Nová Národná bezpečnostná stratégia Maďarska /Ladislav Pásztor/

NOVÁ NÁRODNÁ BEZPEČNOSTNÁ STRATÉGIA MAĎARSKA

/THE NEW NATIONAL SERURITY STRATEGY OF HUNGARY/

Ladislav Pásztor 

___________________________________________________________________________________________________________________

 

Abstract: In April 2020, the government of Hungary adopted a new security strategy, which took effect on the 22nd of April 2020.  This strategy reflects on current security challenges, risks and threats arising in widen geopolitical area of Hungary and neighbouring countries. It identifies security factors threatening Hungarian politics, economy, military, energy area and culture. The aim of this article is to familiarize wide professional public with the new security strategy of Hungary and partially clarification of defined factors affecting security environment of Hungary. The conclusion of this article outlines the main streams of Hungarian measures, which intend to eliminate security challenges, risks and threats against Hungary itself and as a member of EU and NATO. The author is focusing on military-political and geostrategic aspects of the new Hungarian national security strategy. 

Keywords: National Security Strategy of Hungary, migration, cyberspace, Hungarian Defence Forces, security threats in Central Europe, Western Balkan, coronavirus pandemics  

„Bezpečné Maďarsko v meniacom sa svete“

– motto novej Národnej bezpečnostnej stratégie Maďarska.[1]

 

ÚVOD

Tvorbu bezpečnostných stratégií Maďarska je možné datovať od roku 1993, kedy bolo Národným zhromaždením Maďarskej republiky[2] prijaté uznesenie „O Základných zásadách bezpečnostnej politiky Maďarskej republiky“.[3] Uznesenie Národného zhromaždenia č. 27/1993. (IV.23.) „O Základných princípoch obrany Maďarskej republiky“[4] bolo prijaté v apríli 1993 a vymedzilo základné princípy, ciele a politickú stratégiu obrannej politiky Maďarskej republiky a pomenovalo bezpečnostné faktory ohrozujúce bezpečnosť štátu.[5] Uvedené dve strategické bezpečnostné dokumenty boli  v roku 1998 nahradené uznesením Národného zhromaždenia,[6] ktoré bolo v platnosti do roku 2002 kedy bola prijatá historicky prvá Národná bezpečnostná stratégia (NBS).[7]

V roku 2004 bola prijatá v poradí druhá NBS Maďarskej republiky,[8] ktorá  zohľadňovala prijatie Maďarskej republiky do Európskej únie (EÚ). Následne, v roku 2012 bola prijatá v poradí tretia NBS,[9] ktorá zohľadňovala vstup Maďarska do NATO[10] a prijatie novej Ústavy Maďarska.[11]

22. septembra 2016, na rokovaní parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť vtedajší Minister obrany Maďarska, Dr. István SIMICSKÓ vyhlásil, že predstavitelia Ministerstva obrany, Ministerstva vnútra, Ministerstva zahraničného obchodu a zahraničných vecí Maďarska začali diskusiu o vypracovaní novej NBS. V novembri 2016 minister obrany, minister vnútra, minister zahraničného obchodu a zahraničných vecí a vedúci úradu vlády vydali spoločné nariadenie k zostaveniu pracovnej skupiny k prehodnoteniu a vypracovaniu novej NBS. Okrem predstaviteľov týchto ministerstiev sa na prehodnocovaní a vypracovaní novej NBS podieľali aj predstavitelia civilných a vojenských spravodajských služieb a Národného protiteroristického centra.[12] Po prvýkrát v histórii Maďarska išlo o zostavenie pracovnej skupiny naprieč širokým odborným spektrom. Vedením pracovnej skupiny bol poverený zástupca štátneho tajomníka Ministerstva obrany Maďarska pre obrannú politiku a obranné plánovanie.[13]

Vypracovanie novej NBS trvalo viac ako tri roky. Počas tohto obdobia sa globálne bezpečnostné prostredie naďalej dynamicky menilo. Formovalo sa viacpolárne rozdelenie sveta, do popredia sa dostávali snahy o zmenu pravidiel medzinárodného spolužitia a neustále zmeny prejavu bezpečnostných výziev. Čoraz častejšie sa objavovali globálne bezpečnostné výzvy ako sú zrýchľujúce sa klimatické a demografické zmeny a s tým súvisiaci nástup nelegálnej a hromadnej migrácie, postupné vyčerpanie prírodných energetických zdrojov a čoraz väčší vplyv moderných technológií na spoločnosť.[14]

Cieľom článku je predstavenie novej NBS Maďarska odbornej verejnosti bez hlbšej analýzy dôvodov, ktoré kompetentné zložky vládnej exekutívy viedli k nadefinovaniu bezpečnostných faktorov ohrozujúcich Maďarsko.  Účelom článku je informovanie o novej NBS Maďarska, pričom autor svojimi doplňujúcimi komentármi objasňuje niektoré, hlavne vojenské aspekty NBS.

1. Národná bezpečnostná stratégia maďarska

Úvod NBS konštatuje, že faktory vplývajúce na bezpečnosť Maďarska sú ťažko predvídateľné. Ich vznik, priebeh a dopady sú nevyspytateľné a v konečnom dôsledku vyvolávajú neistotu. Obranným mechanizmom na túto nevyspytateľnú situáciu musia byť národné hodnoty a danosti Maďarska ako aj priority postavené na pevných základoch, ktorého ústredným bodom je národné hospodárstvo a v rámci neho rozvoj obranného priemyslu. Ústredným bodom obrany Maďarska voči globálnym, európskym a národným hrozbám je Maďarsko ako suverénny štát a maďarský národ. V súlade s uvedeným, cieľom NBS  je zabezpečenie súčasnej úrovne obranyschopnosti a jeho ďalší rozvoj, pričom prioritou je všeobecný rozvoj Maďarska v neustále sa meniacom svete. K dosiahnutiu tohto cieľa NBS definuje budúcnosť Maďarska, analyzuje jedinečné hodnoty a danosti Maďarska, bezpečnostné hrozby a vychádzajúc z národného záujmu, definuje najdôležitejšie bezpečnostné výzvy a odpovede na ne v súlade s možnosťami štátu.[15]

1.1 Budúcnosť Maďarska vo svetle bezpečnostného prostredia

Dlhodobým cieľom je budovanie bezpečného a úspešného Maďarska, ktoré vyžaduje  národnú spolupatričnosť a spoluprácu maďarského národa v súbehu s posilňovaním maďarského povedomia (jazyka a kultúry) v rámci a mimo hraníc Maďarska. Podľa NBS, bezpečné Maďarsko bude disponovať potrebnou národnou a spoločenskou súdržnosťou, národným povedomím a vládnou víziou budúcnosti národa, ktorá v meniacom sa bezpečnostnom prostredí zabezpečí potrebnú obranyschopnosť Maďarska. NBS deklaruje odhodlanie do roku 2030 zabezpečiť aby Maďarsko bolo v rebríčku prvých piatich európskych štátov a v prvej desiatke najbezpečnejších svetových štátov. Túto ambíciu chce Maďarsko dosiahnuť udržaním vysokej miery vnútornej bezpečnosti štátu, postupným  posilňovaním obranyschopnosti štátu formou revitalizácie  Obranných síl Maďarska (ObS), ktoré budú určujúcou vojenskou silou v regionálnom prostredí[16] a exportom domáceho obranného priemyslu. Úlohou ObS, popri obrane vlastného štátu, je aj plnohodnotný príspevok ku kolektívnej euroatlantickej obrane. Spoločenský pilier silného Maďarska[17] bude zabezpečený zlepšením demografickej krivky štátu.^[18]

V novej NBS sa definovanie obranného priemyslu ako nosného segmentu bezpečnosti Maďarska objavilo po prvýkrát v histórii novodobého Maďarska. O obrannom priemysle Maďarska, ako o samostatnom odvetví priemyslu, nie je možné hovoriť, nakoľko v podstate neexistuje. Samotná NBS v bode 28. priznáva tento stav konštatovaním, že rozvoj domáceho obranného priemyslu ďaleko zaostáva za očakávanou úrovňou.[19] Domáci obranný priemysel sa  obmedzuje sa na opravy existujúcej bojovej techniky, dodávok špeciálnych nadstavieb na komerčne vyrábané podvozky nákladných automobilov alebo autobusov (na území Maďarska) pre potreby vlastných ozbrojených zložiek. V minimálnej miere sú vyrábané malé rádiolokátory, realizované opravy prehľadových rádiolokátorov sovietskej výroby, prostriedky protichemickej ochrany a bezpilotné prostriedky, pre domácich odberateľov. V tejto oblasti sa Maďarsko, vzhľadom ku skutočnosti, že nikdy nebolo významným výrobcom bojovej techniky (napr. tankov a obrnených vozidiel), bude zameriavať na inovatívne technológie 21. storočia. Ambíciou je vývoz týchto technológií obranného priemyslu do zahraničia – koaličným partnerom. Úsilie bude zamerané na nájdenie medzier v obrannom priemysle koaličných partnerov,  napríklad v oblasti bezpilotných prostriedkov a vedenia boja a obrany v kybernetickom priestore.[20]

1.2 Jedinečné hodnoty a danosti Maďarska

V úvode tejto časti NBS je zdôraznená tisícročná štátnosť Maďarska, ktorá je založená  na silnom národnom cítení a kresťanských základoch. Táto skutočnosť/hodnota Maďarska prispieva k rôznorodosti Európy. Maďarsko si ctí kultúry iných národov ale pritom, za každých okolností trvá na  vlastnej národnej identite. Maďarská národná suverenita je hlboko zakotvená vo vnútornej a zahraničnej politike a je nespochybniteľná. Na tejto axióme je založená  bezpečnostná politika Maďarska a v rámci nej právo na sebaurčenie a zabezpečenie všestrannej politickej, hospodárskej, finančnej, spoločenskej, technologickej, prírodnej, zdravotníckej, vojenskej, vnútroštátnej, informačnej a kybernetickej bezpečnosti občanov Maďarska. Maďarsko dôrazne odmieta povinnosť prijať bezdomovcov alebo utečencov na vlastné územie, nakoľko toto považuje za nezlučiteľné s národnou suverenitou štátu.[21]

Maďarsko je štátom vyznávajúcim občianske demokratické hodnoty a usiluje sa o udržanie politickej stability, ktorá napomáha udržaniu verejného práva a štátneho usporiadania. Vyznáva hodnoty ako sú mier, bezpečnosť, štátna suverenita a územná integrita iných štátov. Žiaden štát nie je považovaný za nepriateľa/protivníka a prípadné medzištátne spory budú riešené cestou OSN.

NBS sa osobitne venuje postaveniu maďarskej národnostnej menšiny žijúcej za hranicami Maďarska – domovský štát má zodpovednosť za uplatňovanie práv maďarskej menšiny v zahraničí a zlepšovanie ich životných podmienok. Maďarsko podporuje národnostné menšiny žijúce na jeho území a zároveň podporuje legitímne požiadavky zahraničných Maďarov, čím prispieva k regionálnej stabilite. Z pohľadu Maďarska nie je prijateľné upieranie práv maďarskej menšiny žijúcej za hranicami Maďarska, ktoré im boli v minulosti priznané na základe európskeho a euroatlantického hodnotového systému.[22] Maďarská národnostná menšina žijúca za hranicami Maďarska je nedeliteľnou súčasťou maďarského národa a bezpečnosť tejto komunity žijúcej za hranicami Maďarska zároveň posilňuje bezpečnosť Maďarska. Zahraničný Maďari na jednej strane môžu byť spojovacím článkom, na druhej strane však ich neriešiteľné problémy za hranicami domovského štátu môžu ľahko vyvolať napätie.  Podľa NBS, Maďarsko cíti zodpovednosť za prenasledované zahraničné národnostné menšiny, ktoré vyznávajú kresťanské hodnoty.

NATO je základným pilierom bezpečnosti Maďarska. Budúcnosť EÚ je vnímaná ako spoločenstvo nezávislých a úspešných štátov, ktoré vyznávajú spoločné ciele napomáhajúce rozvoju jednotlivých národných štátov,[23] konkurencieschopnosti Európy ako kontinentu a účinnému boju proti spoločným bezpečnostným výzvam.

Nová NBS konštatuje, že Karpatská kotlina bola historicky nárazníkovou zónou mocností a v súčasnosti sa Maďarsko z geostrategického hľadiska nachádza v blízkosti nestabilného bezpečnostného prostredia.[24] Maďarsko je vonkajšou hranicou NATO, EÚ a schengenského priestoru,  preto je „historickou“ povinnosťou Maďarska obrana vlastného národa a „širšieho civilizačného spoločenstva“. S tým súvisí presvedčenie, že strednú Európu spája nielen spoločná história a kultúra ale aj viacero spoločných politických a hospodárskych záujmov. Z uvedeného dôvodu sa bude Maďarsko aktívne podieľať na upevňovaní spolupráce so štátmi V4 a iniciovať ďalšie mnohonárodné, regionálne zoskupenia štátov, ktoré napomôžu k obrane vyššie uvedeného regiónu.

ObS sú základným pilierom zabezpečenia suverenity a územnej integrity Maďarska. Po prvýkrát je v NBS explicitne uvedené, že za ostatných dvadsať rokov sa spôsobilosti ObS znižovali, čím sa ohrozila bezpečnosť štátu. Znovuobnovenie bojaschopnosti ObS je v súčasnosti realizované v rámci komplexného programu revitalizácie ObS „ZRÍNYI 2026“.[29] Naplnenie cieľov tohto programu bude v prvom rade realizované prostredníctvom domáceho obranného priemyslu.  K realizácii obnovenia bojaschopnosti ObS v súlade s uvedeným programom a na základe princípov NATO sa Maďarsko v NBS   zaväzuje vynaložiť 2 %  hrubého domáceho produktu na obranu do roku 2024. Účasť síl a prostriedkov ObS  v operáciách medzinárodného krízového manažmentu[30] je deklarovaná ako dôležitý prejav zahraničnej politiky štátu.

1.3 Bezpečnostné prostredie Maďarska 

Nová NBS Maďarska v bodoch 44. až 81.[31]  podrobne definuje aktuálne bezpečnostné prostredie Maďarska. V úvode konštatuje, že súčasná bezpečnostná situácia Maďarska je stabilná, umocnená členstvom v NATO a EÚ. Hlavné faktory, ktoré vyvolávajú zmeny bezpečnostných výziev a postupné zhoršovanie sa bezpečnostného prostredia sú: neočakávanosť a časté zmeny, komplikovanosť, stupňujúca rivalita svetových mocností, snaha o znovurozdelenie globálneho spoločného majetku,[32] klimatické zmeny, regionálne geostrategické výzvy, zamrznuté konflikty, klesajúca vymožiteľnosť medzinárodného práva, dôvody vzniku migrácie a ich neskoršie dôsledky,[33] preľudnenosť, postupné vyčerpávanie prírodných zdrojov, rozmach fundamentalistických náboženstiev a s tým súvisiaci terorizmus, zmeny charakteru krízových stavov, zvyšujúca sa technologická[34] a finančná zraniteľnosť.[35] Spoločným znakom uvedených bezpečnostných faktorov je ich splynutie a rýchlosť nástupu s konečným výsledkom vzniku globálnych bezpečnostných výziev. Súčasná globalizácia a závislosť jednotlivých štátov na sebe taktiež vplývajú na zmenu bezpečnostného prostredia každého štátu, nielen Maďarska. Globalizácia má za následok rozširovanie bezpečnostných výziev, rizík a hrozieb na ďalšie štáty, pričom hranica medzi mierom a vojnou je nejasná – vytvárajú sa šedé zóny.[36] Čoraz viac sú pozorovateľné asymetrické hrozby a vedenie hybridných vojen. Štátny aktéri, ktorí pre euroatlantický priestor predstavujú bezpečnostnú výzvu zvyšujú svoje výdavky na obranu a vojenské spôsobilosti, kým neštátny aktéri postupne získavajú schopnosti zasadiť prípadný strategický úder.[37] Prebiehajúce modernizačné projekty armád národných štátov môžu mať za následok narušenie regionálnej vojenskej rovnováhy, v dôsledku čoho môže dôjsť k nárastu nestability.

Blízke bezpečnostné prostredie je podľa novej NBS  charakterizované, napriek úspechom dosiahnutým v stabilizácii západného Balkánu, krehkým bezpečnostným prostredím tohto regiónu susediaceho s Maďarskom. Ďalším negatívnym bezpečnostným faktorom je migračná kríza, ktorá poukázala na svoju nevyspytateľnosť, náhly nástup a nekontrolovateľnosť s dopadom na bezpečnosť[38] a stabilitu Európskeho kontinentu. Napriek tomu, že táto migračná vlna vzniká v geograficky vzdialenom prostredí od Maďarska (severná Afrika, stredná Ázia, Blízky a Stredný východ), Maďarsko ho vníma ako hrozbu blízkeho bezpečnostného prostredia, nakoľko jedna z migračných trás[39] vedie cez územie Maďarska. V tejto súvislosti je novou NBS za bezpečnostnú výzvu považovaný nedostatok vody a potravín v nestabilných Afrických a Ázijských krajinách. Hrozba vzniku ďalšej migračnej vlny prichádza z juhu a juhovýchodu Európy, z priestoru ktorý je charakteristický svojou nestabilitou. Bezpečnostnou výzvou je taktiež prenasledovanie kresťanských komunít v nestabilných regiónoch, hlavne v oblasti Levante, čo nielen pre Maďarsko ale aj pre Európu predstavuje humanitárnu a morálnu bezpečnostnú výzvu.

Osobitná pozornosť je venovaná pandémiám a epidémiám, ktoré sa vďaka globalizácii, vysokej mobilite a nelegálnej, nekontrolovanej migrácii šíria rýchlo a nevyspytateľne. Globálna pandémia koronavírusu poukázala na súvislosť medzi hromadnou nekontrolovanou migráciou v kombinácii s ilegálnou migráciou[40] a nárastom bezpečnostného rizika v oblasti ohrozenia zdravia. Šírenie pandémií, v závislosti na jeho závažnosti, má ďalekosiahle dopady na všetky segmenty bezpečnostného prostredia.[41]

Za faktor ohrozujúci bezpečnosť Maďarska je definovaná existencia cielených kampaní namierených proti Maďarsku s cieľom ovplyvňovania politického, hospodárskeho a spoločenského diania  a poškodzovania dobrého mena Maďarska. Tieto cielené stratégie sú financované štátnymi a neštátnymi aktérmi, ich stupeň účinnosti sa zvyšuje v kombinácii so šírením nepravdivých informácií a dezinformácií prostredníctvom médií. Tento bezpečnostný faktor sa môže objaviť aj vo forme otvoreného politického alebo ekonomického nátlaku s cieľom pokusov o obmedzenie efektívnej právnej obrany Maďarska.

1.4 Hlavné bezpečnostné záujmy Maďarska      

Východiskom bezpečnostno-politických záujmov Maďarska je uplatňovanie národného bezpečnostného záujmu za každých okolností – z tejto axiómy sa odvíjajú ďalšie realizované kroky. Určujúcim pre zachovanie presadzovania všeobecného národného bezpečnostného záujmu a jeho posilňovania sú diplomatické schopnosti, hospodárske možnosti, politická stabilita, kultúrna jednota a vojenská sila. Prvoradým bezpečnostným záujmom je zachovanie suverenity, teritoriálnej integrity a ústavného zriadenia, garantovanie bezpečnosti občanov, stability štátu, trvalo udržateľného ekonomického, spoločenského a kultúrneho rozvoja a právo na uplatnenie základných ľudských práv a slobôd. Národným bezpečnostným záujmom Maďarska je zachovanie medzinárodného mieru, bezpečnosti, stability a spolupráce, presadzovanie uplatňovania demokratických princípov, napomáhanie udržateľnému rozvoju a posilňovanie euroatlantických a európskych bezpečnostných štruktúr.

V oblasti vnútornej politiky je prioritou zlepšenie demografickej krivky, budovanie domáceho obranného priemyslu a v rámci neho vývoj a výskum, čím sa sleduje konečný cieľ – eliminácia závislosti na dovoze, zabezpečenie bezpečnosti dodávok z domácich zdrojov a modernizácia ObS vlastnými silami.

Tak ako v predchádzajúcich NBS je maďarská národnostná menšina žijúca  za hranicami domovského štátu nedeliteľnou súčasťou bezpečnosti Maďarska. Za dôležitú je považovaná bezpečnosť a stabilita Európy, s dôrazom na región strednej Európy a susedných štátov s Maďarskom. Rozhodujúcim pre bezpečnosť Maďarska je bezpečnostná situácia na Balkánskom polostrove a v regióne východnej Európy.

Garanciou bezpečnosti je členstvo Maďarska v NATO a EÚ. NATO je považované za prvotný pilier kolektívnej bezpečnosti, avšak Maďarsko má záujem na posilňovaní úlohy EÚ v oblasti bezpečnostnej politiky. V záujme Maďarska je spoločná zahraničná a bezpečnostná politika EÚ a s tým súvisiaca podpora efektívnejšieho presadzovania spoločnej obrannej politiky.  Maďarsko nevylučuje vytvorenie spoločnej európskej armády, ktorá však môže byť vybudovaná až po efektívnom uplatňovaní spoločnej európskej obrannej politiky.  Do tej doby je nutné zachovať spoločné presadzovanie bezpečnostných záujmov na úrovni národných vlád. V uvedenom kontexte Maďarsko vidí budúcnosť EÚ ako spoločenstvo nezávislých národných štátov, nie ako federáciu. Zároveň je potvrdená ambícia Maďarska stať sa súčasťou alebo vedúcou krajinou rôznych regionálnych bezpečnostných formácií za predpokladu dodržiavania priorít bezpečnostných záujmov Maďarska. NBS osobitne vyzdvihuje dôležitosť vývoja spôsobilostí boja proti hybridným hrozbám v rámci štruktúr NATO a EÚ.

Za dôležité Maďarsko považuje vyvážené bilaterálne vzťahy so silnejúcou, demokratickou, stabilnou a hospodársky sa rozvíjajúcou Ukrajinou. Zároveň však NBS konštatuje, že legitímne posilňovanie národného povedomia Ukrajiny nemôže byť realizované na úkor odobratia už získaných práv maďarskej národnostnej menšiny žijúcej na Zakarpatskej Ukrajine. Za dôležité je považované posilňovanie stability geograficky vzdialenejšieho teritória – Blízky východ a severná Afrika ako aj Sahel[42] a Stredná Ázia – z dôvodu posilňovania bezpečnosti transatlantického teritória.

Z dôvodu ekonomickej previazanosti bude Maďarsko udržiavať v politickej, hospodárskej a obrannej oblasti nadštandardné vzťahy v prvom rade so štátmi V4 a v rámci toho zoskupenia s Poľskou republikou, s ktorou Maďarsko spája tisícročná história. Zoskupenie krajín V4 je nasledované druhým najdôležitejší štátom – Nemeckom. Tretie v poradí je už spomenuté Poľsko. Štvrtým najdôležitejším štátom sú z dôvodu strategického partnerstva Spojené štáty americké, nasledované tradičným, v poradí piatym najdôležitejším štátom a hospodárskym spojencom – Talianskom. Šiestym najdôležitejším štátom je Francúzsko, ktoré je určujúce v tvorbe bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ, nasledované siedmym najdôležitejším štátom – Tureckom.[43] V oblasti zahraničného obchodu sú pre Maďarsko dôležité geograficky blízke nástupnícke štáty bývalého Zväzu sovietskych socialistických republík, štáty Blízkeho východu, Ázie, Afriky a Latinskej Ameriky. Štáty patriace do tohto regiónu zaujímajú ôsmu priečku na v „hospodárskom rebríčku partnerských štátov a regiónov“ Maďarska. V poradí na deviate miesto je zaradená Ruská federácia, ktorá je pre Maďarsko dôležitá nielen z energetického hľadiska[44] ale aj z dôvodu zohrávania významnej úlohy v globálnom a regionálnom bezpečnostnom prostredí. Ako posledný, v poradí desiaty najdôležitejší štát pre zahraničný obchod a politiku je pre Maďarsko Čínska ľudová republika,[45] s ktorou má záujem intenzívne budovať pragmatické obchodné vzťahy s dôrazom na vzájomne  výhodné budovanie novodobej „hodvábnej cesty“ spájajúcej Európsky, Africký a Ázijský kontinent.

1.5 Hlavné bezpečnostné riziká  

Na základe analýzy hodnôt a daností Maďarska, nová NBS v aktuálnom bezpečnostnom prostredí vymedzila pre Maďarsko a vo vzťahu ku koaličným partnerom a susedným krajinám hlavné bezpečnostné riziká. Nakoľko cieľom článku nie je podrobná analýza dôvodov definovania bezpečnostných rizík vnímaných Maďarskom, zadefinované bezpečnostné riziká v novej NBS Maďarska sú uvedené ako voľný preklad: [46]

1. prílev nelegálnych migrantov na územie Maďarska západnou Balkánskou trasou alebo inou trasou týkajúcou sa Maďarska a presídľovanie cudzích národov na územie Maďarska;
2. nečakaný ozbrojený útok, vrátane útoku voči členskému štátu NATO, ktorý spadá do pôsobnosti článku 5. Severoatlantickej zmluvy;
3. komplexné a širokospektrálne diplomatické informačné operácie a operácie cudzích spravodajských služieb v spojení s nátlakom ekonomického a finančného charakteru, prípadne finančnými špekulatívnymi útokmi alebo v spojení s vojenskými (hybridnými) útokmi namierené voči destabilizácii Maďarska alebo s cieľom obmedzenia výkonu vládnej moci, oslabenia politickej stability a občianskej súdržnosti a uplatňovania zahraničnopolitických záujmov Maďarska;
4. kybernetické útoky spôsobujúce značné škody na vládnych informačných sieťach, elektronickej verejnej správe, inžinierskych sieťach, v strategických podnikoch, v kritickej infraštruktúre a na ďalších životne dôležitých počítačových sieťach;
5. teroristický útok vedený na území Maďarska alebo namierený voči občanom Maďarska alebo záujmom Maďarska v zahraničí;
6. úsilia namierené voči národnej suverenite, otvorené alebo skryté útoky na národné rozhodovacie právomoci, podstatné zhoršovanie sa životných podmienok maďarskej národnostnej menšiny žijúcej v zahraničí, v dôsledku čoho by boli príslušníci maďarskej národnostnej menšiny nútení hromadne opustiť svoju rodnú krajinu;
7. vznik kritickej demografickej situácie v dôsledku dlhodobého úbytku a zvyšovaniu priemerného veku obyvateľstva;
8. prepuknutie globálnej hospodárskej krízy, prípadne dlhodobé zastavenie ekonomickej konjunktúry, v dôsledku čoho sa narušia globálne alebo regionálne hodnotové rebríčky;
9. vytvorenie krízovej situácie v energetickom sektore v dôsledku výpadkov dovozu energetických surovín;
10. vznik pretrvávajúcej závažnej nestability alebo vznik zlyhávajúceho štátu v bezprostrednej blízkosti Maďarska alebo v blízkom regióne;
11. zmocnenie sa výsledkov vývoja novodobých revolučných technológií nepovolanými osobami v dôsledku čoho sa prejavia útoky ohrozujúce maďarský národ alebo realizácia teroristického útoku;
12. upevňovanie vplyvu zločineckých skupín a skupín organizovaného zločinu na území Maďarska alebo získanie časti územia pod svoj vplyv;
13. útok alebo teroristický útok zbraňami hromadného ničenia, prípadne nukleárnym, biologickým alebo chemickým odpadom proti Maďarsku alebo proti susedným štátom;
14. vznik priemyselných havárií a katastrof na území Maďarska alebo v susedných štátoch, ktoré majú regionálny dopad;
15. vznik a rýchle šírenie epidémií, ktoré spôsobujú hromadné ochorenia obyvateľstva Maďarska;
16. pravidelné opakovanie záplav a následných záplavových vôd, resp. iných prírodných katastrof (dlhotrvajúce suchá, snehové kalamity, studené fronty, víchrice, lesné požiare a požiare iných porastov) väčšieho rozsahu;
17. pravidelný vyskytujúci sa nedostatok vlahy, vysychanie pôdy a jej erózia v dôsledku suchých období a ústup vegetácie v niektorých zraniteľných domácich regiónoch.

Definované bezpečnostné riziká v prvom rade reflektujú na migračnú krízu, ktorá v Maďarsku kulminovala v septembri 2015[47] a neskôr sa stala hlavnou témou volebného programu štvrtej vlády Viktora Orbána a nosnou zahraničnou politickou a bezpečnostnou agendou.  Pravdepodobnosť napadnutia Maďarska klasickými konvenčnými zbraňami je malá, napriek tomu však je nutné s ňou rátať.  V dôsledku razantného vystupovania Maďarska proti prílevu nelegálnych migrantov do Európy,[48] odmietaniu povinných kvót na prijímanie utečencov sa voči Maďarsku spustila negatívna kampaň zo strany orgánov EÚ.  Prejavy (z pohľadu Maďarska) neúmernej kritiky voči rozhodnutiam vlády Maďarska sú definované ako bezpečnostné riziko, v prípade ak by mali mať destabilizačný dopad na vládu alebo uplatňovanie zahraničnej politiky. Týmto si Maďarsko chráni svoju suverenitu a právo na sebaurčenie, v súlade s dlhodobou politickou líniu voči EÚ, ktorou je silná EÚ založená na silných a samostatných národných štátoch. Nová NBS reaguje na novodobé bezpečnostné riziká, ktorými sú kybernetický priestor,[49] hybridné operácie, finančná zraniteľnosť a vznik/prejavy hospodárskej krízy. Maďarsko na základe prebiehajúcej celosvetovej pandémie koronavírusu do NBS implementovalo bezpečnostné riziko vznikajúce v súvislosti so šírením vírusov. NBS pojednáva aj o bezpečnostných rizikách spôsobených prírodnými živlami alebo priemyselnými haváriami, pričom ako bezpečnostné riziko je označovaný vznik takejto situácie aj na území susedného štátu, ak má dopad na bezpečnostnú situáciu v Maďarsku. Nedeliteľnou súčasťou bezpečnosti Maďarska je zabezpečenie ochrany základných práv maďarskej národnostnej menšiny žijúcej za hranicami Maďarska, s dôrazom na susedné štáty.

NAMIESTO ZÁVERU

Nová NBS Maďarska v kapitolách VIII. a IX. rozpracováva strategické ciele potrebné k zabezpečeniu bezpečnosti Maďarska a určuje komplexné úlohy a prostriedky k dosiahnutiu týchto cieľov.[50] V súlade s uvedeným, základným cieľom je predchádzanie možným bezpečnostným rizikám formou posilnenia účinnosti a flexibility existujúcich opatrení v súbehu a s využitím národnej spolupatričnosti. K dosiahnutiu tohto cieľa bude Maďarsko okrem všeobecných bezpečnostných znalostí obyvateľstva podporovať hlavne prípravu mladej generácie k osvojeniu prvkov civilnej obrany formou zavedenia výučby brannej výchovy a prípravou dobrovoľných vojenských záloh.[51] Ďalším prostriedkom k dosiahnutiu účinného systému odhaľovania a predchádzania bezpečnostným rizikám je zabezpečenie úzkej koordinácie medzi rezortmi zodpovedajúcimi za  medzinárodné vzťahy, obranu, vnútornú bezpečnosť, spravodajské služby, odhaľovanie trestnej činnosti, justíciu, ekonomiku a finančnú politiku, zdravotníctvo a epidemiológiu, potravinovú bezpečnosť a civilnú obranu.

Strategickým cieľom Maďarska je do roku 2030 vybudovanie národného preventívneho systému ochrany a obrany k zabezpečeniu rozvoja  stability a bezpečnosti maďarského národa. Zároveň, za jeden z hlavných cieľov je považovaná kohézia EÚ a NATO. V tejto súvislosti Maďarsko bude podporovať európske a euroatlantické integračné snahy krajín rozprestierajúcich sa v susedných regiónoch[52] a stabilitu vzdialenejších regiónov[53] ovplyvňujúcich bezpečnosť európskeho a stredoeurópskeho regiónu formou aktívneho pôsobenia Maďarska v medzinárodných organizáciách ako sú EÚ, NATO, OSN, OBSE.

V oblasti domáceho obranného priemyslu je cieľom dosiahnutie schopnosti zabezpečiť vlastné Ozbrojené sily Maďarska[54] potrebným materiálnym a technickým vybavením.  K dosiahnutiu tohto cieľa bude štát podporovať malé a stredné firmy obranného priemyslu zaoberajúce sa vývojom a výskumom. Za jeden z pilierov zabezpečenia regionálnej a euroatlantickej bezpečnosti považuje vytvorenie R–SOCC a MND–C, ktoré majú svoje veliteľstvá na území Maďarska. Dôraz je taktiež kladený na ObS,  ktoré musia byť schopné samostatne a v súčinnosti s koaličnými partnermi odraziť prípadný ozbrojený útok a eliminovať rôzne formy hybridných útokov vo všetkých operačných priestoroch pôsobnosti – na zemi, vo vzduchu a v kybernetickom priestore. Zvláštny dôraz je kladený na úlohy pre ObS v kybernetickom priestore – zvýšenie podpory kinetických operácií z kybernetického priestoru a vybudovanie ofenzívnych kybernetických spôsobilostí.[55] NBS ráta s použitím síl a prostriedkov ObS v krajných prípadoch epidemiologického ohrozenia.[56]  ObS sa v budúcnosti budú vo väčšej miere zapájať do pozorovateľských, poradných a výcvikových misií pod záštitou EÚ a OSN.

 V migračnej politike bude Maďarsko presadzovať zmenu a sprísnenie súčasnej migračnej politiky EÚ s cieľom zamedzenia hromadného zneužívania azylovej politiky EÚ a zvyšovania ochoty prijímania migrantov domovskými štátmi v rámci repatriácie. S migračnou politikou súvisí aj záväzok Maďarska v oblasti legálnej migrácie – zavedenie efektívnejších foriem vízovej politiky, povoľovania vstupu a pobytu na území Maďarska v súčinnosti s koaličnými partnermi a vládnou exekutívou tretích krajín. Konečným cieľom týchto opatrení je záchyt osôb, ktoré predstavujú pre Maďarsko a koaličných partnerov bezpečnostné riziko.

Na základe platnej NBS sú všetky dotknuté ministerstvá Maďarska povinné do 31. decembra 2020 vypracovať vlastné implementačné strategické dokumenty.

 * * *  

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

 

A Kormány 1035/2012. (II. 21.) Korm. határozata Magyarország Nemzeti Biztonsági Stratégiájáról; [cit. 29. 3. 2020]. Dostupné z: https://2010-2014.kormany.hu/download/f/49/70000/1035_2012_korm_hatarozat.pdf

 

A Kormány 1163/2020. (IV.21.) Korm. határozata Magyarország Nemzeti Biztonsági Stratégiájáról [cit. 30. 4. 2020].   Dostupné z:  http://www.kozlonyok.hu/nkonline/MKPDF/hiteles/MK20081.pdf

 

A Kormány 2144/2002 (V.6) Korm. határozata Magyar Köztársaság Nemzeti Biztonsági Stratégiájáról.

 

Croatia and Hungary ask NATO to include joint command centre into its structure [online]. 25. 10. 2019 [cit. 8. 5. 2020] Dostupné z: http://hr.n1info.com/English/NEWS/a454414/Croatia-and-Hungary-ask-NATO-to-include-joint-command-centre-into-its-structure.html

 

Defense Minister Flags New Commands in Hungary, Holds Talks with German Counterpart [online]. 28. 10. 2019. [cit. 8. 5. 2020]

Dostupné z: https://hungarytoday.hu/defense-minister-benko-new-nato-command-hungary/

 

HORVÁTH, J: A Védelmi hálót szorosabbra kell vonni, ahol hiányzott, ki kell építeni [online]. 2. 5. 2020 [cit. 7. 5. 2020] Dostupné z: https://magyarnemzet.hu/belfold/napjaink-kihivasaira-ad-valaszt-a-nemzeti-biztonsagi-strategia-8067209/

 

Magyarország kormánya: Magyar Honvédség [online]. 2020 [cit. 7. 5. 2020] Dostupné z:  https://www.kormany.hu/hu/mo/honvedelem

 

ORBÁN, V.: Nem tehetünk úgy, mintha megszűnt volna a járvány [online]. 8. 5. 2020. [cit. 8. 5. 2020] Dostupné z: https://magyarnemzet.hu/belfold/orban-viktor-tovabbra-is-ervenyes-hogy-vigyazzunk-egymasra-8092892/

 

PÁSZTOR, L.: Komplexný program revitalizácie Obranných síl Maďarska  „ZRÍNYI 2026“ a jeho vplyv na bezpečnostné prostredie strednej Európy..In: Bezpečnostné fórum 2019 (Zborník vedeckých prác) [online] Banská Bystrica: Interpolis 2019. s 214-225 [cit. 7. 5. 2020]. ISBN 978-80-972673-9-1. Dostupné z: http://www.fpvmv.umb.sk/bezpecnostne-forum-2020/bezpecnostne-forum-2019/bezpecnostne-forum-2019-zbornik-vedeckych-prac/

 

SZENES, Z.–SIPOSNÉ KECSKEMÉTHY, K.: NATO 4.0 and Hungary; 20 years of membership, 30 years of cooperation, Budapest: Zrínyi Kiadó, 2019. ISBN: 9789633277706,   p. 487.

 

VARGA, J. Pragmatische Solidarität in der europäischen Sicherheits- und Verteidigungspolitik Die ungarische Perspektive, In: Arbeitspapier Sicherheitspolitik Nr. 4/2019 [online] 2019.  Bundesakademie für Sicherheitspolitik : Arbeitspapier Sicherheitspolitik  Nr. 4/2019. ISSN 2366-0805 [cit. 7. 5. 2020]  Dostupné z:  https://www.baks.bund.de/sites/baks010/files/arbeitspapier_sicherheitspolitik_2019_4.pdf

 

VIDA C.: Gondolatok a stratégiaalkotásról. Miért van szükség stratégiákra? Felderítő Szemle, 2016. XV. évf. 4. sz. pp. 168-184.

 

11/1993. (III. 12.) OGY határozat a Magyar Köztársaság biztonságpolitikájának alapelvei [cit. 29. 3. 2020].   Dostupné z: https://mkogy.jogtar.hu/printiframe?docid=993h0011.OGY&printTitle=11/1993.%20%28III.%2012.%29%20OGY%20hat%C3%A1rozat&targetdate=fffffff4&referer= lawsandresolutions

 

27/1993. (IV. 23.) OGY határozat a Magyar Köztársaság honvédelmének alapelveiről [cit. 19. 5. 2020].   Dostupné z: https://mkogy.jogtar.hu/jogszabaly?docid=993H0027.OGY

 

94/1998. (XII. 29.) OGY határozat a Magyar Köztársaság biztonság- és védelempolitikájának alapelveiről [cit. 29. 3. 2020]. Dostupné z:  https://mkogy.jogtar.hu/jogszabaly?docid=998H0094.OGY

 

2073/2004. (IV. 15.) Korm. határozat a Magyar Köztársaság nemzeti biztonsági stratégiájáról [cit. 19. 5. 2020].  Dostupné z: http://njt.hu/cgi_bin/njt_doc.cgi?docid=88446.124546

[1] A Kormány 1163/2020. (IV.21.) Korm. határozata Magyarország Nemzeti Biztonsági Stratégiájáról, strana 2101; Dostupné z: http://www.kozlonyok.hu/nkonline/MKPDF/hiteles/MK20081.pdf

[2] Na základe zmeny Ústavy Maďarska sa dňom 1. januára 2012 zmenil názov štátu z „Maďarská republika“ na „Maďarsko“. Do 23. októbra 1989 bol oficiálny názov štátu „Maďarská ľudová republika“.

[3] 11/1993. (III. 12.) OGY határozat a Magyar Köztársaság biztonságpolitikájának alapelvei; Dostupné z: https://mkogy.jogtar.hu/printiframe?docid=993h0011.OGY&printTitle=11/1993.%20%28III.%2012.%29%20OGY%20hat%C3% A1rozat&targetdate=fffffff4&referer= lawsandresolutions

[4] 27/1993. (IV. 23.) OGY határozat a Magyar Köztársaság honvédelmének alapelveiről; Dostupné z: https://mkogy.jogtar.hu/jogszabaly?docid=993H0027.OGY

[5] SZENES, Z.–SIPOSNÉ KECSKEMÉTHY, K.: NATO 4.0 and Hungary; 20 years of membership, 30 years of cooperation, Budapest: Zrínyi Kiadó, 2019. ISBN: 9789633277706,  p.  487.

[6] 94/1998. (XII. 29.) OGY határozat a Magyar Köztársaság biztonság- és védelempolitikájának alapelveiről; Dostupné z:  https://mkogy.jogtar.hu/jogszabaly?docid=998H0094.OGY

[7] A Kormány 2144/2002 (V.6) Korm. határozata Magyar Köztársaság  Nemzeti Biztonsági Stratégiájáról

[8] 2073/2004. (IV. 15.) Korm. határozat a Magyar Köztársaság nemzeti biztonsági stratégiájáról.  Dostupné z: http://njt.hu/cgi_bin/njt_doc.cgi?docid=88446.124546

[9] A Kormány 1035/2012. (II. 21.) Korm. határozata Magyarország Nemzeti Biztonsági Stratégiájáról; Dostupné z: https://2010-2014.kormany.hu/download/f/49/70000/1035_2012_korm_hatarozat.pdf

[10] NATO – Organizácia severoatlantickej zmluvy, anglicky.: „North Atlantic Treaty Organization“. Maďarsko bolo prijaté za člena dňa 12. 3. 1999.

[11] Prijatá dňa 25. 4. 2011.

[12] maďarsky: Terror Elhárítási Központ – TEK.

[13] VIDA, C. 2016. Gondolatok a stratégiaalkotásról, Miért van szükség stratégiákra? Budapest:  Katonai Nemzetbiztonsági Szolgálat, 2016. HU ISSN 1588-242X , 168 s.

[14] A Kormány 1163/2020. (IV.21.) Korm. határozata Magyarország Nemzeti Biztonsági Stratégiájáról, strana 2101; Dostupné z: http://www.kozlonyok.hu/nkonline/MKPDF/hiteles/MK20081.pdf

[15] A Kormány 1163/2020. (IV.21.) Korm. határozata Magyarország Nemzeti Biztonsági Stratégiájáról, strana 2101; Dostupné z: http://www.kozlonyok.hu/nkonline/MKPDF/hiteles/MK20081.pdf

[16] Pozri bližšie: PÁSZTOR, L.: Komplexný program revitalizácie Obranných síl Maďarska  „ZRÍNYI 2026“ a jeho vplyv na bezpečnostné prostredie strednej Európy..In: Bezpečnostné fórum 2019 (Zborník vedeckých prác) Dostupné z: http://www.fpvmv.umb.sk/bezpecnostne-forum-2020/bezpecnostne-forum-2019/bezpecnostne-forum-2019-zbornik-vedeckych-prac/, s 214-225. ISBN 978-80-972673-9-1.

[17] Maďarsko v roku 2019 spustilo masívny program podpory pôrodnosti formou príspevkov zo strany štátu pre mladé rodiny (odpis hypotéky a nenávratné pôžičky pri viacdetných rodinách), príspevkov na kúpu rodinného auta so siedmymi miestami na sedenie, odpustením platenia daní matkám s viac ako troma deťmi a možnosť odchodu do predčasného dôchodku po odpracovaných 40 rokoch, finančná podpora starých rodičov, ktorí vykonávajú starostlivosť o vnúčatá.

[18] A Kormány 1163/2020. (IV.21.) Korm. határozata Magyarország Nemzeti Biztonsági Stratégiájáról, strana 2101-2102; Dostupné z: http://www.kozlonyok.hu/nkonline/MKPDF/hiteles/MK20081.pdf

[19] A Kormány 1163/2020. (IV.21.) Korm. határozata Magyarország Nemzeti Biztonsági Stratégiájáról, strana 2104; Dostupné z: http://www.kozlonyok.hu/nkonline/MKPDF/hiteles/MK20081.pdf

[20] HORVÁTH, J: A Védelmi hálót szorosabbra kell vonni, ahol hiányzott, ki kell építeni; Dostupné z: https://magyarnemzet.hu/belfold/napjaink-kihivasaira-ad-valaszt-a-nemzeti-biztonsagi-strategia-8067209/

[21] Ide o kodifikovanie dlhodobého odmietania myšlienky  EÚ vo veci povinných kvót (povinného umiestňovania v štátoch EÚ) pre prijatie utečencov zo strany Maďarska. Podľa tejto iniciatívy malo Maďarsko prijať v roku 2018 1294 migrantov, čo absolútne odmietlo.

[22] V uvedenom kontexte ide o reakciu Maďarska voči školskému zákonu a zákonu a jazyku národnostných menšín, ktoré Ukrajina prijala po anexii Krymu Ruskou federáciou, ako reakciu voči ruskej národnostnej menšine žijúcej na území Ukrajiny. V rámci napĺňania tejto politiky, Maďarsko blokuje/vetuje euro integračné rokovania Ukrajiny do doby kým nebudú vrátené pôvodné menšinové práva maďarskej národnostnej menšine žijúcej na  zakarpatskej Ukrajine.

[23] Štvornásobný premiér Maďarska Viktor ORBÁN je dlhodobo zástancom  EÚ, ktorá je založená na silných a nezávislých národných štátoch. Odmieta EÚ ako spoločenstvo národných štátov združených v tzv. „Spojených štátoch Európskych“.

[24] Bezpečnostné hrozby prichádzajú z východu (Rusko-Ukrajinský konflikt, zamrznuté konflikty v štátoch bývalého Sovietskeho zväzu) a z juhu (nestabilné krajiny západného Balkánu a tzv. balkánska trasa nelegálnej migrácie smerom do západnej Európy cez územie Maďarska).

[25] slovensky: Regionálne veliteľstvo komponentu pre špeciálne operácie.

[26] Defense Minister Flags New Commands in Hungary, Holds Talks with German Counterpart,

Dostupné z: https://hungarytoday.hu/defense-minister-benko-new-nato-command-hungary/

[27] slovensky: Veliteľstvo mnohonárodnej divízie stred.

[28] Croatia and Hungary ask NATO to include joint command centre into its structure,  Dostupné z: http://hr.n1info.com/English/NEWS/a454414/Croatia-and-Hungary-ask-NATO-to-include-joint-command-centre-into-its-structure.html; taktiež pozri: VARGA, J. Pragmatische Solidarität in der europäischen Sicherheits- und Verteidigungspolitik Die ungarische Perspektive, In: Arbeitspapier Sicherheitspolitik Nr. 4/2019 , Dostupné z:  https://www.baks.bund.de/sites/baks010/files/arbeitspapier_sicherheitspolitik_2019_4.pdf

[29] Pozri bližšie: PÁSZTOR, L.: Komplexný program revitalizácie Obranných síl Maďarska  „ZRÍNYI 2026“ a jeho vplyv na bezpečnostné prostredie strednej Európy..In: Bezpečnostné fórum 2019 (Zborník vedeckých prác) Dostupné z: http://www.fpvmv.umb.sk/bezpecnostne-forum-2020/bezpecnostne-forum-2019/bezpecnostne-forum-2019-zbornik-vedeckych-prac/, s 214-225. ISBN 978-80-972673-9-1.

[30] V súčasnej dobe je Národným zhromaždením Maďarska povolený maximálny počet vojakov v operáciách medzinárodného krízového manažmentu do 1.000 vojakov, pričom cca 70 % sú operácie pod mandátom NATO.

[31] A Kormány 1163/2020. (IV.21.) Korm. határozata Magyarország Nemzeti Biztonsági Stratégiájáról, strana 2105 – 2108; Dostupné z: http://www.kozlonyok.hu/nkonline/MKPDF/hiteles/MK20081.pdf

[32] Ide hlavne o medzinárodné vody (rybolov a minerálne zdroje), severný pól,  vesmír a ovládnutie kybernetického priestoru.

[33] Početný stav Európy stagnuje, zvyšuje sa priemerný vek ľudí, pričom v Afrike a strednej Ázii prebieha populačná explózia, ktorá vedie k nárastu migrácie smerom do Európy.

[34] Rozvoj 5G a vesmírnych technológií.

[35] Rozmach kryptomien, ktorých právne kodifikovanie neexistuje alebo je nejednoznačné.

[36] anglicky.: „Grey zone“. Neexistuje jednoznačná definícia pojmu „šedá zóna“. V bezpečnostnej politike môžeme šedú zónu definovať ako činnosť štátneho alebo neštátneho aktéra voči protivníkovi s cieľom spôsobenia majetkovej škody, ujmy na zdraví, vyvolania nepokojov, právnej neistoty, a pod.

[37] Prudký rozmach technológií schopných zasadiť strategický úder v kombinácii s rozširovaním ručných zbraní a výbušnín v nestabilných regiónoch/štátoch predstavujú bezpečnostné riziko nielen pre Maďarsko ale aj pre regióny kde sú v rámci operácií medzinárodného krízového manažmentu prítomné sily a prostriedky ObS HUN a polície Maďarska.

[38] Migračná kríza, ktorá vrcholila v roku 2015 mala negatívne dopady  na vnútornú  bezpečnosť a ohrozenie zdravia občanov štátov Európy. Nesie v sebe riziko využitia migrácie štátnymi a neštátnymi aktérmi k uplatneniu vlastných mocenských a ekonomických záujmov, čím sa môže stať jedným z prvkov vedenia hybridnej vojny.

[39] Balkánska migračná trasa.

[40] Napriek deklarovaniu súvislosti medzi pandémiou koronavírusu a nelegálnou migráciou, v oficiálnych tlačových správach Maďarska autor nezaregistroval správy o šírení koronavírusu v utečeneckých táboroch na území Maďarska. Boli zaregistrované prípady šírenia koronavírusu v utečeneckých táboroch v Grécku.  Faktom však je, že medzi prvými nakazenými koronavírusom v Maďarsku boli Iránsky študenti, ktorí sa v krajine  zdržiavali legálne.

[41] NBS poukazuje na možné dopady na hospodárstvo, sociálnu sféru, vojenskú oblasť. Nástup a priebeh koronavírusu v Európe jednoznačne poukázal na dopady vo všetkých sférach bezpečnosti štátu, pričom najväčší dopad má na ekonomiku každého štátu a voľný pohyb obyvateľstva nielen medzi jednotlivými suverénnymi národnými štátmi ale aj v rámci jedného štátu z dôvodu obmedzenia slobody pohybu na nevyhnutnú dobu.

[42]Sahel –  región západnej a severnej strednej Afriky siahajúci od Senegalu na východ až k Sudánu. Tvorí prechodné pásmo medzi suchou, púštnou Saharou  na severe a pásom vlhkých saván na juhu. Rozprestiera sa od Atlantického oceánu smerom na východ cez severný Senegal, južnú Mauretániu, veľký ohyb rieky Niger v Mali a  Burkina Faso, južný Niger, severovýchodnú Nigériu, juhozápadný Čad až po Sudán.

[43] Turecko je regionálna mocnosť a člen NATO, ktorého geostrategická poloha je dôležitá  k udržaniu stability Blízkeho východu a Západného Balkánu, tzn. k bezpečnostnej politike nielen Maďarska ale aj Európskeho kontinentu. Turecko zohráva kľúčovú úlohu v regulácii migračnej vlny smerujúcej do Európy. Strategickým záujmom Maďarska je využitie politického, hospodárskeho a kultúrneho potenciálu Turecka a v neposlednom rade bilaterálna spolupráca v oblasti rozvoja maďarského obranného priemyslu.

[44] viac ako 80 % spotreby zemného plynu Maďarska je zabezpečené importom, hlavne z Ruskej federácie. Z tohto dôvodu má Maďarsko záujem na budovaní pragmatických maďarsko-ruských obchodných vzťahov, pri rešpektovaní priority kohézie NATO a EÚ.

[45] Čínska ľudová republika je v súčasnosti druhou najsilnejšou ekonomikou sveta a zároveň civilizačným centrom. Napriek záujmu Maďarska o pragmatické obchodné vzťahy s Čínou, v novej NBS venuje pozornosť silnejúcemu vplyvu Číny v oblasti investícií do kritickej infraštruktúry prostredníctvom dodávok vyspelých informačných technológií a označuje ju za bezpečnostnú výzvu.

[46] A Kormány 1163/2020. (IV.21.) Korm. határozata Magyarország Nemzeti Biztonsági Stratégiájáról, strana 2112-2113; Dostupné z: http://www.kozlonyok.hu/nkonline/MKPDF/hiteles/MK20081.pdf

 

[47] Pozri bližšie: PÁSZTOR, L.: Komplexný program revitalizácie Obranných síl Maďarska  „ZRÍNYI 2026“ a jeho vplyv na bezpečnostné prostredie strednej Európy..In: Bezpečnostné fórum 2019 (Zborník vedeckých prác) Dostupné z: http://www.fpvmv.umb.sk/bezpecnostne-forum-2020/bezpecnostne-forum-2019/bezpecnostne-forum-2019-zbornik-vedeckych-prac/, s 215-216. ISBN 978-80-972673-9-1.

[48] Tamtiež.

[49] Vrátane kryptomien.

[50] A Kormány 1163/2020. (IV.21.) Korm. határozata Magyarország Nemzeti Biztonsági Stratégiájáról, strana 2113-2118; Dostupné z: http://www.kozlonyok.hu/nkonline/MKPDF/hiteles/MK20081.pdf

[51] Ambíciou Obranných síl Maďarska je dosiahnutie početného stavu 20.000 pripravených osôb v dobrovoľných vojenských zálohách do roku 2026.

[52] Dôraz je položený na západný Balkán.

[53] Blízky Východ, Afrika, Stredná Ázia.

[54] Ozbrojené sily Maďarska pozostávajú z Obranných síl (Armáda), polície, zboru väzenskej a justičnej stráže, finančnej a colnej správy, spravodajských služieb  a civilnej obrany.

[55] NBS ukladá posilňovanie vývoja a výskumu kybernetických spôsobilostí, ktoré sa dajú dosiahnuť spoluprácou domácich štátnych aktérov a súkromných firiem ako aj zlepšením spolupráce medzi výučbovými a výskumnými inštitúciami a koncovými užívateľmi.

[56] Počas prebiehajúcej celosvetovej pandémie COVID-19 boli sily a prostriedky ObS HUN použité k ochrane dočasne uzavretých štátnych hraníc, hliadkovania vo väčších mestách  (v súčinnosti s políciou), stavby triážnych stanov pred štátnymi nemocnicami a dezinfekcii domovov sociálnych služieb.

  * * * * *

Článok bol publikovaný so súhlasom autora

Prevzaté z vedecko-odborného časopisu Vojenské reflexie 1/2020 –  http://vr.aos.sk/images/dokumenty/archiv_cisel/2020/vojenske_reflexieXV_1.pdf

Ilustračné foto: https://pixabay.com/sk/photos/ma%C4%8Farsko-budape%C5%A1%C5%A5-mapa-zemepis-1896330/