Je možný vojenský konflikt v Juhočínskom mori ? /Juraj Beskid/

V ostatnom čase sa čoraz častejšie objavujú správy o možnosti vzniku vojenského konfliktu v  Juhočínskom mori a to kvôli pretrvávajúcim nárokom Číny na niektoré sporné územia. Aká je pravdepodobnosť vzniku takéhoto konfliktu a aké budú reakcie globálneho aktéra – USA?

Kým donedávna išlo najmä o spor medzi rýchlo zmáhajúcou sa Čínou a jej menšími susedmi, teraz ide o globálnejší problém, ktorý môže ovplyvniť stabilitu v juhovýchodnej Ázii a nie len tam. Príčinou je neochota a neschopnosť účastníkov konfliktu nájsť kompromisné riešenie. Čína si nárokuje území celých Paracelských a Spratlyho ostrovov, i keď sa nachádzajú  tisíc kilometrov od najbližšieho čínskeho územia. Čínske požiadavky sú v rozpore so Zmluvou OSN o morskom práve, podľa ktorej krajiny majú nárok na exkluzívne využívanie pobrežných vôd (výlučná ekonomická zóna) len do 200 námorných míľ od svojho pobrežia (asi 370 km).

Počiatky konfliktu treba hľadať v dobe, keď si Číny  začala po druhej svetovej vojne robiť nároky na sporné Spratlyho a Paracelské ostrovy. Čína sa odvoláva na mapu z roku 1947, na ktorej je Juhočínske more zakreslené ako neoddeliteľná súčasť krajiny. Treba podotknúť, že nejde tu o spor o obývané územia. Ostrovy, na ktoré si nárokuje Čína, sú väčšinou len neobývané skaly alebo atoly. Na Paracelské ostrovy, zložené zo 130 koralových ostrovov a útesov, nad ktorými má získala v roku 1974 kontrolu Čína, si nárokuje Taiwan a Vietnam. Na Spratlyho súostrovie, zložené zo 104 drobných a ťažko obývateľných ostrovov a korálových útesov si nárokujú  Vietnam, Filipíny, Malajzia, Brunej a Taiwan. Tieto územné nároky sa krížia so záujmami Číny, čo vyvoláva vzájomné konfliktné situácie.

Hlavné dôvody, prečo by rozpory v regióne Juhočínskeho mora by mohli prerasť do ozbrojeného konfliktu sú minimálne dva. Vysoký každoročný rast čínskeho HDP umožňuje čínskej vláde vkladať značné finančné prostriedky do modernizácie a posilňovania bojaschopnosti armády a tým aj posilňovania svojho svetového postavenia, čo dáva najavo najmä svojim susedným krajinám. Druhým dôvodom, je rastúci strategicky význam Juhočínskeho mora a náleziská plynu a ropy.

Juhočínske more je významnou dopravnou tepnou, ktorou sa prepravuje až 45 percent tovaru prevážaného lodnou dopravou. Väčšina čínskeho dovozu do Európy smeruje cez Juhočínske more. Peking si uvedomuje, že kto získa kontrolu nad prepravnými trasami, bude mať možnosť vplývať na globálne ekonomické a politické procesy. Ostrovy sú významné pre Čínu aj z hľadiska  veľkého množstva zatiaľ nerastných surovín, najmä  ropy  a zemného plynu, ktoré sa nachádzajú v ich blízkosti. Zásoby v náleziskách ropy sa tu odhadujú na 18 miliárd ton, čo pre porovnanie je viac ako ložiská v Kuvajte, ktoré dosahujú 13 miliárd ton.

S rastúcou ekonomickou a vojenskou silou Čína si už v roku 2009 rozšírila svoje nároky na 80% celého akvatória Juhočínskeho mora a vyhlásil ho za jej zvrchované územie. S rozpínavosťou Číny sa nechce zmieriť nielen Vietnam či Taiwan, ale tiež Filipíny a Indonézia. V menšej miere Brunej a Malajzia. Vietnam považuje všetky sporné ostrovy  za svoje a tým aj na vplyv v mori. Naopak, Filipíny argumentujú svoje nároky na ostrovy ich geografickým rozmiestnením a spor s podporou USA, pohnalo pred medzinárodný tribunál odvolávajúc sa na dohovor OSN o morskom práve. Väčšina Spratlyho ostrovov nie je trvale obývateľná a podľa  Zmluvy  OSN o morskom práve nemôžu  byť výhradnou ekonomickou zónou pre žiadnu krajinu. Preto sa štáty, ktoré si robia nároky na niektorú časť ostrovov, snaží sa ich osídliť a vybudovať na nich dopravnú infraštruktúru a vykonávať ekonomickú činnosť, napríklad turistickú. Paracelské ostrovy nie sú rovnako Spratlyho ostrovy trvale obývateľné, avšak  nachádzajú sa tu prístavy, heliporty, elektrárne a turistický ruch.

Pre získanie strategického postavenia v Juhočínskom mori Čína v minulom roku začala s vybudovaní umelého ostrova  na útese  Ohnivý kríž (Fiery Cross Reef) v oblasti sporného Spratlyho súostrovia, čo je dosiaľ takmer nevídaný spôsob nastoľovania územných nárokov v medzinárodných vodách i vzťahoch. Takmer dokončený ostrov v dĺžke minimálne 3 kilometre a šírke 300 metrov je dostatočne veľký na vybudovanie vzletovo-pristávacej dráhy pre pristávanie vojenských lietadiel. Neďaleko od tohto ostrova Číňania  začali so zväčšovaním ďalších dvoch malých ostrovných útvarov Johnson South Reef a Gaven Reef. Ide v poradí o štvrtý prípad rozširovania ostrovov na ktoré majú teritoriálne nároky aj susedné krajiny. Podľa Vrchného veliteľ amerických vojsk v Pacifikom regióne admirála Samuela Lockleara, Čína by mohla na ostrovoch v Juhočínskom mori rozmiestniť radarové a raketové systémy, čím by si získala trvalú kontrolu nad zónou, na ktorú si nárokuje.

Aj keď o sporné územia ostrovov má záujem 6 štátov, najviac aktívnymi sú Čína, Vietnam a Filipíny. Neúprosné ambície Číny na sporné ostrovy prinútili niektoré jej susedné krajiny, najmä Filipíny a Vietnam, požiadať o pomoc a podporu zo strany USA.  Vzhľadom k tomu, že do riešenia sporu o Spratlyho a Paracelských ostrovy sa zapojili už aj USA, je možné predpokladať, Čína v prípade vojenského konfliktu v Juhočínskom mori by bola eliminovaná činnosťou Spojených štátov, pretože administratíva amerického prezidenta Baracka Obamu už pred rokmi avizovala, že Manila v spore s Čínou sa môže spoľahnúť na podporu Washingtonu.

K zlepšeniu bezpečnostnej situácie v regióne neprispieva ani značné doplňovanie modernej výzbroje pre čínsku armádu. Peking najaktívnejšie zo všetkých strán teritoriálneho sporu v Juhočínskom mori zväčšuje svoj bojový potenciál so zameraním najmä na vojenské námorníctvo v ktorom zaostáva za USA. S rastúcim vojenským potenciálom, ktorý je čoraz mohutnejší, sa menia aj zahraničnopolitické ambície Číny.

Napriek pretrvávajúcemu bezpečnostnému napätiu v oblasti Juhočínskeho mora pre žiadneho aktéra viac alebo menej zapojeného  do konfliktu, vojenský konflikt nie je žiaduci.  Negatívne by ovplyvnil nie len ekonomiku v regióne, ale kvôli dopravným cestám by mal vplyv aj na globálny obchod. Je možné konštatovať, že aj vďaka zintenzívneniu ekonomickej a vojenskej spolupráce Číny so susednými krajinami a USA, sú obavy z možného vojenského konfliktu v danom regióne neopodstatnené.  Brániť konfliktu v najbližšom období bude aj dostatočný vojenský a ekonomický potenciál USA schopný reagovať na neutíchajúce čínske teritoriálne nároky voči Filipínam a Vietnamu s ktorými Spojené štáty majú podpísané dohody o strategickej spolupráci.

Článok bol publikovaný v Obrane č.7.2015 – zverejnené so súhlasom autora

Ilustračné foto: pixabay.com