Vláda SR na svojom rokovaní 16. decembra 2020 prerokovala a schválila návrhy bezpečnostnej a obrannej stratégie SR. Dokumenty budú následne predložené na schválenie do Národnej rady SR. V tejto súvislosti budeme publikovať názory, komentáre a analýzy k týmto dokumentom.
* * *
Stratégia ako dokument schválený vládou a odsúhlasený parlamentom by mal predstavovať východisko pre činnosť všetkých štátnych a verejných orgánov a inštitúcií a mal by svojím spôsobom byť súčasťou korekcií správania privátneho sektora.
Na tento účel je samozrejme nevyhnutné všetky ustanovenia stratégia rozmeniť na drobné, teda rozpracovať ciele stanovené v stratégii na konkrétne úlohy v jednotlivých oblastiach života spoločnosti a k úlohám formulovať adresné oparenia, teda kto, kedy čo a za čo urobí.
Podmienkou tohto postupu však je jednako správnosť stanovených cieľov a jednako ich formulačná presnosť. A u týchto dvoch podmienok by som sa chcel v krátkosti zastaviť, najskôr u podmienky uvedenej ako druhej – formulačnej presnosti.
Jedná sa o cieľ uvedený v čl. 48, kde sa vyjadruje záväzok SR plniť zmluvné záväzky k NATO a EÚ, k čomu, citujem : „rozvíja systém obrany štátu a obranné kapacity a zabezpečuje potrebné zdroje a ich efektívne a transparentné využitie“. U tohto cieľa, rovnako ako u ostatných, je na jeho rozpracovanie nevyhnutné poznať konkrétny obsah jednotlivých formulácií. Nechcem sa zaoberať roky problematickej oblasti s názvom Bezpečnostný systém SR, čo je na rozsiahlu vedeckú úlohu, pozastavím sa u pojmu obranné kapacity. Ak by tento čiastkový cieľ bol pomenovaný ako obranný potenciál, bolo by zrejmé čo je jeho predmetom, pretože v medzinárodne prijatej a uplatňovanej teórii je obranný potenciál vytváraný troma zložkami – morálnou, intelektuálnou a fyzickou, ktoré sú ďalej presne rozčlenené. Ak je ale použitý pojem kapacita – nevieme sa dopátrať jednotne vnímaného obsahu.
Náprava tohto formulačného detailu je však v praxi relatívne jednoduchá, v uznesení vlády k realizácii stratégie sa spresní obsah. Komplikovanejšie je to s problémom „správnosti“. V cieli č. 47 sa uvádza že SR skvalitní riadenie obrany štátu, zvýši pripravenosť ozbrojených síl na obranu Slovenskej republiky na plnenie medzinárodných záväzkov, ako aj …..v čase vojny alebo vojnového stavu.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že vyhlásiť vojnu alebo vojnový stav je možné len v prípade ohrozenia cudzou mocou, kde cudzia moc je podľa trestného zákona štát alebo jeho ozbrojené sily. Problém tohto ustanovenia spočíva v dvoch skutočnostiach. Prvou je, že Aliancia pre potrebu použitia ozbrojenej sily ako mocenského nástroja už v roku 2008 vyhlásila, že používať pojem vojna a vojnový stav je kontraproduktívne, pretože ozbrojené sily vedú vojenské operácie v závislosti na intenzite konfliktu nie na jeho medzinárodne-právnom štatúte. Druhou skutočnosťou je že za posledných 30 rokov žiadny z ozbrojených konfliktov (aj veľkého rozsahu) nespĺňal charakter vojny podľa ženevských konvencií ani v zmysle legislatívy SR – nejednalo sa o konflikt dvoch štátov.
Z uvedeného v žiadnom prípade nevyplýva, že je potrebné pojem vojna a vojnový stav v legislatíve prestať používať, ale javí sa ako vysoko aktuálne rozšíriť a spresniť škálu situácií, kedy štát smie aktivovať na svoju obranu opatrenia doteraz platné len pre vojnu a vojnový stav.
* * * * *
Ilustračné foto: https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Slovak_Army_5th_Special_Forces_Regiment_in_Afghanistan2.jpg
