Bezpečnostná rada OSN 23. mája 2014 rozhodla o zaradení nigérijskej islamistickej skupiny Boko Haram na listinu teroristických organizácií napojených na Al-Káidu. Boko Haram sa stala centrom medzinárodnej pozornosti najmä v nedávnom období, keď uniesla a stále zadržiava viac ako 200 školáčok. Čo sa vlastne skrýva za týmto názvom?
Nigéria je v Afrike najľudnatejšou krajinou s viac ako 170 mil. obyvateľov. V krajine je približne 350 etnických skupín a hovorí sa 250 jazykmi. Nábožensky je krajina rozdelená najmä medzi kresťanov (40%) a moslimov (50%). Nigéria má obrovské bohatstvo prírodných zdrojov, najmä ropy. Súčasne veľká časť obyvateľstva patrí medzi najchudobnejších na svete, 62% obyvateľov žije v extrémnej chudobe. Zisky z ropy sú zdrojom bohatstva úzkej elity na úkor rozvoja krajiny. Odhaduje sa, že korupcia a ďalšie nelegálne aktivity, ako napríklad nelegálny predaj ropy, prinášajú Nigérii ročne stratu vo výške 10% HDP. Veľké sociálne a ekonomické rozdiely sú aj medzi najchudobnejším severom a bohatšími časťami krajiny. Všetky tieto faktory napomáhajú rozvoju sektárskeho násilia, ktoré má často aj sociálne súvislosti. Podľa Human Rights Watch bolo od roku 1999 v krajine zabitých viac ako 25 000 ľudí. Často je poukazované aj na problematický postup Nigérie pri potlačovaní terorizmu, nakoľko údajne dochádza k mimosúdnym popravám a veľkému počtu úmrtí počas väznenia.
Boko Haram je islamistická extrémistická a teroristická skupina, ktorá vznikla v roku 2002 v Maiduguri na severe Nigérie. Jej názov sa voľne prekladá ako „západné vzdelávanie je hriech“. Jej zakladateľom bol islamistický duchovný Mohammed Yusuf, ktorý od 90. rokov viedol skupinu radikálnej islamistickej mládeže a neskôr zomrel v policajnej väzbe. Boko Haram si kladie za cieľ vytvoriť v Nigérii plne islamistický štát so striktným uplatňovaním islamského práva šaria. Skupina odmieta „westernizáciu“ spoločnosti, vrátane systému vzdelávania, západnej kultúry a podobne.
Boko Haram nie je homogénne zoskupenie. Pod týmto názvom pôsobia jednotlivé skupiny, prepojené najmä spoločnou ideológiou a už menej organizačne. Udáva sa, že Boko Haram je rozdelená najmenej do piatich frakcii. V rámci Boko Harma sa pravdepodobne profilujú dva hlavné smery. Jeden je orientovaný na boj vo vnútri krajiny a druhý sa usiluje o regionálnu expanziu. Podľa amerických odhadov má skupina niekoľko stoviek bojovníkov, ale širšie zázemie tvorí niekoľko tisíc ľudí najmä na severe krajiny. Bojovníci pochádzajú najmä z chudobnej a nevzdelanej mládeže, pre ktorú je radikálne podaný islam jediným zdrojom poznania a cestou do budúcnosti. Šíreniu radikálnych riešení napomáha aj sociálna nespokojnosť v krajine, rozšírená korupcia, nedôvera v štátny systém. Boko Haram stavia na viere, že islamský štát prinesie väčšiu právnu aj sociálnu spravodlivosť. Podľa niektorých názorov ide najmä o povstanie proti nefunkčnému štátu.
Pred rokom 2009 sa Boko Haram neusilovala o násilné zvrhnutie vlády. K radikalizácii dochádza v súvislosti s násilnými stretmi medzi moslimami a kresťanmi, policajnej brutalite a použití armády pri potlačení povstania na severe krajiny, kde bolo zabitých približne 800 povstalcov. Postupne dochádza k bombovým útokom a ďalším ozbrojeným aktivitám skupiny. Útoky sú orientované na vládne ciele, policajné jednotky, kresťanov, školy ako aj ďalšie civilné ciele a obyvateľstvo, vrátane moslimov ktorí s ňou nesúhlasia. Skupina okrem priamych ozbrojených útokov používa improvizované výbušné zariadenia, bomby v automobiloch ako aj samovražedné útoky. Podľa niektorých odhadov v období rokov 2009 – 2012 mala skupina za sebou približne 3500 obetí. Jej akcie najmä voči školám a dedinčanom (vypaľovanie dedín) sú brutálne a bezohľadné. Napríklad pri útokoch na školské zariadenia Boko Haram zabila približne 500 študentov, 100 učiteľov a zničila 500 škôl. Poslednou akciou v tomto smere bol celosvetovo medializovaný únos viac ako 200 školáčok.
Pod vplyvom posledných udalostí dochádza k posilneniu boja proti Boko Haram a aj k medzinárodnej pomoci nigérijskej vláde zo strany USA, Veľkej Británie, Číny a ďalších krajín. Vojenská porážka Boko Haram je ale podľa odborníkov veľmi ťažko uskutočniteľná. Politické riešenie komplikuje najmä skutočnosť, že skupina nemá jednotné a všeobecne rešpektované vedenie.
ilustračné foto: commons.wikimedia.org/
