Asociácia bývalých spravodajských dôstojníkov spolu s Fakultou práva Paneurópskej vysokej školy v Bratislave usporiadali 1. 12. 2015 už 9. medzinárodné sympózium na tému „Potenciál spravodajských služieb proti medzinárodnému terorizmu”. Publikujeme v poradí piaty referát z tohto sympózia.
* * * *
G. Busby: Výzvy a riziká, ktorým čelia spravodajské služby v boji proti terorizmu – britské skúsenosti
V roku 2000 firma Blockbuster Video vlastnila viac ako 9000 videopožičovní po celom svete a bola najväčšou firmou v USA, ktorá prevádzkovala požičiavanie videí. V tom istom roku mala firma príležitosť odkúpiť živoriacu start-upovú firmu, ktorá ponúkala videofilmy na požiadanie, známou ako Netflix. Cena bola 50 miliónov dolárov. Po pätnástich rokoch Blockbuster skrachoval a Netflix je multimiliardový gigant poskytujúci strímované videá. Príbeh Blockbusteru je drsným varovaním, že vedúci predstavitelia sa musia neustále pozerať na horizont, ale aj zaňho. Neexistujú ustálené domnienky o prostredí biznisu a nemožno zanedbať zmeny, ktorým sa treba prispôsobovať. Toto poučenie platí rovnako pre verejný sektor a v rámci neho aj na sektory spravodajských a bezpečnostných služieb. Prispôsobiť sa alebo zahynúť nie je prehnaný výrok. Tak potom aké sú faktory prostredia, ktoré by mali vedúci predstavitelia spravodajských a bezpečnostných služieb brať do úvahy, ak sa chcú vyhnúť osudu Blockbusteru? Uvediem niekoľko zrejmých faktorov.
A) Digitálny faktor
Netreba to veľmi vysvetľovať. Svet dnes takto komunikuje, takto komunikujú aj teroristi, aj zločinci. Poskytuje nesmierne príležitosti a predstavuje veľké hrozby pre národnú bezpečnosť. Má tú moc tisíckrát znásobiť ich dopad a má tú moc ukončiť našu činnosť. Zoberme si, napríklad otázku identity. Iba pred pár rokmi si človek mohol prisvojiť cudziu identitu, ako sa mu len zachcelo, iba tým, že poskytol falošné meno. Keď niekto chcel oklamať cudziu vládu, stačil na to falošný pas a pár kreditných kariet. Avšak dnes, hocikto z ulice dokáže si overiť identitu niekoho v priebehu pár minút prostredníctvom svojho smartfónu. Nedávno vyšiel v Medzinárodnom žurnáli pre spravodajstvo a kontrarozviedku článok Jonathana Lorda, v ktorom autor píše, ako bola talianska polícia schopná identifikovať údajných páchateľov ilegálneho vydávania podozrivého teroristu v Miláne v roku 2003 iba na základe času a miesta, kde niekto hovoril s podozrivým. Na druhej strane, noviny Chicago Tribune dokázali prehľadať dostupné otvorené údaje a identifikovať veľký počet operatívcov CIA, pôsobiacich v utajení. Toto všetko sa dalo zistiť aj viacero rokov po daných udalostiach, čo iba dramaticky dokazuje, že digitálna stopa nemizne. Schopnosť pôsobiť utajene závisí vo veľkej miere na schopnosti prevziať falošnú identitu. Digitálna revolúcia preto zasadzuje úder priamo do základov činnosti spravodajských služieb. Navyše, skutočnosť, že digitálne identita si vyžaduje predošlú históriu znamená, že viacero možných riešení je nedostupných.
B) Technologický faktor
Je príbuzný digitálnemu faktoru, nie je to však to isté. Operatívna technológia sa zdemokratizovala. Prístroje a kapacity, ktoré by pred pár rokmi boli vysoko utajenými národnými tajomstvami, sú dnes otvorene dostupné pre zločincov a iným príslušníkom verejnosti za veľmi nízke ceny. Schopnosti našich nepriateľov alebo protivníkov napadnúť nás a dozvedieť sa informácie o našej práci sa zvýšili exponenciálne. Všadeprítomné smartfóny umožňujú utajené záznamy a takmer utajené fotografovanie a nakrúcanie videí. Výsledky tejto činnosti možno rýchlo poskytnúť komplicom. Smartfóny sú digitálnym ekvivalentom Kalašnikova, lacný prostriedok na vyrovnanie konkurencie medzi štátnymi a neštátnymi aktérmi. Sofistikovanejšia technológia umožňuje neštátnym aktérom monitorovať činnosť spravodajských služieb ako aj podnikať protiopatrenia alebo protiútoky.
C) Právny faktor
Keď som nastúpil do mojej organizácie v 80-tych rokoch, právne neexistovala. V roku 1994 vláda schválila Zákon o spravodajských službách a dala nám zákonné postavenie. V tom čase sme mali jedného právnika na čiastočný úväzok, aj to bola novinka. V súčasnosti máme veľký tím zaneprázdnených právnikov, ktorí tvrdo pracujú na tom, aby zabezpečili, že pôsobíme v rámci rýchlo sa rozvíjajúcej legislatívy a tiež, aby sme sa dokázali brániť voči obvineniam, že sme porušili zákon. Pôsobiť v rámci zákona a byť schopní preukázať, že sme tak robili, je základným prvkom pri budovaní dôvery a podpory politikov a širokej verejnosti. Keďže operačné prostredie sa mení a podoba hrozieb sa taktiež premieňa a rôzni, zákonodarcovia musia zabezpečiť, aby dosiahli rovnováhu medzi ochranou občianskych slobôd a možnosťami spravodajských služieb robiť si svoju prácu a ochraňovať spoločnosť.
D) Spoločenský faktor
V digitálne prepojenom svete verejnosť očakáva takmer okamžitý prístup k neobmedzenému množstvu informácií. V tomto svete okamžite protestuje, keď vlády zatajujú informácie a pristupuje k utajovaniu s podozrením. Obvinenia s nelegálnych praktík, či už opodstatnené alebo nie, len zvyšujú úroveň podozrení, že služby sa vymykajú kontrole. Pritom schopnosť udržať tajomstvo je základom práce spravodajských služieb. Osobne považujem za unikátnu schopnosť našej zahraničnej spravodajskej služby „pôsobiť v utajení v zahraničí“, pričom iba niekoľko britských rezortných ministerstiev poskytlo investície, potrebné na udržanie tejto schopnosti. Takže nastanú situácie, kedy nemožno tajomstvá sprístupniť, a v takých prípadoch musíme mať adekvátne mechanizmy na to, aby sme o tom presvedčili parlamentné a justičné kontrolné orgány. Časy, keď spravodajské služby mohli prežívať v tieni, sa skončili. Šéfovia spravodajských služieb musia mať pre verejnosť tvár, aby mohli verejne vysvetľovať svoje názory. Naše bezpečnostné modely sa musia vyvíjať tak, aby dokázali utajovať iba tie informácie, ktoré musia ostať utajené a musia byť pripravené na to, aby verejnosť o nás vedela viac ako v dobe vrcholiacej studenej vojny. Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že podstatná väčšina britskej verejnosti dôveruje tomu, že spravodajské služby pôsobia v rámci zákona a v národnom záujme, táto dôvera je však určite výsledkom opatrení, ktoré sa prijali v priebehu posledných desiatich rokov na to, aby otvorili služby kontrole.
E) Nový nacionalizmus verzus spoloční nepriatelia
Ako píšem tento príspevok, schengenský model voľného pohybu v Európe je na okraji zrútenia. Navyše, znepokojenie kvôli národným identitám podnecuje širokú podporu pravicových nacionalistických strán. Ruské aktivity na Ukrajine sú výzvou pre pravidlá medzinárodného usporiadania, ktoré udržiavali mier v Európe a zabránili väčším konfliktom od roku 1945. Tento nový nacionalizmus v Európe zrejme upevňuje snahu každého národa udržať si suverénnu národnú schopnosť utajovania a v skutočnosti to môže byť aj prezieravé. Ale súčasne imperatív riešiť spoločné nadnárodné hrozby znamená, že musíme tiež transformovať model našej spolupráce od zdieľania informácií k zdieľaniu digitálnych údajov a schopností. Ak sa jedna časť Európskej únie stane neefektívnou, sme všetci neefektívni. Toto si žiada nové a komplexnejšie bezpečnostné paradigmy.
F) Neefektívnosť spravodajstva
Posledný bod: iba málo problémov nemožno riešiť prostredníctvom dobrých spravodajských informácií. Dobré spravodajské informácie získavajú najväčšiu hodnotu, ak sú súčasťou konzistentného úsilia národnej bezpečnosti, ktoré sústreďuje všetkých národných aktérov do jedného efektívneho tímu. Napriek významnému pokroku v architektúre britskej národnej bezpečnosti v priebehu poslednej dekády, predovšetkým vytvoreniu národnej bezpečnostnej rady a závažným zmenám kultúry služieb, ešte nás čaká veľa práce. Mnohé ministerstvá naďalej definujú svoj príspevok rovnako, ako pred 50-timi rokmi a keď ide na spoluprácu, prežíva výrazný konzervativizmus. Pritom viem, že situácia v iných členských štátoch EU je oveľa, oveľa horšia.
Je významný problémom služieb ostať právnymi, efektívnymi a modernými, pritom si udržať podporu širokej verejnosti. Riešiť ich je ťažšie, pretože výkon a efektivita služieb sa dá ťažko odmerať. Utajovanie ich bráni pred kontrolou efektívnosti, ktorej sa podrobujú súkromné spoločnosti a väčšina ministerstiev. Služby sú niekedy vnímané podobne ako vlajky, hymny a prezidentské paláce, ako symboly národnej suverenity, ktoré netreba spochybňovať. Skôr ako by pod tlakom zdôvodňovali svoju existenciu, majú tendenciu domnievať sa, že majú na existenciu právo.
Osobne mám dojem, že výsledkom je to, že mnohé európske služby námesačne kráčajú do záhuby. Spravodajské a bezpečnostné služby sú uzavreté organizácie. Nemajú rady kontrolu, nepáči sa im, ak outsideri chcú vedieť, čo robia. Utajovanie sa môže stať pláštikom pre odpor k zmenám, slabý manažment a nedostatočné výkony. Malé úspechy majú potvrdzovať efektívnosť.
Problémom je to, že analógové organizácie nedokážu v digitálnom svete prežiť. Digitálny svet nie je o tom, že na každom stole je nový počítač a miesto papierov sú e-maily. To boli 90-te roky minulého storočia. Prechod z analógu na digitál znamená základnú zmenu myslenia o tom, čo je spravodajská organizácia, ako sa musí preformovať tak, aby čelila budúcim výzvam. Inak organizácii hrozí záhuba, predovšetkým: neschopnosť vykonávať unilaterálne spravodajské operácie, pretože nedokáže ochrániť svoj personál, zdroje alebo metodiku; neschopnosť spolupracovať s inými službami, pretože nedokáže ochrániť ich utajované informácie; strata podpory vlády i verejnosti.
Z toho vyplýva, čo je potrebné dnes, keď už nie včera, a to vizionárske vedenie na politickej, ako aj na úradnej úrovni. Šéfovia služieb musia byť schopní naplánovať a zrozumiteľne zdôvodniť zdroje a zmeny potrebné na prežitie v digitálnom veku; zákonodarcovia musia poskytnúť prostriedky a právny rámec na uskutočnenie týchto zmien.
Ako začať tento proces? Prvý krok je uznať, že problém existuje. Služby musia vzájomne komunikovať o výzvach, ktorým čelia, aby vôbec mohli pôsobiť a ako ich prekonať. Vyššie postavený kolega mi nedávno povedal: „Pred desiatimi rokmi ak sa šéfovia služieb stretli, rozprávali sa o Afganistane a terorizme. Dnes sa pýtajú jeden druhého, ako sa vyrovnávajú s výzvami digitálnej éry.“ Takže prvým krokom je spýtať sa spojeneckých služieb, čo robia a aké majú skúsenosti. Vzhľadom na spoločnú závislosť na národnej bezpečnosti zistíte, že sú veľmi ochotní sa o ne podeliť.
Po druhé, šéfovia služieb by mali byť pripravení zmeniť od základu spôsob, akým uvažujú o svojich organizáciách. O ich umiestneniach, budovách, personáli, o spôsobe vykonávania operácií, o spôsobe vlastného riadenia, ich kultúre a myšlienkových pochodoch. Šéfovia služieb by mali byť pripravení robiť to, čo dáva zmysel práci týchto služieb a neobzerať sa na precedensy a tradíciu. Inak riskujú, že sa prepadnú do histórie z tých nesprávnych dôvodov.
George Busby (1960) – Vysokoškolské štúdium absolvoval na Londýnskej a Oxfordskej univerzite. V roku 1987 nastúpil do služieb Foreign & Commonwealth Office. Pôsobil na zastupiteľských úradoch v Nemecku, Srbsku, Rakúsku, na Slovensku, v Pakistane a v Spojených arabských emirátoch. Špecializoval sa na problematiku Balkánu a boj proti medzinárodnému terorizmu. Po odchode zo služieb ministerstva zahraničného vecí v roku 2015 pracuje ako konzultant pre bezpečnostné záležitosti.
Celý zborník na stiahnutie dostupný tu: ZBORNIK_ABSD_2015
Zdroj dokumentu: www.absd.sk
Ilustračné foto: pixabay.com
