Pojem používaný pre Všeobecnú rámcovú zmluvu o mieri v Bosne a Hercegovine, na ktorú nadväzuje ďalších trinásť dohôd špecifického zamerania. Súbor dokumentov je výsledkom intenzívneho rokovania znepriatelených strán bosnianskeho konfliktu v dňoch 4. – 20. 11. 1995 na Wright-Pattersonovej základni vzdušných síl USA v Daytone v štáte Ohio pod záštitou kontaktnej skupiny (EÚ, Francúzsko, Nemecko, Rusko, V. Británia a USA).
D. d. ukončili vojnu v Bosne a Hercegovine, ktorá mala tieto hlavné etapy:
- október 1991 – hlasmi moslimských a chorvátskych poslancov parlament prijal Memorandum o zvrchovanosti BaH. V januári 1992 bosnianski Srbi vyhlásili vznik Republiky Srbskej (RS) ako politického útvaru nezávislého od vlády v Sarajeve;
- február 1992 – na konferencii o budúcom štatúte krajiny za účasti bosnianskych Chorvátov, Moslimov, Srbov a predstaviteľov ES bosnianski Srbi odmietli vytvorenie konfederácie a vyhlásili RS za súčasť Juhoslávie;
- marec 1992 – bosnianski Moslimovia a Chorváti v referende odsúhlasili vznik samostatného štátu a prezident Alija Izetbegovič vyhlásil jeho vystúpenie zo SFRJ;
- apríl 1992 – vláda USA a EÚ uznali nezávislosť BaH. V súvislosti s dohodou o zastavení paľby a s rozmiestnením jednotiek UNPROFOR v Chorvátsku juhoslovanská armáda začala vojensky zaisťovať územia obývané Srbmi. Napriek pokusom nájsť mierové riešenie konfliktu pokračoval ozbrojený boj medzi srbskými polovojenskými jednotkami podporovanými federálnou armádou a chorvátskou a moslimskou domobranou a bol spojený s etnickými čistkami;
- máj 1992 – Srbi obkľúčili hlavné mesto Sarajevo. KBSE rozhodla dočasne vylúčiť Juhosláviu z rokovania o riešení krízy v BaH a ES vyhlásilo obchodné embargo proti Srbsku a Čiernej Hore. Srbské vedenie súhlasilo s demilitarizáciou Sarajeva a s jeho prechodom pod ochranu OSN. BR prijala rezolúciu č. 757 o zavedení obchodného, ropného a leteckého embarga proti Juhoslávii. Pod týmto tlakom vedenie novo vytvorenej Juhoslovanskej zväzovej republiky (JZR), pozostávajúce zo Srbska a Čiernej Hory, rozhodlo o stiahnutí federálneho vojska z BaH. Vojaci pochádzajúci z tejto republiky však mohli ostať na jej území, v dôsledku čoho bosnianski Srbi získali skúsené veliteľské kádre a veľkú časť výzbroje a ovládli až 70% územia krajiny;
- jún 1992 – s cieľom zabezpečiť rýchlu humanitárnu pomoc OSN schválilo vyslanie jednotiek do Sarajeva. V dôsledku roztržky medzi Moslimami a Chorvátmi bosnianski Chorváti vyhlásili vznik Chorvátskej republiky Herceg-Bosna. Boje sa rozšírili na celé územie BaH a do srbského obkľúčenia sa postupne dostali bosnianske mesta Goražde, Žepa a Srebrenica. V krajine sa začali budovať internačné tábory;
- november 1992 – prvý pokus uzavrieť dohodu o zastavení paľby a začalo sa rozmiestňovanie mierových síl OSN (UNPROFOR);
- január 1993 – vznikol plán Vance-Owena na rozdelenie BaH na desať samosprávnych provincií podľa etnického kľúča a na demilitarizáciu Sarajeva. Pokračovali srbské útoky proti moslimským enklávam Goražde, Žepa a Srebrenica, ktoré BR vyhlásila za bezpečnostné zóny;
- apríl 1993 – BR prijala rezolúciu č. 830 o zostrených sankciách proti JZR. V údolí Neretvy a v strednej Bosne sa začali tvrdé boje medzi dovtedajšími spojencami – bosnianskymi Moslimami a Chorvátmi;
- december 1993 – zdanlivo paradoxný, ale logický vývoj konfliktu viedol na určitých miestach k spojenectvu bosnianskych Srbov a Chorvátov proti Moslimom s cieľom rozdeliť územie BaH medzi Srbsko a Chorvátsko;
- február 1994 – prvý ozbrojený zásah NATO proti srbským jednotkám za narušovanie zón bez leteckej prevádzky a štatútu bezpečnostných zón;
- marec 1994 – vo Washingtone za účasti amerického prezidenta Clintona podpísali zmluvu o vytvorení moslimsko-chorvátskej federácie v rámci BaH a rámcovú dohodu o zásadách konfederatívneho spojenia s Chorvátskom;
- júl 1994 – bosnianski Srbi odmietli mierový plán predložený Kontaktnou skupinou piatich mocností, ktorý navrhoval rozdelenie Bosny na moslimsko-chorvátsku a srbskú časť, v dôsledku čoho došlo k zhoršeniu vzťahov medzi Republikou Srbskou a Belehradom;
- august 1994 – JZR prerušila ekonomické a politické vzťahy s bosnianskymi Srbmi na základe čoho BR v septembri 1994 zmiernila sankcie proti JZR. Letectvo NATO uskutočnilo prvé nálety na srbské pozície blízko hlavného mesta. K zásadnej zmene situácie došlo v súvislosti s podpisom Deklarácie o spoločnej obrane Chorvátska a BaH proti srbským útokom a s porážkou RSK v dôsledku ofenzívy chorvátskej armády;
- december 1994 – za účasti bývalého amerického prezidenta J. Cartera ako sprostredkovateľa sa podpísalo štvormesačné prímerie, ktoré malo byť kontrolované silami UNPROFOR. Platnosť nadobudlo 1. 1. 1995, ale v apríli 1995 došlo k novej eskalácii bojov;
- júl 1995 – Srbi dobyli moslimskú enklávu Srebrenica, jednu zo šiestich bezpečnostných zón, ktoré od mája 1993 mali chrániť jednotky OSN. Nasledovalo brutálne vyvraždenie okolo osem tisíc ľudí. Následne padla ďalšia moslimská enkláva Žepa. Po mínometnom útoku na trhovisko v Sarajeve, z ktorého boli obvinení Srbi, lietadlá NATO začali hromadný útok na vojenské pozície bosnianskych Srbov. Jednotky armády BaH a chorvátskej armády využili radikálnu zmenu v pomere síl a obsadili veľkú časť územia, ktoré do tej doby držali bosnianski Srbi;
- august 1995 – chorvátska armáda uskutočnila operáciu s cieľom ovládnuť celú oblasť srbskej Krajiny v Chorvátsku, v dôsledku čoho bosnianski Srbi stratili vojenskú podporu chorvátskych Srbov. Zostali poslednou skupinou, ktorá nesúhlasila s ukončením vojny a dostali sa pod koncentrovaný politický a vojenský tlak;
- október 1995 – došlo k uzatvoreniu dohody o všeobecnom prímerí, ktorá vytvorila podmienky na začatie mierových rokovaní;
- december 1995 – v Paríži podpísali záverečný text Dohody o ukončení vojny a nastolení mieru v BaH – tzv. Daytonské dohody. Z medzinárodno-politického hľadiska BaH síce zostala jednotným štátom v existujúcich hraniciach, vnútorne však bola rozdelená na dva subjekty: Moslimsko-chorvátsku federáciu a Republiku Srbskú.
BR následne prijala rezolúciu o rozmiestnení mierových síl v BaH pod vedením NATO pod názvom Implementačné sily (IFOR). V decembri 1996 došlo k ich nahradeniu novou misiou pod názvom Stabilizačné sily (SFOR).
Počas vojny v BaH zahynulo na 200 tisíc osôb a cca 2 milióny ľudí museli z krajiny odísť. Straty mnohonárodných síl OSN za to obdobie činili 213 mŕtvych a 1485 ranených;
D. d. podpísali v Paríži 21. 11. 1995 za Republiku Bosna a Hercegovina A. Izetbegovič, za Chorvátsku republiku F. Tudjman, za Zväzovú republiku Juhoslávie S. Miloševič a za Federáciu Bosna a Hercegovina P. Zubak. Platnosť nadobudli v ten istý deň.
D.d. zaväzujú zmluvné strany:
- vzájomné vzťahy podriadiť zásadám Charty OSN, helsinskému Záverečnému aktu a ostatným dokumentom OBSE; vzájomne rešpektovať suverenitu; riešiť spory mierovými prostriedkami; vystríhať sa akýchkoľvek akcií ohrozujúcich silou, hrozbou použitia sily alebo inak teritoriálnu integritu či politickú nezávislosť Bosny a Hercegoviny alebo akéhokoľvek iného štátu;
- rešpektovať opatrenia týkajúce sa vojenských aspektov mierového usporiadania konfliktu a stabilizácie regiónu; dodržiavať demarkačnú hranicu medzi Federáciou Bosna a Hercegovina a Republikou Srbskou; zabezpečiť priebeh volieb; dodržiavať ľudské práva a zabezpečiť ochranu utečencov a osôb bez domova;
- spolupracovať pri vyšetrovaní a potrestaní vojnových zločincov a ostatných porušení medzinárodného humanitárneho práva.
- dodržiavať dohodnuté zastavenie paľby; spolupracovať so všetkými humanitárnymi organizáciami v Bosne a Hercegovine, zaistiť bezpečnosť a voľnosť pohybu personálu týchto organizácií; vystríhať sa akýchkoľvek aktov nepriateľstva či narušovania činnosti voči príslušníkom Ochranných síl OSN a personálu humanitárnych organizácií a agentúr.
Dôležitý význam majú prílohy D. d. Dohoda o vojenských aspektoch mierového usporiadania v Bosne a Hercegovine a Dohoda o regionálnej stabilizácii. Kontrolou ich plnenia bola poverená OBSE. Ďalšie prílohy tvoria dohody o voľbách, arbitráži, ľudských právach, utečencoch a osobách bez domova, ako aj Ústava Bosny a Hercegoviny. Súčasťou riešenia juhoslovanskej krízy boli aj Regionálne dohody o kontrole zbrojenia, ktoré sa stali súčasťou prílohy 1-B Všeobecnej rámcovej zmluvy o mieri v Bosne a Hercegovina a pri ich implementácii asistuje OBSE:
Dohoda o opatreniach na posilnenie dôvery a bezpečnosti v Bosne a Hercegovine (čl. II) – uzatvorená 26. 1. 1996 vo Viedni medzi predstaviteľmi Republiky Bosna a Hercegovina, Federácie Bosny a Hercegoviny a Republiky Srbskej. Obsahuje komplexný súhrn opatrení na zvýšenie vzájomnej dôvery a bezpečnosti a na redukovanie rizík obnovenia konfliktu. Ide o výmenu vojenských informácií; notifikáciu a overovanie určitých vojenských činností; obmedzenie rozmiestňovania vojenských jednotiek; oznamovanie ich presunov a cvičení v určitých geografických oblastiach; odsun ozbrojených síl a ťažkých zbraní a ďalšie. Všetky tieto opatrenia podliehajú verifikácii a inšpekciám a na ich plnenie dozerá Spoločná konzultatívna skupina.
Dohoda o subregionálnej kontrole zbrojenia (čl. IV) – podpísaná 1. 6. 1996 vo Florencii medzi Chorvátskom, Juhoslovanskou zväzovou republikou (JZR) a troma zmluvnými stranami v Bosne a Hercegovine. Signatári uznali dôležitosť princípu dosiahnutia rovnováhy a stabilnej úrovne ozbrojených síl na najnižšej možnej úrovni pri rešpektovaní odpovedajúcej bezpečnosti. Dohoda na základe počtu obyvateľstva, stavu bojovej techniky a potrieb na obranu stanovila maximálne úrovne zbraní pre jednotlivé krajiny v piatich kategóriách konvenčných zbraní (tanky, obrnené bojové vozidlá, delostrelectvo, lietadlá a útočné vrtuľníky). Pre JZR 75% stavu z roku 1996, pre Chorvátsko, Bosnu a Hercegovinu 30% úrovne JZR (dve tretiny pre Federáciu Bosny a Hercegoviny a jednu tretinu pre Republiku Srbskú). Do novembra 1997 sa zlikvidovalo 6600 kusov techniky a zbraní.
Dohoda o regionálnej kontrole zbrojenia pre celú oblasť Balkánu nebola zatiaľ podpísaná. Konzultácie o mandáte dohody prebiehali v apríli a máji 1998 za účasti 20 krajín. Okrem krajín juhovýchodnej Európy sa na nich zúčastňovali aj USA, Rusko, Nemecko, Taliansko, Turecko a Veľká Británia. Dosiahla sa dohoda, že všetky participujúce krajiny sa budú zúčastňovať rokovaní za rovnakých podmienok pri jednom stole. Rokovania o komplexnej dohode kontroly zbrojenia sa však doteraz nezačali.
ilustračné foto: pixabay.com
