Analytici medzinárodných vzťahov upozorňujú, že Moskva v poslednom obdobím zintenzívňuje svoje aktivity, aby obnovila vplyv Ruska v Afganistane, odkiaľ sa po neúspešnej vojenskej intervencii musela vo februári 1989 Sovietska armáda stiahnuť a ponechať krajinu svojmu osudu. V súčasnosti je tam cca 13 000 vojakov podpornej misie NATO, z toho osem tisíc príslušníkov ozbrojených síl Spojených štátov. Vo štvrtok 9.februára 2017 vystúpil pred vojenským výborom Senátu vo Washingtone veliteľ týchto jednotiek generál John Nicholson, ktorý konštatoval, že Rusko sa snaží legitimizovať Taliban s cieľom podkopať pozíciu Spojených štátov a NATO v Afganistane. Podľa jeho výkladu Moskva rozširuje verziu, že Taliban bojuje s afganskou vetvou Islamského štátu, a preto treba s jeho predstaviteľmi komunikovať.
Internetový portál Verkkouutiset* uvádza vyjadrenie bývalého fínskeho veľvyslanca v Kábule (2010-2013) Pauli Järvenpää, že Rusko tajne poskytovalo ekonomickú pomoc Talibanu už v čase jeho diplomatického pôsobenia v Afganistane. Nazdáva sa, že Moskva vo vzťahu k Talibanu má dve karty: ak sa súčasná afganská vláda udrží pohromade, Rusko bude mať z toho prospech; ak sa však v najbližších rokoch ujme moci Taliban, Kremeľ bude mať pripravený vplyvový kanál na nový afgansky režim. Rusko kalkuluje s ústrednou pozíciou Afganistanu v strednej Ázii a na zlomovom bode indického subkontinentu, ako aj s ekonomickým potenciálom krajiny, ktorý predstavujú ložiská ropy, zemného plynu, vodnej energie a nerastných surovín.
Západ so znepokojením zaregistroval schôdzku ministrov zahraničných vecí Číny, Pakistanu a Ruskej federácie 27. decembra minulého roku v Moskve, kde sa hovorilo o obnovení mieru v Afganistane, ale na rokovanie nepozvali predstaviteľov Spojených štátov ani súčasnej afganskej vlády. Osobitný vyslanec ruského prezidenta v Afganistane a šéf 2. ázijského odboru Ministerstva zahraničných vecí RF Zamir Kabulov pri tejto príležitosti sa kriticky vyjadril, že USA nemajú jasnú stratégiu v Afganistane a potvrdil, že Rusko udržiava kontakty s Talibanom. Pakistanský minister zahraničných vecí Ahmad Chaudhry Aizaz po schôdzke povedal, že vláda Afganistanu by sa mala usilovať o národný konsenzus na podporu dialógu s Talibanom, pretože je to nevyhnutné pre dosiahnutie zmieru v krajine.
Pozornosť si zaslúži aj vyhlásenie Zamira Kabulova pre tureckú agentúru Anadolu, že USA majú v Turecku iba jedinú vojenskú základňu, ale v Afganistane deväť veľkých vojenských základní a vyše desať ďalších zariadení, čo je dôvodom znepokojenia pre Rusko na takej úrovni, ako keby boli ruské základne v Mexiku. Uvedená štruktúra umožňuje Spojeným štátom presunúť na tieto základne behom dvoch až štyroch týždňov do 100 000 vojakov, čo sa týka nielen Ruska, ale aj Číny, Iránu a Pakistanu. V takomto kontexte Moskva upozornila vládu v Kábule, že dvojstranné bezpečnostné dohody Afganistanu s USA môžu mať dôsledky na bilaterálne vzťahy s Ruskom. Osobitný vyslanec ruského prezidenta podotkol, že Kremeľ očakáva od Donalda Trumpa nový americký prístup k Afganistanu a vyriešenie otázok, ktoré vyvolávajú obavy nielen v Rusku, ale aj u dôležitých regionálnych aktérov.
* http://www.verkkouutiset.fi/ulkomaat/venaja%20afganistan-61173
* * * * *
Ilustračné foto: pixabay.com
