Od dvadsiatych rokov 20. storočia prebiehali na území bývalej Perzie /názov Irán sa oficiálne používa od roku 1935/ sekularizačné pokusy snažiace sa v čo najširšej miere obmedzovať vplyv islamu v krajine. Tieto tendencie dosiahli vrchol počas tzv. bielej revolúcie v šesťdesiatych rokov spájanej s menom šacha Rézu Pahlavího.
Od dvadsiatych rokov 20. storočia prebiehali na území bývalej Perzie /názov Irán sa oficiálne používa od roku 1935/ sekularizačné pokusy snažiace sa v čo najširšej miere obmedzovať vplyv islamu v krajine. Tieto tendencie dosiahli vrchol počas tzv. bielej revolúcie v šesťdesiatych rokov spájanej s menom šacha Rézu Pahlavího. Jej charakteristickými znakmi boli pozemková reforma, modernizácia krajiny či snaha o zlepšenie postavenia žien. Práve množiace sa útoky na islam zo strany štátu, činnosť neslávne známej tajnej polície SAVAK a zlá hospodárska situácia v krajine vyústili v druhej polovici sedemdesiatych rokov 20. storočia do mohutných protištátnych demonštrácii požadujúcich návrat šiítskeho duchovného lídra ajatolláha Ruholláha Chomejního. Šachov režim napokon v roku 1979 padol a k moci v Iráne sa dostali predovšetkým islamskí klerici ovplyvňujúci charakter politického systému krajiny. Krajina následne po medzinárodnom tlaku musela reagovať i na iracký útok v roku 1980 a následne rozpútanú osemročnú iracko-iránsku vojnu.
K určitým reformným snahám zo strany oficiálnych reprezentantov štátu začalo dochádzať až po Chomejního smrti v roku 1989.
Podľa ústavy /Ústava Iránskej islamskej republiky bola prijatá v roku 1979 (rok 1399 islamského lunárneho kalendára) 98,2% iránskych voličov/ je politický systém krajiny založený na viere v jedného boha –Alaha a na jeho výlučnej suverenite, ktorá zohráva fundamentálnu úlohu i v legislatívnom procese.
Vo voľbách uskutočnených v roku 2000 bol iránskymi voličmi potvrdený kurz vedený prezidentom Chattámím, keď jeho prívrženci obsadili väčšinu kresiel v parlamente. Prezident a jeho stúpenci patria medi zástancov pragmatických vzťahov so Západom. Naopak, konzervatívci nepripúšťajú možnosť vzdať sa niektorého z duchovných odkazov Ajatolláha Chomejního. I v tejto súvislosti treba dodať, že väčšina reformných pokusov iránskych reformistov naráža na odpor Rady strážcov, ktorá v konečnom dôsledku rozhoduje o účinnosti toho ktorého právneho aktu.
Ani umiernenejšia rétorika iránskeho prezidenta však nezabránila tomu, aby bola krajina spoločne so Severnou Kóreou a Irakom zaradená v roku 2002 americkým prezidentom Bushom medzi krajiny tzv. osi zla – t.j. krajiny ohrozujúce vážnym spôsobom mier /nekontrolovateľný vývoj zbraní/ vo svete.
Voľbám v roku 2004 predchádzalo vyostrenie vzťahov medzi reformným a konzervatívnym iránskym prúdom. V konečnom dôsledku bolo iránskou Strážnou radou vylúčených viac ako 2000 kandidátov patriacich medzi tzv. iránsky reformný prúd /medi nimi bol i brat súčasného iránskeho prezidenta Mohammad Réza Chattámí/. O možnosť opäť kandidovať prišli dokonca i niektorí z členov parlamentu.
Februárové parlamentné voľby v roku 2004 boli kritizované i zo strany EÚ, snažiacej sa o vyvážené vzťahy s krajinou. Podľa BBC EÚ označila voľby „za vážny úder demokracii, ktorý ovplyvní vzťahy medzi Bruselom a Teheránom“.
Ústava vymedzuje nasledujúce najvyššie orgány krajiny:
Najvyšší predstaviteľ – Líder
Najvyšším predstaviteľom krajiny je v súčasnosti Ajatoláh Chameneí. Medzi jeho hlavné právomoci patrí menovanie šiestich členov Strážnej rady, vedúcich predstaviteľov ozbrojených síl, hlavu súdnictva. Volený je tzv. Zhromaždením odborníkov, pozostávajúcom výlučne z predstaviteľov kléru.
Prezident
Iránsky prezident je volený v priamych voľbách /dvojkolový väčšinový systém/ na obdobie štyroch rokov, pričom žiadna osoba nemôže vykonávať túto funkciu viac ako dve funkčné obdobia za sebou. Hoci je formálne šéfom iránskej exekutívy /vyberá ministrov/ a osobou, ktorej prináleží zodpovednosť za implementovanie ústavy, v skutočnosti je jeho moc obmedzená iránskym duchovenstvom na čele s Ajtolláhom Chameneím.
V súčasnosti funkciu prezidenta vykonáva Mohammad Chattámí, ktorý bol prýkrát zvolený v roku 1997 /70% hlasov/ a vo funkcii potvrdený v roku 2001 /77%hlasov/.
Parlament
Iránsky jednokomorový parlament Madžlís /má 290 členov/ je volený v priamych voľbách, väčšinovým volebným systémom, v jednomandátových obvodoch na obdobie štyroch rokov. Medzi jeho základné funkcie patrí schvaľovanie zákonov, súhlas s menovaním člena vlády, i napriek tomu však všetky jeho významnejšie rozhodnutia musia byť potvrdené iránskou Strážnou radou.
Strážna rada
Iránska strážna rada patrí k najvýznamnejším iránskym ústavným orgánom. Pozostáva zo šiestich klerikov menovaných najvyšším predstaviteľom krajiny – ajatoláhom Chameneim a zo šiestich sudcov, ktorých menujú zástupcovia súdnej moci v krajine.
Členovia Strážnej rady sú menovaní na obdobie šiestich rokov, každé tri roky polovica z nich.
Hlavnou úlohou tohto orgánu je dozerať na to, aby právne akty prijaté parlamentom boli v súlade s islamským právom.
Medzi právomoci Strážnej rady parí i vyslovenie nesúhlasu s kandidatúrou /a tým ju i vetovať/ osôb do parlamentu či do úradu prezidenta.
Svetová banka údava ročný príjem na osobu v krajine 1680 USD.
