Ide o niekoľko z mnohých signálov, že Gruzínsko po nevojenskej stránke intenzívne pracuje na znižovaní ekonomickej, politickej a energetickej závislosti od Ruska. Aké sú konkrétne argumenty a čo na to ruský medveď?
Aktuálna bezpečnostná situácia v krajine odzrkadľuje stav vzniknutý po päťdňovej rusko-gruzínskej vojne z augusta 2008, pričom je podmienený historicko-štrukturálnym odkazom ZSSR. Krajina, ktorá zdedila po jeho rozpade energeticky náročné priemyselné odvetvia, urobila v demokratizácii spoločnosti a ekonomickom pokroku v kaukazskej oblasti najväčší pokrok. Daňou za tento stav je skutočnosť, že výrazným spôsobom stratila na súčasnom socioekonomickom stave krajiny po tejto vojne.
Ako keby sa nič nestalo
Gruzínsko, krajina pod vedením súčasného prezidenta, pokračuje v transatlantickom smerovaní a oslabovaní vplyvu Ruskej federácie. Po vojenskej stránke sú toho dôkazom aj cvičenia gruzínskej pobrežnej stráže, z apríla 2010, pod patronátom amerických jednotiek a projektu Theater Security Cooperation (TSC). Cvičenie nadväzuje na dlhodobú zmluvnú spoluprácu oboch štátov s dôrazom na podporu ekonomiky a armády Gruzínska. Najnovšie údaje, čo sa týka podielu výdajov na HDP do oblasti vojenstva nemám, ale podľa Stockholm International Peace Research Institute (SIPRI) za rok 2008 ide o 8,5% podiel na HDP krajiny. 22. júla 2010 parlament schválil nový systém vytvárania záloh. Každý občan tak môže byť povolaný niekoľko krát do roka na povinnú vojenskú službu a to až do dovŕšenia 40 roku života. Okrem toho Gruzínsko vyslalo v máji 2010 zhruba sedemstopäťdesiat vojakov do Afganistanu a v súčasnosti sa tak nachádza v pomere počtu vyslaných vojakov na počet obyvateľov hneď za USA. Suma sumárum, po vojenskej stránke štát pokračuje vo výraznej militarizácii.
Z nevojenskej stránky stojí za zmienku tiež viacero skutočností, ktoré sa doposiaľ udiali v tomto roku – finančná záruka Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBRD), novela ústavy, odstránenie sochy tyrana a komunálne voľby. EBRD poskytla Gruzínsku 17. marca finančnú záruku vo výške 100 mil. dolárov na úver, z ktorého sa postaví ropovod spájajúci Kaspické a Čierne more a čím by si krajina vylepšila príjmy do štátnej pokladnice z tranzitných poplatkov. 30. mája sa uskutočnili komunálne voľby, ktoré s jednoznačným náskokom vyhrala prezidentova politická strana Jednotné národné hnutie s celoštátnym priemerom 66% hlasov. Medzinárodná obec považuje voľby za slobodné a spravodlivé. Zásadnejšie výhrady mala len správa USA o dodržiavaní ľudských práv v Gruzínsku, podľa ktorej je nedostačujúcim hlavne v tejto súvislosti rešpektovanie slobody médií. V noci 25. júna bola v tichosti pod rúškom noci stiahnutá socha J. Stalina. Krajina tak systematicky pokračuje v destalinizácii a vytváraniu čo najjednoznačnejšieho postoja k pred sovietskej ére. Napokon v parlamente 21. júla 2010 prešla do druhého čítania ústavná novela, ktorou sa budú oslabovať právomoci prezidenta v prospech predsedu vlády, pričom súčasný prezident nemá záujem na vytváraní takejto politiky a ani súčasný ústavný rámec mu neumožňuje pôsobiť aj tretie funkčné obdobie.
Medveď cerí zuby
Zaujímavejšia situácia sa nám črtá aj pri pohľade na politiku Kremľa smerom na Kaukaz. Pre túto krajinu predstavujú bilaterálne vzťahy s Gruzínskom v rámci post sovietskych republík najtvrdší oriešok. Okrem toho, že krajina sa im „vzdiaľuje“, respektíve má tendencie tak konať, predstavuje pre autonómne oblasti na severe Kaukazu (ale aj celú federáciu) reálnu hrozbu. Z pohľadu vnútornej bezpečnosti Ruska napríklad FSB z 01. januára 2010 tvrdí, že militantné organizácie v severnom Kaukaze (predovšetkým v Dagestane, Ingušsku, Kabardsko-Balkarsku a Karačaj-Čerkesku) dostávajú finančné prostriedky na svoju činnosť aj z Gruzínska. Gruzínske prístavy Batumi a Poti sú podľa ruskej Federal Drug Control Service (FDCS) hlavným tranzitným gruzínskym bodom pre presun drog do Ruskej federácie a Európy. Gruzínska vláda sa prirodzene snaží tieto správy dementovať. Pravda bude pravdepodobne niekde uprostred. Každopádne Rusi znovuotvorili dôležitý pohraničný Darylský priesmyk na pohraničí Severného a Južného Osetska, čo bez ohľadu na skutočnú mieru bezpečnostného rizika, predstavuje ďalší krok pomoci krajanom v Južnom Osetsku.
Z politického pohľadu stojí za zmienku colná, pasová a vízová politika Ruska. V ruskom parlamente prešiel návrh na zavedenie ciel na gruzínsky export do krajiny. Gruzínsko sa ho snaží obísť exportom vlastného tovaru do susedných krajín, ktoré sú v colnej únii s Ruskom a nemajú uvalené cla na nich. Z vízovej problematiky Rusi už od augustových udalostí v roku 2008 zvýhodňujú občanov ruskej národnosti z Južného Osetska, tým, že im na požiadanie vydávajú ruské cestovné doklady. Od začiatku februára 2010 si tak môžu vyzdvihnúť aj bezplatné cestovné víza medzi Ruskom a Južným Osetskom.
Euroatlantický postoj
Americký geopolitický vektor v Gruzínsku odzrkadľuje primárne ciele, ktoré napomáhajú existujúcim vojenským operáciám na Blízkom východe a až v druhom rade podpore demokratizácie spoločnosti. Vektor Európskej únie v jeho súčasnej podobe sa ešte len inštitucionalizuje. Determinujúcim bude bilaterálna a multilaterálna zmluvná podoba štátov spadajúcich do projektu Východného partnerstva, vrátane Gruzínska. Týmto dvom aktérom som venoval z pochopiteľných dôvodov najmenej priestoru. Európska susedská politika je ešte len v začiatkoch a USA majú dôležitejšie záujmy a väčšie problémy ako sú v Gruzínsku. Vysoká komisárka pre SZBP odštartovala oficiálne ENP ešte len 15. júla 2010.
Záver
Ide o niekoľko z mnohých signálov, že Gruzínsko po nevojenskej stránke intenzívne pracuje na znižovaní ekonomickej, politickej a energetickej závislosti od Ruska, získavaní dostatočného kapitálu pre militarizáciu štátu, zabezpečenie dlhodobých finančných projektov na hospodárske oživenie krajiny z pred „augustového“ konfliktu a demokratického nasmerovania štátu. Dovtedajšie vojenské operácie oboch strán sa presunuli na iný front a zmenili svoju podobu. Existujúce riziko zvýšeného napätia a možnej eskalácie medzi obomi štátmi naďalej pretrváva, čoho dôkazom sú viaceré kroky jednotlivých strán predovšetkým v nevojenskej podobe. Z toho za kratší koniec pravdepodobne ťahajú Gruzínci. Základný geopolitický vektor Gruzínska smeruje k demokratizácii krajiny, bližšej euroatlantickej a európskej spolupráci. Jeho limitom je existujúci stav, v ktorom sa štát nachádza. Ten si vyžaduje dlhodobé štrukturálne zmeny. Separatistické regióny Južného Osetska a Abcházska považujú bytostne za Gruzínske.
Ruský vektor sa pridržiava dlhodobej zahranično-bezpečnostnej stratégie Ruskej federácie, ktorého dôrazom je disponovať zásadným vplyvom v prihraničných post-sovietskych oblastiach. Pôvodný silne ideologický náboj ruskej zahraničnej politiky nadobúda v určitých oblastiach čoraz pragmatickejší obraz, aj keď deliaca čiara medzi jednotlivými zónami je často nejasná. Rusi s otvorenou náručou a postrannými úmyslami zároveň vítajú obe oblasti.
Americký geopolitický vektor v Gruzínsku odzrkadľuje primárne ciele, ktoré napomáhajú existujúcim vojenským operáciám na Blízkom východe a až v druhom rade podpore demokratizácie spoločnosti. Vektor Európskej únie v jeho súčasnej podobe sa ešte len inštitucionalizuje. Determinujúcim bude bilaterálna a multilaterálna zmluvná podoba štátov spadajúcich do projektu Východného partnerstva, vrátane Gruzínska.
[1] CIA World Factbook: Georgia: https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/gg.html
[2] Daily News from Civil Georgia: http://civil.ge/eng/
[3] Daily News from Georgian Times: http://www.geotimes.ge/index.php
[4] HODAČ, J. a STREJČEK, P. 2008. Politika Ruské Federace v Postsovietskom Prostoru a Střední Evrope. Brno: Mezinárodní Politologický Ústav Masarykovy Univerzity, s. 152-161, 168-172, 184-190.
[5] KIRCHICK, J. 2010. Letter from Tbilisi. In: Foreign Affairs, July 1, 2010. [on-line] http://www.foreignaffairs.com/features/letters-from/letter-from-tbilisi
[6] KRASHENINNIKOVA, V. 2010. The Georgia-Russia War in South Ossetia: The Russian View. In: Carnegie Council, April 9, 2009. [on-line] http://www.cceia.org/resources/articles_papers_reports/0047.html
[7] Regular News from Eurasianet: http://www.eurasianet.org/resource/georgia
[8] The SIPRI Military Expenditure Database: http://www.sipri.org/
[9] WALBERG, E. 2010. The Spectre of Military Conflict. Gerogia versus Russia: Fanning the Flames. In: Global Reserach, March 2, 2010. [on-line] http://www.globalresearch.ca/index.php?context=va&aid=17891
[10] War Preparations? U. S. Warship Arrives in Georgia for Joint Training. 2010. In: Global Research, April 15, 2010, create by RIA Novosti, April 14, 2010. [on-line] www.globalresearch.ca/PrintArticle.php?articleId=18681
