Internetový portál agentúry Bloomberg v článku Europe’s Next Separatist Time Bomb Is Ticking upozornil, že najnovšia separatistická časovaná bomba sa nachádza na Balkáne. Prezident Republiky srbskej Milorad Dodik chce odtrhnúť srbskú súčasť Bosny a Hercegoviny a tým porušiť trojstrannú mierovú dohodu z roku 1995 o zdieľaní moci, ktorou bolo ukončený ozbrojený konflikt s najväčším počtom obetí od skončenia druhej svetovej vojny v Európe. Odpoveďou na Dodikov postoj boli ekonomické sankcie zo strany USA. Môže sa však spoliehať na dlhoročného priateľa – Rusko. Podľa záznamov Kremľa Dodik sa od marca 2011 sedemkrát stretol s ruským prezidentom Vladimírom Putinom a počas posledného desaťročia päťkrát sa stretol aj s ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom. Rusko je po Srbsku druhým najväčším investorom na území Republiky srbskej.
Premiér Dodik nedávno povedal, že „Bosna prechádza tichým rozpadom – a to je najlepšie. Keď sme zbadali príležitosť, tak ju nesmieme premeškať. Niekto by o tom nemal pochybovať.“ Zdôraznil, že „s Rusmi som nemal žiadnu nepríjemnú situáciu. S ostatnými zo Západu som vždy čelil ultimátu.“ Bloomberg uvádza, že veľká časť západného Balkánu dokázala sa zbaviť bremena krvavých vojen, ale desaťročia medzinárodnej pomoci mnohým najchudobnejším krajinám v podstate nič nezmenili. Hašterenie medzi tromi etnickými skupinami Bosny, ktoré spája komplikovaná mocenská štruktúra, ale rozdeľujú náboženstvá, ochromilo štátne inštitúcie. Riadiace subjekty jednotlivých krajín sa nedokážu dohodnúť na základných ekonomických reformách požadovaných Medzinárodným menovým fondom.
Bosnianski Srbi nie sú jedinou etnickou skupinou, ktorá nie je ochotná spolupracovať. Kľúčové spoločnosti a inštitúcie – ako napr. telekomunikační operátori a štatistické úrady – odzrkadľujú toto rozdelenie. Vysoký predstaviteľ pre Bosnu na Hercegovinu Valentin Inzko hovorí o troch energetických spoločnostiach, pôsobiacich v krajine: „Máte moslimskú elektrickú energiu, katolícku elektrinu a ortodoxnú elektrinu.“ Podľa jeho vyjadrenia súčasná situácia všetkým politikom vyhovuje. Vodca bosnianskych moslimov Bakir Izetbekovič konštatoval, že politici, ako je Milorad Dodik „vedú deštruktívnu, separatistickú a destabilizujúcu politiku, ktorá vytvára problémy nielen pre Bosnu a Hercegovinu, ale bude mať dôsledky pre región a pre celú Európu.“ Chorváti sú proti rozpadu, ale v prípade rozdelenia krajiny by sa snažili o pripojenie k susednému Chorvátsku.
Bývalá ministerka Madeleine Albrightová nazvala v roku 1998 Dodika „závanom čerstvého vzduchu“ v očakávaní, že vývoj v Bosne a Hercegovine bude usmerňovať v duchu scenára Daytonskych mierových dohôd, ale od roku 2006 sa jeho vzťahy so Západom začali zhoršovať. V roku 2013 prestal používať slovo genocída pre zabíjanie vyše 8000 moslimských mužov a chlapcov v Srebrenici v roku 1995. V januári 2017 ministerstvo financií Spojených štátov uvalilo na Dodikov režim sankcie s odôvodnením, že bráni dodržiavaniu Daytonských dohôd, čo „predstavuje vážnu hrozbu pre suverenitu a územnú celistvosť Bosny a Hercegoviny.“ Ruskí predstavitelia však tvrdili, že Dodik je nespravodlivo obviňovaný a v marci minister Lavrov prisľúbil bosnianskym Srbom podporu proti tlaku Západu. Dodik verí, že Bosna sa rozpadne aj bez referenda a Srbsko sa stane zjednotenou krajinou.
* * * * *
Spracoval: Igor Cibula
Zdroj: https://www.bloomberg.com/news/articles/2017-11-16/europe-s-next-separatist-time-bomb-is-ticking-in-the-balkans
Ilustračné foto: pixabay.com
