Hovorí sa o tzv. resetovaní vzťahov medzi bývalými úhlavnými nepriateľmi – Ruskom a Spojenými štátmi americkými. Aké to má pre nás konzekvencie a čo z toho môžeme očakávať pre ďalší vývoj?
Sme na jednej lodi[1]
Rusko dnes: rast bez vývoja, kapitalizmus bez demokracie a rozsiahla mocenská politika bez medzinárodnej odozvy.
(Dmitri Trenin)
Svet sa mení. Rýchlosť, rozsah a dopad udalostí na medzinárodnej pôde nadobúda novú podobu. Dvadsiate prvé storočie prináša odlišné výzvy národným štátom a jeho elitám ako tomu bolo v storočí minulom. Koniec studenej vojny urobil škrt za obdobím relatívne stabilného medzinárodného prostredia. V súčasnosti sa postupne vytvára multipolárne prostredie s viacerými geopolitickými centrami s tendenciou k bipolarite alebo superiorite. Pre nás, aj keď síce v krátkodobom časovom horizonte niekoľkých rokov, či desaťročí, predstavuje zatiaľ Ruská federácia a USA najdominantnejších hráčov na svetovom poli. Hovorí sa o tzv. resetovaní vzťahov medzi bývalými úhlavnými nepriateľmi. Aké to má však pre nás konzekvencie a čo z toho môžeme očakávať pre ďalší vývoj? Podľa nás si obaja partneri potrebujú vyriešiť a ujasniť svoje postoje, záväzky a očakávania tak rýchlo ako je to len možné. Dvadsiate prvé storočie je pre nich nielen o výzvach, ale aj o nových akútnych formách nebezpečenstvách ohrozujúcich štátnu suverenitu a bezpečnosť vlastných občanov. V nasledujúcom článku si preto priblížime základné východiskové pozície ruskej a americkej zahraničnej bilaterálnej politiky, teoretické východiska a možné implikácie.
V marci 2009 zverejnili americký bývalí senátori Ch. Hagel (republikán) a G. Hart (demokrat) v Nixonovom centre Správu o smerovaní politiky Spojených štátov amerických voči Ruskej federácii.[2] Po zverejnení správy jej hlavní dvaja predkladatelia navštívili Kremeľ a Dumu, kde sa stretli s viac-menej s pozitívnym ohlasom, vynímajúc akurát niektorých poslancov parlamentu.[3] Z analýzy vyplýva, že vzájomné vzťahy oboch krajín sú zásadným faktorom pri presadzovaní národných záujmov USA. Komisia, ktorá vytvárala túto správu odporúča vytvoriť z Ruska amerického partnera pri riešení Iránskeho jadrového programu; pracovať spoločne za účelom posilnenia režimu medzinárodného znižovania nukleárnych zbraní; zabezpečiť bližšiu spoluprácu s Ruskom proti terorizmu a stabilizovať situáciu v Afganistane vrátane posilnenia zásobovacích trás vojskám NATO; vytvoriť nový pohľad na obranný systém v Poľsku a Českej republike a rozvinúť spoločný prístup k spoločnej hrozbe zo strany Iránu a iných krajín; akceptovať, že ani Ukrajina, ani Gruzínsko nie sú pripravené stať sa členmi NATO a pracovať bližšie s americkými spojencami za účelom rozvoja iných možností ako je možnosť vyhliadky členstva v NATO; začali seriózny dialóg kontroly zbraní hromadného ničenia (ZHN), vrátane rozšírenia zmluvy START I.; odstrániť obchodné obmedzenia vychádzajúce z Jackonovno a Vanikovho dodatku a pracovať na pristúpení Ruska do WTO za podmienky, že Moskva bude mať vlastnú silnú a konzistentnú snahu vytvoriť nevyhnutné podmienky pre prílev zahraničných investícií.
Ruská oficiálna pozícia vychádza zo Zahraničnej politickej koncepcie, ktorej základné myšlienky do nového milénia vytýčil v roku 2000 V. Putin (pozri Rusko v 21. st. – mocenské postavenie a determinanty zahranično-bezpečnostnej politiky[4] ) a v lete minulého roku zrevidoval súčasný prezident D. Medvedev.[5] De facto nadväzuje na doterajšiu doktrínu, ktorá má smerovať k zaisteniu národnej bezpečnosti, ktorá ochráni a posilní zvrchovanosť a teritoriálnu integritu Ruska ako jedného z vplyvných centier moderného sveta; vytvorí priaznivé externé podmienky pre modernizáciu Ruska; vplýva na globálne procesy zaistením formovania spravodlivého a demokratického svetového poriadku zloženého na spoločnom hľadaní riešení medzinárodných problémov; uprednostní nadvládu medzinárodného práva; zabezpečí dobré susedské vzťahy so susediacimi štátmi; vyhľadáva dohodu a súhlasné záujmy s ostatnými štátmi a medzinárodnými spoločenstvami pri hľadaní riešení týkajúcich sa ruských národných priorít; zaistí objektívny obraz krajiny ako globálneho demokratického štátu a spoločensky orientovanej trhovej ekonomiky s nezávislou zahraničnou politikou a zaisti a spropaguje v zahraničí ruský jazyk a kultúru.
Ruská strana tak začala pripúšťať, že unilaterálne strategické akcie vedú k destabilizácii medzinárodnej situácie, provokujú strety a zbrojárske preteky, prehlbujú medzištátne rozdiely, rozdúchavajú etnické a náboženské konflikty, vystavujú nebezpečenstvu bezpečnosť ostatných štátov a sú zdrojom napätia v medzicivilizačných vzťahoch. Dôležitým pre naše potreby sú aj tézy tejto koncepcie, ktorá považuje OSN za rozhodujúceho aktéra v rozvoji uceleného medzinárodného dialógu a pokúsi sa s USA prekonať bariéry z minulosti a zamerať sa na reálne hrozby.
Našim teoretickým východiskom bude koncepcia G. Friedmana[6] , podľa neho existujú dva pohľady determinujúce ich bilaterálne správanie. Sú nimi obdobie studenej vojny a obdobie po jej skončení. Pre každý z týchto štátov predstavuje dané obdobie odlišné významy a vektory. Putinovo Rusko sa snaží o návrat do obdobia, ktoré by pripomínalo podmienky studenej vojny a naopak Obamova Amerika by videla najradšej Rusko v tom druhom období. Návrat do obdobia studenej vojny, kedy boli dva jasné mocenské bloky a pravidlá hry, nukleárna parita, potenciál sovietskej vojenskej hrozby v európskom a v blízkovýchodnom regióne, by znamenal pre USA mocenskú hrozbu. Post studené obdobie znamenalo pre Rusko tragické obdobie, kedy sa na pozadí rozpadávajúceho ZSSR, perestrojky a glasnosti, snažilo stabilizovať situáciu začleňovaním hodnôt západných inštitúcii. Krajina sa však prepadla takmer o tridsať percent pôvodnej úrovne HDP pred rozpadom ZSSR[7] . Putin a jeho silovická skupina verí preto v ideu, že ekonomickou a politickou subordináciou bude neúprosná tendencia terajšieho úpadku zastavená. Rusko je podľa nich vedené správnym smerom, len ak Moskva nezačne znovu presadzovať seba geopoliticky a vojensky a pokiaľ sa nepokúsi kontrolovať neprimerane ekonomiku alebo spoločnosť. Rusko však nemôže naspäť do tohto obdobia, ako by si niektorí želali. Neexistuje ani cesta k post studenému obdobiu. Súčasná finančná kríza tiež v Rusku odhalila, že ruský model vládnutia je neschopný a neochotný reformovať ekonomiku zakorenenú v energetickej závislosti, nesúťaživú povahu ruskej politiky, trend k nacionalizmu a izolacionalizmu a celkovej neschopnosti uzavrieť poslednú stránku knihy za stratenou sovietskou ríšou[8].
Podľa záverov WEF[9] vývoj v Rusku bude závisieť od dvoch základných faktorov – ako bude schopné rozvíjať legitimitu a efektivitu vládnutia založené na vláde práva a ako efektívne sa rozvinie ekonomika založená vo veľkej miere na rozsiahlych energetických surovinách. Tieto dva faktory bude formovať povaha, otvorenosť a líderske schopnosti ruskej elity, ich záujmov a schopnosti vplývať na formovanie vlády zákona; výber ekonomickej politiky, rozsahu slobody získanej zo súkromného kapitálu v energetickom a neenergetickom sektore; možnosti udržovať sociálnu kohéziu v geograficky rozsiahlej krajine so závažnými demografickými problémami a aké budú vzťahy Ruska s okolitým svetom.
Vzniká tak podľa nás nový priestor pre nastavenie nového vektora na oboch stranách pomyselného tábora, ktorý si vyžaduje urobiť zreteľnú a hrubú čiaru za minulosťou. Takéto tendencie sú nevyhnutné hlavne pre to, že v súčasnosti sú pre nich dôležitejšie hrozby ako sú oni dvaja voči sebe. Takáto psychologická hrozba voči ostatným štátom na medzinárodnej scéne nie je fungujúcou voči reálnym novým a súčasných hrozbám. Sú možné tri riešenia – oddelenie ruských a amerických jadrových hlavíc od ich nosičov; vyvinúť a rozostaviť vzájomný monitorovací systém včasného varovania a rozširovania rakiet alebo vyvinúť spoločný balistický raketový obranný systém (BMD). Má to však jeden podstatný háčiť. Američania chcú svoje rakety uskladniť a mať ich pripravené pre prípadné opätovné zavedenie. Naopak Rusi sú pripravený k viac radikálnemu prvému kroku, ktorý zabezpečí redukciu a elimináciu jadrových hlavíc a demontáž rakiet.[10] Obe strany potrebujú zoškrtávať ich vlastné nukleárne sily aj z rozpočtových dôvodu, avšak z rozličných príčin sú väzňami vlastných domácich názorov a politických síl[11]. Preto treba podľa nás čo najskôr uzavrieť otázku nukleárnej parity, základné geopolitické preferencie a pravidlá hry pre nové storočie. Nielen kvôli tomu, že 5. decembra 2009 vyprší platnosť zmluvy START-I. Po takomto kroku môžu obe krajiny pristúpiť k efektívnejšiemu hľadaniu zodpovedných opatrení na tak významné a najrozličnejšie otázky ako sú problematika medzinárodného terorizmu, obchodovania s drogami, organizovaného zločinu, šírenia zbraní hromadného ničenia, demografických problémov, chudoby, energetickej bezpečnosti… Prvoradým pre vyššie spomínané ciele je nukleárne odzbrojene, kontrola ZHN, európska bezpečnosť, terorizmu a obnova svetovej ekonomiky. Bez rozsiahlejšej americkej spolupráce s RF nebude žiadna stratégia zaručovať úspech v týchto oblastiach vo svetovom meradle[12] . Spoločné faktory, v ktorých musia nájsť súhlasné stanovisko[13] by sa mohlo potom zúžiť na menovatele ako krehkosť súčasného medzinárodného bezpečnostného prostredia; ekonomické vs. politické záujmy, (napr. USA nikdy nedominovala politicky tam, kde nebola dominantným ekonomickým lídrom[14] ); záujmy v krajinách bývalého ZSSR na Kaukaze; redukcia islamského fundamentalizmu v centrálnej Ázii a v Afganistane; zamedziť vojenskej nuklearizácii Irán a hľadanie spoločného uznesenia v otázkach globálnej ekonomickej krízy a protiraketová obrana v strednej Európe.
[1] Barack Obama na WEF v Davose, 2009.
[2] http://www.nixoncenter.org/RussiaReport09.pdf
[3] Russia and America – „A New Direction“. In: Inside Russia and Eurasia, March 17, 2009. [on-line] http://www.russia-eurasia.net/detail_print.php?n=1102
[4] ĎURIŠ, Pavol. Rusko v 21. storočí – mocenské determinanty zahranično-bezpečnostnej politiky. In: Mepofórum.sk. [on-line] 2008. http://mepoforum.sk/regiony/vychodna-europa/rusko/rusko-v-21-storoci-mocenske-postavenie-a-determinanty- zahranicno-bezpecnostnej-politiky/
[5] MEDVEDEV, Dmitrij. 2008. The Foreign Policy Concept of the Russian Federation. In: President of Russia, July 12, 2008. [on-line] http://eng.kremlin.ru/text/docs/2008/07/204750.shtml
[6] FRIEDMAN, George. 2009. [on-line] http://www.stratfor.com
[7] Russia and World: Scenarios to 2025 (Executive Summary). World Economic Forum. www.wef.com
[8] TRENIN, Dmitri. 2009. Russia Reborn. In: Foreign Affairs, November/December 2009. [on-line] http:///www.foreignaffairs.com/articles/65498/dmitri-trenin/russia-reborn
[9] Russia and the World: Scenarios to 2025. Executive Summary. In: World Economic Forum, 2006. [on-line] http://www.weforum.org/pdf/scenarios/russia_executive_summary.pdf
[10] The End of Nuclear Detterence. In: Inside Russia and Eurasia, September 22, 2009. [on-line] http://www.russia- eurasia.net/detail_print.php?n=1139
[11] Replacing START-I. In: Inside Russia and Eurasia, October 27, 2009. [on-line] http://www.russia- eurasia.net/detail_print.php?n=1145
[12] HUGEL, Chuck and HART, Gary. 2009. The Right Direction for U. S. Policy Toward Russia. The Commission on U. S. Policy toward Russia. Washington, D. C., USA. [on-line] http://www.nixoncenter.org/RussiaReport09.pdf
[13] Obama in Office. Russia Looking for a Break. In: Inside Russia and Eurasia, January 30, 2009. [on-line] http://www.russia-eurasia.net/detail_print.php?n=1091; Russia and America. „Aggresssiveness“ a bid for Replacement? In: Inside Russia and Eurasia, February 8, 2009. [on-line] http://www.russia-eurasia.net/detail_print.php?n=1092; SIMES, Dimitri. 2009. An Uncertain Reset. Can United States and Russia Find a Common Language? In: Foreign Affairs, July 17, 2009. [on-line] http://www.foreignaffairs.com/articles/65203/dimitri-k-simes/an- uncertain-reset
[14] The Post-Crisis World: Searching for a New Framework. In: Russia in Global Affairs, No. 3, July-September, 2009. [on-line] http://eng.globalaffairs.ru/numbers/28/1304.html
[15] www.nixoncenter.org
[16] www.russia-eurasia.net
[17] www.foreignaffairs.com
[18] www.eng.globalaffairs.ru
[19] www.wef.com
[20] www.stratfor.com
[21] www.cremlin.ru
[22] www.mepoforum.sk
[23] www.nytimes.com
[24] www.weforum.org
ilustračné foto: http://commons.wikimedia.org/wiki/File:RIAN_archive_859348_US_President_George_H._W._Bush_and_Russian_President_Boris_Yeltsin.jpg
