Ukrajina od čias získanie štátnej nezávislosti budovala vlastný systém národnej bezpečnosti a to na základe všeobecne uznávaných noriem medzinárodného práva. Avšak v polovici 90-tých rokov neefektívne sociálno-politické a sociálno-ekonomické modely rozvoja prekážali vybudovaniu európskeho demokratického štátu. Súčasne s deklarovanou viacvektorovou zahraničnou politikou, Ukrajina si zachovávala svoju neodôvodnenú ekonomickú, energetickú, vojensko-technickú a informačnú závislosť na Rusku. Príčinou bola rozsiahla korupcia, ktorá prenikla do systému štátnych orgánov a pokrivila základné mechanizmy fungovania štátu.
Politická zmena po Oranžovej revolúcii v roku 2004 nepriniesla očakávané úspechy a do značnej miery bola premrhaná. Napriek tomu, dala spoločnosti impulz a nádej, že k politickým zmenám môžu dôjsť aj na základe vôle národa a nie len vybranej skupiny oligarchov a nimi podporovaných politikov. Po nepodpísaní Asociačnej dohody s EÚ (28. novembra 2013) Janukovyčov režim bol zvrhnutý a ukrajinský národ sa rozhodol pre európsku identitu a to aj napriek značnému vonkajšiemu vplyvu zo strany Ruska,.
V súvislosti agresiou Ruska, v dôsledku ktorej je okupovaný polostrov Krym a pretrváva destabilizácie krajiny a to nielen na Donbase, prezident Ukrajiny Petro Porošenko v októbri 2014 nariadil spracovanie novej Stratégie národnej bezpečnosti Ukrajiny (ďalej len – Stratégia). Návrh Stratégie spracoval Národný inštitút strategických štúdií a Rada národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny (RNBO). Po schválení zákona „O Stratégii národnej bezpečnosti Ukrajiny“ (pozri preklad) v parlamente, prezident Ukrajiny podpísal 26.5.2015 nariadenie č.287/2015, ktorým Stratégia (1) nadobudla platnosť s dobou realizácie do roku 2020.
Predchádzajúca bezpečnostná stratégia (z roku 2012) mala skôr deklaratívny charakter, preto sa ani nedala realizovať. Ruská agresia v roku 2014 donútila RNBO spracovať strategický dokument v ktorom sa po prvýkrát od zrušenia mimoblokového štatútu krajiny (tzv. neutralita) jednoznačne zdôrazňuje nutnosť vstupu do NATO. Ukrajina v zapojení do medzinárodného systému kolektívnej bezpečnosti vidí záruku svojej štátnej suverenity a územnej celistvosti. Jednou z priorít dokumentu je požiadavka na realizáciu štandardov NATO v ozbrojených silách a špeciálnych službách, čo v budúcnosti má zabezpečiť ľahšie získanie členstva Ukrajiny v Severoatlantickej aliancii.
Narušenie územnej celistvosti
Porušenie územnej celistvosti Ukrajiny a okupovanie jej území vytvára prekážky pre plnohodnotné fungovanie ukrajinského štátu v rámci medzinárodne uznaných hraníc. Dočasná ruská okupácia časti územia Ukrajiny, Autonómnej republiky Krym a mesta Sevastopoľ, ako aj udržiavanie pod kontrolou Ruskom riadených separatistických hnutí a teroristických skupín v niektorých častiach Doneckej a Luhanskej oblasti, podkopávajú politickú, ekonomickú a sociálnu stabilitu štátu. Tento stav spôsobuje pretrhnutie ustálených väzieb medzi separatistickými a ostatnými regiónmi Ukrajiny, prináša značné ľudské obete, vytvára státisícov utečencov, rozsiahle porušovanie ľudských práv a slobôd na dočasne okupovaných a ukrajinským štátom nekontrolovaných územiach. Okupáciou Krymu sú porušované aj práva časti obyvateľstva Krymu – krymských Tatárov.
Predlžovanie prítomnosti ruských vojenských jednotiek na okupovanom Kryme, realizovanie prieskumno-diverznej činnosti ruskými špeciálnymi službami voči ukrajinskému štátu, smerovaná aj na vyprovokovanie prejavov terorizmu a separatizmu aj v iných regiónoch, značne destabilizuje sociálno-politickú situáciu na celom území Ukrajiny. Bezprostredná ruská účasť na ozbrojenom konflikte na územiach Doneckej a Luhanskej oblasti ako aj vojenská pomoc separatistom vytvára reálnu hrozbu eskalácie ozbrojeného konfliktu a značne komplikuje jeho vyriešenie cestou rokovaní. Aktívne využitie Ruskom vycvičených a vyzbrojených vojenských skupín, určených na realizáciu jej agresívnych plánov ako aj ruská podpora nezákonných kvázi štátnych teroristických zoskupení v týchto oblastiach, vytvárajú hrozbu zväčšovania rozsahu šírenia terorizmu a separatizmu aj v iných oblastiach Ukrajiny. (4)
Reagovanie na výzvy a hrozby národnej bezpečnosti
Efektívne reagovanie na súčasné výzvy a hrozby vyžaduje vybudovanie principiálne nového systému zabezpečenia národnej bezpečnosti Ukrajiny, ktorý bude schopný zabezpečovať koordinovanú a zákonmi vymedzenú činnosť jej subjektov, zameranú na ochranu národných hodnôt a záujmov. Úspešnosť realizácie reformy a zdokonalenie tohto systému bude možné len v prípade jasného legislatívneho vymedzenia jej štruktúry a funkcií. Nový bezpečnostný systém štátu musí byť schopný adekvátne a včas reagovať na vonkajšie a vnútorné hrozby.
Aktuálnymi hrozbami pre národnú bezpečnosť Ukrajiny sú: (1)
- agresívna činnosť Ruska s cieľom vyčerpania ukrajinskej ekonomiky a rozrušenie sociálno-politickej stability štátu;
- neefektívnosť systému zabezpečenia bezpečnosti a obrany štátu;
- korupcia a nedostatočný systém štátneho riadenia;
- ekonomická kríza, vyčerpanie finančných zdrojov štátu a tiež pokles životnej úrovne obyvateľstva;
- ohrozenie energetickej bezpečnosti;
- hrozby v informačnej sfére – vedenie informačnej vojny proti Ukrajine;
- ohrozenie kybernetickej bezpečnosti a bezpečnosti informačných zdrojov;
- ohrozenie bezpečnosti kritickej infraštruktúry;
- hrozby v oblasti ekologickej bezpečnosti.
Medzi hlavné vonkajšie hrozby národnej bezpečnosti Ukrajiny patrí (2):
- rastúca agresívna politika Ruska smerovaná na dosiahnutie jeho veľmocenských záujmov prostredníctvom rozšírenia zón vplyvu na postsovietskom priestore s možnosťou využitia vojenskej sily proti susedným krajinám;
- oslabenie účinnosti medzinárodných bezpečnostných inštitúcií, ktoré sú vytvorené na zastaraných princípoch medzinárodných inštitútov, a tým aj oslabenie presadzovania medzinárodného práva, čo spôsobuje pokles vonkajších záruk bezpečnosti Ukrajiny;
- zhoršenie bezpečnostnej situácie v zónach tzv. zmrazených konfliktov a vznik nových zón, vrátane na území Ukrajiny;
- nárast rozporov v euroatlantickom priestore, v dôsledku zvyšujúcej sa konfrontačnej politike Ruska, zvyšuje riziko vytvorenia nárazníkovej zóny z Ukrajiny;
- existencia globálnych rizík a hrozieb, takých ako sú terorizmus, rozširovanie zbraní hromadného ničenia (ZHN), nelegálna migrácia a iné.
Aktuálnosť vonkajších hrozieb je posilnená aj pretrvávajúcou existenciou vnútorných problémov, ktoré výrazne ohrozujú bezpečnosť krajiny: (3)
- vysoká úroveň korupcie a klientelizmu,
- pretrvávajúca závislosť súdnictva od oligarchických a politických vplyvov, čo komplikuje vytvorenie požadovanej úrovne dodržiavania práv a slobôd občanov;
- silná konfrontácia medzi politickými silami, neschopnosť ustúpiť politickým ambíciám, likvidačný politický boj, nadmerný populizmus ako aj postupný nárast rozostupu medzi politickými elitami od obyvateľstvom;
- pretrvávajúca slabá efektivita štátneho aparátu, spôsobená neochotou mnohých starých funkcionárov a úradníkov realizovať požadované reformy, ktoré by viedli k zefektívneniu a priezračnosti systému.
- slabá stabilita bezpečnostného systému, komplikuje aplikovanie štandardov NATO kvôli nezrealizovaným reformám v rôznych sektoroch bezpečnosti štátu;
- napriek čiastočnému zlepšeniu, aj naďalej pretrváva zlý stav sofistikovanej výzbroje a vojenskej techniky.
Jednotný systém strategického prognózovania a plánovania
Pre efektívne fungovanie bezpečnostného systému je potrebné na Ukrajine vytvoriť systém strategického prognózovania a plánovania, ktorý by vnímal sektor bezpečnosti a obrany ako jednotný objekt pre prognózovanie a plánovanie. Zo Stratégie vyplýva, že neefektívnosť zabezpečenia bezpečnostného systému je jednou z najväčších hrozieb národnej bezpečnosti Ukrajiny.
Cieľom jednotného systému strategického prognózovania a plánovania ma byť včasné odhaľovanie a prijímanie protiopatrení voči hrozbám národnej bezpečnosti ako aj určenie postupu činnosti v krízových situáciách v rámci jednotného komplexu opatrení politického, vojenského, ekonomického, informačného a iného charakteru.
Medzi prioritné úlohy štátu, vo vzťahu k odstráneniu tejto hrozby, patrí: (4)
- nevyhnutnosť zdokonalenia štátneho systému strategického plánovania,
- vytvorenie jednotného systému monitoringu, analýzy, prognózovania a prijímania riešení v sfére národnej bezpečnosti a obrany.
Nevyhnutnosť realizácie reformy jednotného systému prognózovania a plánovania v sfére národnej bezpečnosti je daná komplexným charakterom súčasných hrozieb a fundamentálnymi zmenami bezpečnostného prostredia. Množstvo problémov na ktoré naráža ukrajinský občan, spoločnosť a štát vyžaduje prijímanie spoločne dohodnutých riešení na základe sústavnej operatívnej spolupráce a presnej koordinácie ich činností.
Vyriešenie tohto problému umožní zabezpečiť: (3)
- včasné a adekvátne reagovanie na reálne a potencionálne hrozby národnej bezpečnosti;
- schválenie programov reformy a rozvoja jednotlivých zložiek sektora bezpečnosti a obrany ako aj obranného priemyslu podľa jednotného zámeru;
- maximálne efektívne využívanie možností a zdrojov subjektov sektora bezpečnosti a obrany vo vzťahu k ochrane národných hodnôt a realizácie národných záujmov;
- efektívnu koordináciu činnosti jednotlivých zložiek bezpečnostného systému a tiež fungovanie jednotného systému situačných centier;
- racionálne rozdelenie finančných prostriedkov a materiálno-technických zdrojov, nevyhnutných pre efektívne fungovanie orgánov sektora bezpečnosti i obrany a ukrajinského obranného priemyslu.
Reforma systému prognózovania a plánovania v sfére národnej bezpečnosti bude vyžadovať v prvom rade zdokonalenie príslušnej legislatívy a organizačného zabezpečenia na celoštátnej tak aj na rezortných úrovniach.
Zvýšenie obranyschopnosti štátu
Vzhľadom k tomu, že Ukrajina nie je členom žiadnych medzinárodných systémov kolektívnej bezpečnosti, jej bezpečnostný systém sa musí opierať najmä o vlastné sily. Ukrajina zaplatila príliš vysokú cenu za to, že nedostatočne venovala pozornosť týmto otázkam. Ide o tisícky mŕtvych a ranených, zničené ľudské osudy a tiež o viac ako milión vnútorných migrantov.
Vytvorenie účinného bezpečnostného a obranného sektoru Ukrajiny je kľúčovou úlohou sformovania nového modelu zabezpečenia národnej bezpečnosti, ktorý má funkčne spojiť vojenské jednotky s organmi činnými v trestnom konaní, spravodajskými službami, špeciálnymi zložkami a štátnymi orgánmi, ktoré zabezpečujú ochranu národných záujmov pred vonkajšími a vnútornými hrozbami tak prostredníctvom použitia zbraní, špeciálnych opatrení ako aj právneho donútenia v rámci svojich právomocí. Pre zabezpečenie efektívneho fungovania bezpečnostného systému je potrebné jasne definovať komplex politických, vojenských, ekonomických, sociálnych, informačných a iných opatrení potrebných na zabránenie vzniku hrozieb bezpečnosti štátu a tiež ich neutralizácii. (4)
Nerealizované alebo meškajúce reformy v bezpečnostnom sektore hrozia aj stratou ukrajinskej štátnosti. Práve preto, zvýšenie úrovne obranyschopnosti štátu, reformy a rozvoj špeciálnych a spravodajských služieb ako aj orgánov činných v trestnom konaní patria v Stratégii medzi základné priority štátnej politiky národnej bezpečnosti.
Reforma ozbrojených síl
V Stratégii národnej bezpečnosti Ukrajiny je uvedená požiadavka zabezpečiť vlastným úsilím pripravenosť štátu, jeho ekonomiku a spoločnosť na obranu a odrazenie vonkajšej agresie v jej ľubovoľných formách a prejavoch. K tomu je potrebné zvýšiť úroveň obranyschopnosti, zväčšiť obranné a bezpečnostné opatrenia ako aj posilniť schopností sebaobrany krajiny.
Reforma Ozbrojených síl Ukrajiny je v súčasnej dobe viac ako nevyhnutná. Po príkrych skúsenostiach s ruskou anexiou Krymu a vojenským konfliktom na východe krajiny, sa Ozbrojené sily Ukrajiny musia stať efektívnejšími a mobilnejšími. Musia byť vybavené modernou výzbrojou, vojenskou a špeciálnou technikou. Pre vytvorenie efektívneho bezpečnostného systému je nevyhnutná profesionalizácia celého sektora bezpečnosti a obrany, zvyšovanie odbornej úrovne personálu, ich efektívna motivácia pre náležíte plnenie zadaných úloh a tiež aj maximálne účelné zmenšenie počtu zabezpečovacích jednotiek. (4)
Pretrvávajúcim problémom ozbrojených síl je, že požadované zvýšenie profesionalizácie vojakmi na kontrakt sa nedarí tak úspešne ako by bolo potrebné. Preto vedením rezortu obrany bolo rozhodnuté v strednodobej perspektíve dopĺňať ozbrojené sily aj naďalej na základe zmiešaného princípu (vojaci základnej služby + vojaci na kontrakt a profesionálni vojaci). Pritom sa má postupne zvyšovať počet vojakov na kontrakt a zmenšovať počet vojakov základnej služby. V súvislosti s tým, je potrebné aby vojensko-priemyselný komplex zabezpečil Ozbrojené sily Ukrajiny a Národnú gardu modernými a veľmi presnými zbraňami, čím sa zvýši ich bojaschopnosť.
Hoci záujem o vojenskú službu na kontrakt pretrváva, po prvých skúsenostiach s jej absolvovaním prudko klesá a to nie len kvôli finančnému a sociálnemu zabezpečeniu. Ak sa pozrieme na tempo profesionalizácie, tak bolo do radov ozbrojených síl prijatých takmer 8 tisíc osôb ročne, z ktorých po prvom roku služby odchádza do zálohy takmer 7 tisíc osôb, ktoré v ozbrojených silách nedokázali získať profesiu s ktorou by sa uplatnili na trhu práce. Ak tento trend bude aj naďalej pretrvávať, tak ozbrojené sily budú neustále bojovať s nedostatkom vojakov na kontrakt a tým sa im nepodarí zabezpečiť stabilizovanie personálu na schválenej úrovni 250 tisíc osôb (204 tisíc vojakov) z ktorých až do roku 2020 majú nosné jadro tvoriť vojaci na kontrakt. Do uvedenej doby so zrušením základnej vojenskej služby nepočíta. Proces povolávania brancov bude aj naďalej spôsobovať korupčné prostredie.
Jednou z požiadaviek Stratégie je vytvorenie silnej, početnej a vycvičenej vojenskej zálohy, pripravenej na rýchle nasadenie a schopnej plniť stanovené úlohy. Okrem toho sa má značne zaktivizovať výcvik obyvateľstva a príprava územia štátu pre plnenie obranných úloh, k čomu sa musí zdokonaliť teritoriálna obrana krajiny. Rezort obrany plánuje mať dva nové druhy záloh: teritoriálne a občianske. Teritoriálne zálohy budú tvoriť miestne orgány výkonnej moci a majú posilniť obranyschopnosť území všetkých administratívno-teritoriálnych celkov. Občianske rezervy budú tvoriť predstavitelia spoločenských a občianskych organizácii, vrátane dobrovoľníkov, ktorí budú podporovať vojenské zálohy. V súčasnosti sa na MO UKR pripravuje model výcviku obyvateľstva, pri ktorom sa využíva švajčiarsky model sústavnej plánovanej prípravy záloh. Príslušníci občianskych záloh sa budú doplňať na dobrovoľnom princípe. Celkový počet obidvoch záloh má dosiahnuť 100 tisíc osôb. Príslušníci jednotlivých záloh budú oficiálne vedení v jednotlivých vojenských útvaroch, ktoré ich budú povolávať v prípade nevyhnutnosti.
Značnú pozornosť v novej Stratégii vyvoláva aj nový prvok, a to potreba obnovenia raketového štítu štátu. Je evidentné, že Ukrajina potrebuje nie len prehodnotiť systému protiraketovej obrany, ale veľmi vážne sa zaoberať otázkou jeho doplnenia a efektívneho rozmiestnenia jednotlivých prvkov s cieľom dosiahnuť adekvátnu reakciu na možné vonkajšie hrozby. Treba dodať, že sa nejedná o jadrový štít. Toho sa Ukrajina zbavila po podpísaní Budapeštianskeho memoranda v roku 1994, ktoré jej okrem iného malo garantovať územnú celistvosť aj zo strany Ruska.
Reforma ministerstva vnútra, Služby bezpečnosti Ukrajiny a rozviedok
Výsledkom reformy Služby bezpečnosti Ukrajiny (SBU) požadovanej v Stratégii sa má stať dynamická, personálne profesionálne posilnená a patrične materiálne a technický zabezpečená špeciálna služba, ktorá sa bude venovať výlučne kontrarozviednej činnosti v civilnom a vojenskom sektore. Väčšina doterajších funkcií spojených s právami zložiek činných v trestnom konaní, okrem boja so zločinmi ohrozujúcimi základy národnej bezpečnosti, bude presunutá z SBU na organy činné v trestnom konaní.
Samostatnou otázkou je otázka nevyhnutnosti reformy rozviedok s cieľom posilnenia agentúrnej a technickej rozviedky. Má byť vytvorená moderná aerokozmická rozviedka. V tejto oblasti už prebiehajú práce s cieľom dosiahnuť efektívny systém, ktorý bude nápomocný nie pre rozviedky, ale bude užitočný aj pre národné hospodárstvo v dobe mieru. Dôležitú úlohu pri reformovaní rozviednych štruktúr musí zohrať parlamentný výbor pre kontrolu spravodajských služieb, ktorý má za úlohu zdokonaliť systém riadenia, koordinácie a kontroly činnosti rozviednych služieb. Otázka potreby efektívnej reformy rozviednych štruktúr bola síce aj v minulosti naliehavá, ale samotní funkcionári uvedených štruktúr ju dlhodobo sabotovali, pretože im vyhovoval starý, malo priehľadný systém.
Reforma ministerstva vnútra má zabezpečiť vytvorenie civilného ministerstva, zodpovedného za vytváranie a realizáciu vnútornej politiky štátu v oblasti ochrany práva, štátnej hranice, migračnej činnosti a tiež civilnej obrany. Otázky boja s organizovaných zločinom bude riešiť Národná polícia. V mestách a obciach sa pre udržanie verejného poriadku povoľuje zriadenie mestskej a obecnej polície. Cieľom požadovanej reformy je zvýšenie efektivity činnosti a úrovne dôvery ukrajinského obyvateľstva k organom činným v trestnom konaní. Samostatný organ ministerstva vnútra je Národná garda, ktorá v dobe mieru sa bude venovať najmä zabezpečeniu verejnej bezpečnosti a tiež fyzickej ochrane objektov kritickej infraštruktúry. V dobe výnimočného stavu Národná garda bude ako vojenská zložka štátu, podporovať vojenské operácie ozbrojených síl. (4)
Za nemenej dôležitú požiadavku uvedenú v Stratégií národnej bezpečnosti je treba považovať aj posilnenie kontroly vynakladania štátnych financií a tiež kontrolu kvality produkcie vyrobenej pre potreby sektora obrany a bezpečnosti Ukrajiny.
Boj s korupciou
V dôsledku výrazného a dlhodobého rozšírenia korupcie aj do štátnych a silových orgánov sa ich činnosť stala fakticky neefektívnou a v značnej miere podriadenou záujmom podnikateľským štruktúr, osobným záujmom bývalého vedenia štátu a v niektorých prípadoch aj záujmom Ruska. Sprenevera verejných prostriedkov nadobudla hrozivý rozsah. Početné chaotické transformácie dezorganizovali činnosť štátnych orgánov. Predchádzajúca prax menovania funkcionárov podľa politickej lojality a korupčnej „užitočnosti“ spôsobila kritický stav zníženia profesionality úradníkov štátnej správy. Oslabenie štátnych inštitúcií prispelo k narastaniu trestnej činnosti v štáte. Došlo k aktivizácii cezhraničných organizovaných zločineckých skupín na ukrajinskom území, čo výrazne ohrozuje bezpečnosť štátu. Tento stav prispel k vytvoreniu živnej pôdy pre vonkajšie zasahovanie do vnútorných záležitostí Ukrajiny.
O stave korupcie a závažnosti daného problému na najvyššej úrovni štátu, svedčí vyjadrenie amerického veľvyslanca Geoffreya Pyatta, pôsobiaceho na Ukrajine, podľa ktorého korupcia na Ukrajine je väčšou hrozbou ako ruské tanky. Preto boj s korupciou je jednou z dôležitých požiadaviek zo strany Európskej únie. Ide o kľúčový prvok balíka požadovaných reforiem, na realizáciu ktorých EÚ udelila Ukrajine grant vo objeme 355 mil. EUR. Od stavu boja s korupciou závisí aj ďalšia finančná pomoc a zavedenie bezvízového režimu. K posilneniu boja s korupciou majú prispieť Národná protikorupčná agentúra a Národná agentúra na predchádzanie korupčnej činnosti, ktoré boli vytvorené v roku 2014. Európska únia požaduje aj menovanie špeciálneho prokurátora pre boj s korupciou, čo zo strany Ukrajiny do súčasnosti nebolo splnené, a to kvôli postojom Generálneho prokurátora.
Zabezpečenie národnej bezpečnosti nie je možné bez reformy systému štátneho riadenia a tým aj dosiahnutia novej kvality protikorupčnej politiky štátu. V krátkej dobe sa štátna správa musí očistiť od skorumpovaných funkcionárov a pokračovať v dôslednom boji s korupciou ako aj jej predchádzaniu. K tomu by malo prispieť lustrácie štátnych funkcionárov a tiež obmedzenie funkcií štátu. Tam kde tieto funkcie zostávajú musia byť jednoznačne formulované, aby neumožňovali korupčnú činnosť. Zníženiu úrovne korupcie v štátnych a silových orgánoch by mohlo prispieť aj zvýšenie platov a lepšia motivácia ich zamestnancov, ktorí sa musia stať neodlučiteľným prvkom protikorupčnej politiky. Avšak, ekonomická situácia štátu neumožňuje výraznejším spôsobom realizovať tento krok.
Integrácia do Európskej únie
Ukrajina považuje integráciu do politických a ekonomických štruktúr Európskej únie za prioritu svojej zahraničnej a domácej politiky. Asociačná dohoda medzi Ukrajinou a EÚ podpísaná v marci 2014, definuje strategické smery realizácie systémových politických a sociálno-ekonomických reforiem na Ukrajine ako aj rozsiahlu adaptáciu legislatívy Ukrajiny podľa noriem a pravidiel EÚ. Ukrajina bude postupne zabezpečovať zmeny v sfére zahraničnej a obrannej politiky a tiež rozvíjať spoluprácu s EÚ v rámci Spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky s cieľom posilniť schopností sektora bezpečnosti a obrany a tiež udržanie medzinárodnej bezpečnosti a stability.
Politická časť Asociačnej dohody približuje Ukrajinu o krok bližšie k EÚ. Otvára nové možnosti pre politický dialóg a určuje pravidlá pre vzájomnú spoluprácu. Od Ukrajiny sa vyžaduje uskutočnenie reforiem, rešpektovanie demokratických princípov a zásad právneho štátu. Dohoda tiež umožňuje voľnejší pohyb občanov a stanovuje ciele pre zavedenie bezvízového cestovného režimu medzi EÚ a Ukrajinou. Na základe ustanovení Asociačnej dohody Ukrajina musí postupne odstrániť colné prekážky a kvóty, bude harmonizovať zákony, normy a nariadenia a tiež vytvárať podmienky pre zladenie kľúčových sektorov ukrajinskej ekonomiky podľa štandardov EÚ.
Dôležitým krokom Ukrajiny na ceste k európskej integrácii bolo schválenie Zóny voľného obchodu (27.4.2015 na 17. samit Ukrajina – EÚ v Kyjeve), ktorá vstúpi do platnosti 1.januára 2016. Zóna voľného obchodu, ako súčasť asociačnej dohody, by mala v prvom rade znížiť náklady spojené s importom a exportom, čo vytvorí príležitostí najmä pre vývozný sektor a pomôže rastu produkčných kapacít nie len na Ukrajine, ale aj v EÚ. Podľa odhadov Európskej komisie, implementácia dohody by mala zvýšiť národný dôchodok Ukrajiny o 1,2 mld. EUR ročne. Európski exportéri, vyvážajúci na Ukrajinu, by mali na colných poplatkoch ušetriť 391 mil. EUR, naopak ukrajinskí exportéri zhruba 487 mil. EUR. Makroekonomicky podstatnejšia najmä pre ukrajinskú ekonomiku je postupná harmonizácia legislatívy. Práve harmonizácia je de facto hlavnou pridanou hodnotou Jednotného trhu EÚ cez ktorú sa Ukrajina približuje k plnohodnotnému členstvu.
Pre mnohých Ukrajincov nedošlo v otázke sľubovaného bezvízového režimu, ktorá je súčasťou Asociačnej dohody, k výraznejšiemu posunu. Presný dátum jeho zavedenia, rovnako ako ani dátum vstupu Ukrajiny do EÚ nebol ani na 17. samite schválený. Hoci schválenie zóny voľného obchodu je dôležité pre ekonomiku krajiny, ukrajinské obyvateľstvo skôr očakáva zavedenie bezvízového režimu, ktorý by im umožnil voľnejší pohyb za štúdiom a prácou v rámci EÚ. S neustálym odsúvaním prijatia rozhodnutia o zavedení bezvízového režimu a nejasnej perspektívy vstupu do EÚ, klesá podpora ukrajinského obyvateľstva integrovania sa do EÚ.
Podľa prieskumu Centra Razumkova zo septembra 2015 (5), už len tesná polovica (51%) obyvateľov Ukrajiny podporuje vstup do Európskej únie. Napriek tomu, že ide o nadpolovičnú podporu obyvateľstva, došlo k poklesu podpory obyvateľstva v otázke európskeho smerovania. Tá do roku 2014 postupne rástla až na 52,5%. Tento stav svedčí o čiastočnom rozčarovanie spoločnosti z postoja EÚ a tiež aj s prebiehajúcich ekonomických a sociálnych reforiem, ktoré majú priamy dopad na postavenie obyvateľstva.
Členstvo v EÚ, Ukrajina považuje za dôležitú záruku demokratického vývoja, ekonomickej prosperity, ktorá pomôže k zlepšeniu atmosféry dôvery a bezpečnosti v regiónoch východnej Európy.
Osobitné partnerstvo s NATO
Ukrajina sa zriekla politiky nezapájať sa do vojenských blokov (mimoblokový štatút), preto v súčasnej dobe je nútená spoliehať sa len na vlastné sily. V Stratégii národnej bezpečnosti Ukrajiny je definovaný vektor zahraničnej politiky štátu z ktorého vyplýva, že v strednodobej perspektíve si krajina ponecháva právo zapájať sa do systémov kolektívnej bezpečnosti a obrany. Ukrajina vníma európsku a euroatlantickú integráciu ako prioritné smerovanie svojej zahraničnej a vnútornej politiky. Ak keď v Stratégii sa nespomína integrácia do NATO, ale len osobitné partnerstvo s Alianciou, Ukrajina vidí svoje členstvo v NATO ako jedinú spoľahlivú vonkajšiu záruku štátnej suverenity a územnej celistvosti.
V súvislosti so snahou o približovanie sa k NATO, Ukrajina považuje za dôležité uskutočňovať výmenu spravodajských informácií a adaptovanie systému ochrany utajovaných informácií podľa štandardov NATO. Nie menej dôležité rozhodnutie je aj prispôsobovanie sa ukrajinskej vojenskej produkcie k štandardom NATO, čo znamená zvyšujúcu sa kompatibilitu so zbraňami a zbraňovými systémami členských krajín NATO.
Otázka spoľahlivého zabezpečenia národnej bezpečnosti Ukrajiny nadobúda čoraz väčšiu váhu. Získanie vonkajších garancií bezpečnosti vstupom do systému kolektívnej bezpečnosti je pre Ukrajinu najperspektívnejšou cestou. Zotrvanie krajiny v existujúcom stave hrozí, že sa z nej stane nárazníková zóna medzi silnými medzinárodnými hráčmi. Miesto Ukrajiny v budúcej architektúre európskej bezpečnosti bude do značnej miery závisieť od schopnosti ukrajinskej vlády realizovať nevyhnutné reformy a tiež vyváženosť svojej zahraničnej politiky nie len voči európskym krajinám, USA a NATO.
Napriek mnohým vyjadreniam ukrajinských lídrov o potrebe vstupu do NATO, sa v Stratégii spomína len vytváranie podmienok pre vstup do NATO. Je evidentné, že súčasní ukrajinskí lídri sú si vedomí, že vstup do NATO do roku 2020 (realizácia Stratégie) je nereálny. Aj keď podpora ukrajinského obyvateľstva vstupu do NATO sa po anexii Krymu a ozbrojenom konflikte na Donbase výrazne zvýšila. Podľa sociologického prieskumu, zverejneného Centrom Razumkova v septembri 2015 (6), by sa za vstup do NATO vyslovilo 63,9%, čo v porovnaní s predchádzajúcim obdobím (2014 – 33%) ide o značný nárast. Proti vstupu do NATO sa vyjadrilo 28,5%. Napriek ruskému informačnému pôsobeniu proti vstupu Ukrajiny do NATO, ukrajinské obyvateľstvo vidí svoju budúcnosť v Severoatlantickej aliancii, ktorá podľa nich by mala garantovať suverenitu a zvrchovanosť krajiny. Kým táto otázka v nedávnej minulosti značne rozdeľovala ukrajinské obyvateľstvo, v súčasnosti si Ukrajinci čoraz viac uvedomujú potrebu kolektívnej bezpečnosti, ktorá by znemožnila ľubovoľnú agresiu, nielen vojenskú, voči Ukrajine.
Jedným z konkrétnych krokov obnovenia euroatlantického smerovania Ukrajiny je (2.9.2015) podpísanie s NATO dokumentu o obnovení účasti Ukrajiny na programe „Proces plánovania a hodnotenia síl“. O záujme NATO o ukrajinské reformy svedčí vytvorenie piatich Trustových fondov NATO v celkovej hodnote 5,4 mil. EUR. Tie budú použité na modernizáciu spojovacích systémov a automatizácie (2,09 mil. EUR), reformovanie systému logistiky a štandardizácie (1,2 mil. EUR), zdravotnú rehabilitáciu ranených vojakov z protiteroristickej operácie (0,85 mil. EUR), kybernetickú ochranu (0,82 mil. EUR) a na sociálnu adaptáciu vojakov (0,41 mil. EUR). Uvedená finančná a materiálna pomoc má do značnej miery pomôcť urýchleniu modernizácie ozbrojených síl Ukrajiny podľa štandardov NATO.
Energetická bezpečnosť
Tak v novej, ako aj starej Stratégií, sa poukazuje na pretrvávajúci problém energetickej závislosti Ukrajiny od Ruska. Pokračujúca ruská agresia proti Ukrajine a ňou spôsobená likvidácia energetických objektov, znižuje jej vnútornú zdrojovo-surovinovú základňu. Blokovanie dodávok energetických surovín, najmä s východného smeru, vytvorili reálne ohrozenie činnosti ekonomického komplexu Ukrajiny.
V novej Stratégii sa však nič nehovorí o možnostiach diverzifikácie zdrojov. Ďalším problémom je, že nebol vytvorený štátny systém zabezpečenia energetickej bezpečnosti ako aj nejasné definovanie právomoci a zodpovednosti orgánov štátnej moci. Tento stav značne komplikuje reagovanie na vznik mimoriadnych situácii a ohrozuje energetické zabezpečenie národného hospodárstva a spoločnosti.
K zvýšeniu energetickej bezpečnosti Ukrajiny by mohlo dôjsť po splnení nasledujúcich krokov: (4)
1. zvýšenie energetickej efektivity a zabezpečenie uskladnenia energetických surovín,
2. diverzifikácia zdrojov a trás dodávok,
3. pozbavenie sa energetickej závislosti od Ruska,
4. rozvoj alternatívnej a jadrovej energetiky s prihliadnutím na ekologickú, jadrovú a radiačnú bezpečnosť krajiny.
Nedostatočná úroveň využívania vlastných energetických zdrojov v energetickej bilancii krajiny, nefunkčná politika energetickej efektivity, vytvorenie trhových mechanizmov tvorby ceny v energetickom sektore, ako aj nízka úroveň diverzifikácie zdrojov dodávok ropy a plynu, jadrového paliva a technológii, spôsobilo politickú a ekonomickú závislosť na Ruskej federácii, ktorá využíva energetiku ako nástroj politického tlaku na Ukrajinu.
Informačná bezpečnosť
Informačná bezpečnosť patrí medzi základné zložky národnej bezpečnosti Ukrajiny, najmä po dlhodobom agresívnou informačnom pôsobení zo strany Ruska. Jej zabezpečenie v dôsledku efektívnej realizácie správne formulovanej národnej informačnej stratégie významnou mierou by malo prispieť k riešeniu úloh v politickej, vojenskej, politickej, vojenskej, sociálnych, ekonomických a iných oblastiach činnosti štátu. Úspešná realizácia informačnej politiky môže významnou mierou ovplyvniť riešenie vnútropolitických, zahranično-politických a vojenských konfliktov.
Hlavnou informačnou hrozbou ohrozujúcou bezpečnosť Ukrajiny je v súčasnosti hrozba vyplývajúca z vplyvu Ruska na informačnú infraštruktúru, informačné zdroje, spoločnosť, vedomie ukrajinského obyvateľstva s cieľom vnútiť ukrajinskej spoločnosti systém hodnôt, záujmov a riešení v životne dôležitých spoločenských a štátnych sférach. V dôsledku ruského informačného pôsobenia dochádza k zmene správania občanov v smere, ktoré si želá Rusko, čo komplikuje stabilizovanie bezpečnostnej situácie a priamo ohrozuje suverenitu Ukrajiny. Ruský výrazný informačný vplyv a informačné operácie, ktoré sú súčasťou hybridnej operácie proti Ukrajine poukázali na nedostatočné zabezpečenie informačnej bezpečnosti ukrajinského obyvateľstva, štátnych zariadení a informačného priestoru. Napriek tomu, že ešte pred anexiou Krymu na Ukrajine bol schválený celý rad legislatívnych opatrení ako zákon O koncepcii národného programu informatizácie, zákon O národnom programe informatizácie a tiež v Stratégii národnej bezpečnosti Ukrajiny, k ich aplikovaniu došlo len v malej miere. Tento stav výrazne oslabil informačnú bezpečnosť Ukrajiny najmä po začatej ruskej agresii. (4)
Základné cesty a smery realizácie opatrení v informačnej oblasti štátu sú zapracované v novej Doktríne informačnej bezpečnosti, ktorá do súčasnosti ešte nebola schválená a tak platí doktrína ešte z roku 2009.
Záver
Stratégia národnej bezpečnosti Ukrajiny je východiskovým dokumentom obranného plánovania na základe ktorého sa spracovávajú všetky základné dokumenty v oblasti bezpečnosti – Vojenská doktrína (schválená 2.9.2015), Smerovanie zahraničnej politiky, stratégiách kybernetickej, informačnej a ekologickej bezpečnosti a tiež v dokumentoch reformovania sektora bezpečnosti a obrany Ukrajiny.
Pozitívom Stratégie je, že stanovuje rozmer financovania sektora bezpečnosti a obrany zo štátneho rozpočtu vo výške minimálne 5% z HDP (v minulosti to bolo 1,45%). Ďalším pozitívom je, že finančné zabezpečenie plnenia Stratégie národnej bezpečnosti Ukrajiny sa stáva základnou prioritou rozpočtovej politiky štátu.
V súčasnej dobe, ak chce Ukrajina napredovať a úspešne sa rozvíjať má len jednu voľbu a to urýchlené a dôsledne realizovanie reforiem nielen v ekonomickej a sociálnej oblasti, ale aj v štátnych a silových štruktúrach. Tým sa zvýši úroveň zabezpečenia bezpečnosti štátu. Prípadné spomaľovanie alebo ignorovanie potrebných reforiem jednoznačne ovplyvní samotnú podstatu existencie a nezávislosti ukrajinského štátu. Ostáva len veriť, že nová stratégia bude prostredníctvom ďalších stratégií a doktrín úspešne realizovaná a Ukrajina si splní svoj zámer v dohľadom čase vstúpiť do Európskej únie a neskôr aj do NATO.
Najväčším problémom na ceste k euroatlantickému smerovaniu Ukrajiny bude splnenie cieľa vyplývajúceho zo Stratégie a to prinavrátenie Autonómnej republiky Krym a mesta Sevastopoľ do ukrajinskej jurisdikcie ako aj zabezpečenie medzinárodných záruk nezávislosti a územnej celistvosti. Otázka ruskej anexie Krymu vytvára zjavnú prekážku pre vstup Ukrajiny do NATO, pretože by bolo problematické splnenie aliančného záväzku ohľadom zachovania územnej celistvosti nového člena. Je evidentné, že pri jeho napĺňaní by došlo ku konfliktu s Ruskom, ktoré Krym a mesto Sevastopoľ de jure a de facto pričlenili k svojej federácii. Súčasný vojenský konflikt na Donbase vytvára ďalšiu prekážku a to nie len vo vzťahu k NATO, ale aj Európskej únii, ktorá deklaruje, že kvôli pretrvávajúcemu vojenskému konfliktu na východe krajiny jej členské krajiny nie sú pripravené riešiť vstup Ukrajiny do EÚ.
Nová bezpečnostná stratégia Ukrajiny už je v platnosti, ale prvé kroky reforiem naznačujú, že jej realizácia bude zložitá. Hoci ukrajinská spoločnosť je pripravená k zmenám a vláda deklaruje politickú ochotu, proces reforiem naráža na odpor štátnych úradníkov a oligarchov, ktorým doterajší stav vplyvu na chod Ukrajiny vyhovuje. Kým nebude zavŕšený proces odstránenia skorumpovaných úradníkov, neprofesionálov, oligarchov a tiež sa neodstráni vplyv ruských spravodajských služieb na brzdenie reformného procesu, reformy v nebudú úspešne zrealizované. Ciele vymenované v Stratégii sú značne ambiciózne. To, či sa ukrajinskej vláde podarí ich splniť, bude záležať nie len na samotnej vláde, ale aj na celospoločenskej podpore.
Prehľad použitých zdrojov:
1. Stratégia národnej bezpečnosti Ukrajiny, Kyjev, 2015 Dostupné: www.president.gov.ua/ documents/19521.html
2. Meľnyk, O. 2015, Ukrajina v štruktúre regionálnej a globálnej bezpečnosti, Národná bezpečnosť a obrana č. 1/2015, Kyjev
3. NISS, Analytický doklad, Koncepčné zásady rozvoja systému zabezpečenia národnej bezpečnosti Ukrajiny, Kyjev 2015, dostupné http://www.niss.gov.ua
4. NISS, Analytický doklad, O vnútornom a vonkajšom postavení Ukrajiny v sfére národnej bezpečnosti, Kyjev, 2014
5. Centrum Razumkova, Zahraničná politika Ukrajiny: hodnotenia a očakávania obyvateľstva, http://www.razumkov.org.ua/ukr/news.php?news_id=666&direct=14 (publikované 25. septembra 2015).
6. Centrum Razumkova, Názor spoločnosti na vstup Ukrajiny do NATO, http://www.razumkov.org.ua/ukr/news.php?news_id=662 (publikované 22. septembra 2015).
ilustračné foto: commons.wikimedia.org
