosťou finálneho rozhodnutia, ktorá sa týka vymenovávania a odvolávania sudcov a prokurátorov. Je zodpovedný za nadväzovanie a rozvoj externých vzťahov, i keď by svoje kroky v tejto oblasti mal konzultovať s orgánmi dočasnej samosprávy. Rovnako disponuje právomocou, ktorá mu umožňuje spravovať štátny, verejný a spoločnosťou vlastniaci majetok a dohliadať na podniky, ktoré sú v režime verejnej správy. Jemu podliehajú i príslušníci Kosovských ochranných jednotiek, ktoré sa stali útočiskom bývalých príslušníkov KLA. V rámci výkonnej moci prišli predstavitelia kosovských Albáncov s požiadavkou na vytvorenie obdoby ministerstva zahraničných vecí. Táto požiadavka bola zamietnutá, čo jasne naznačuje, že medzinárodné spoločenstvo vykonávajúce supervíziu nad oblasťou ešte nie je otvorené koncepciám, ktoré by dovoľovali jednoznačný a oficiálny kontakt so zahraničím za účelom vyjednávania konečnej podoby usporiadania Kosova.[12]
Prezident má pre kosovských Albáncov kľúčový význam. I napriek jeho symbolickým právomociam predstavuje prezidenta v „zálohe“, teda prezidenta, ktorý je pripravený prevziať všetky kompetencie, ktoré by sa ho týkali v prípade vyhlásenia samostatnosti – čiže ako oficiálneho reprezentanta štátu smerom navonok. I tu sa odráža jednoznačné smerovanie kosovských Albáncov, ktorí s inou alternatívou ako samostatný štát nepočítajú.[13] Prezident na základe Ústavného rámca predstavuje reprezentanta jednotnosti národa a zastrešuje demokratické fungovanie inštitúcií samosprávy.[14] Prezident je nepriamo volený parlamentom a navrhovaný predsedom vlády. Prezidentovi prislúchajú určité kompetencie v oblasti zahraničných vzťahov, avšak len v úzkej koordinácii s OV GT OSN.[15] V praxi to znamená, že všetky podstatné právomoci patria OV GT OSN a prezident má fakticky len ceremoiálnu rolu.
Ústavný rámec teda vymedzuje právomoci jednotlivých inštitúcií v rámci kosovskej samosprávy. S jeho znením nesúhlasí ani jedna zo strán. Albánski obyvatelia Kosova tvrdia, že sa jedná len o formálny výkon právomocí. Oni naopak očakávajú, že od týchto inštitúcií sa bude odvíjať ich ďalšie smerovanie a že tieto inštitúcie predstavujú základ ich samostatného štátu. Srbi sa zasa snažia, aby kompetencie jednotlivých inštitúcií boli čo najviac oklieštené. V takom prípade by nebolo možné na týchto inštitúciách budovať prípadnú správu budúceho štát, čo jasne korešponduje s ich záujmami, teda zachovaním teritoriálnej integrity JZR. Jednoznačným víťazom v rámci delenia kompetencií je UNMIK a OV GT OSN, ktorý disponuje právomocami nad všetkými inštitúciami zakotvenými v tomto rámci.
[1] Unmik/reg/2001/9 – Constitutional framework, www.unmikonline.org .
[2] Kosovo: Landmark Elections, In.: Balkans Report no. 120, International Crisis Group, 2002 Brusel, s. 5 .
[3] Tamtiež.
[4] Haekkerup, H., Provisional Self-government The Challenge, In.:Focus Kosovo October, Priština 2001. s. 3 .
[5] Samospráva je v tomto zmysle chápaná nie ako riadenie samosprávnych celkov, ale ako správa Kosova v rámci zverených právomocí prostredníctvom uvedených orgánov.
[6] Ústavný rámec, článok 1 ods. 5
[7] Ústavný rámec, čl. 9 ods. 1.1
[9] Haekkerup, H., Provisional Self-government The Challenge, In.:Focus Kosovo October, Priština 2001. s. 4 .
[10] Kosovo: The Landmark Election, Balkans Report No. 120, Brusel 2001, s. 6 .
[11] Ústavný rámec čl. 5 ods. 1
[12] Kosovo: The Landmark Election, Balkans Report No. 120, Brusel 2001, s. 7 .
[13] Kosovo: The Landmark Election, Balkans Report No. 120, Brusel 2001, s. 7 .
[14] Tamtiež.
[15] Čl. 9 ods. 4 písm. a Ústavného rámca
