Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg počas Parlamentného zhromaždenia NATO v nórskom Stavangeri vyhlásil, že ruské nálety a vojenská podpora sýrskeho prezidenta Bašára Asada len predlžujú krízu v Sýrii a v boji proti tzv. Islamskému štátu nezohrávajú konštruktívnu úlohu.
Na margo obvinení, že Rusko vedie 80 % leteckých útokov nie proti Islamskému štátu, ale proti Asadovej opozícii, ruský generál Andrej Kartapolov, ktorý riadi ruské operácie v Sýrii, uviedol, že v krajine podľa neho nie je žiadna umiernená opozícia, pretože zobrala zbrane do rúk, aby bojovala proti zákonným autoritám. V podstate sa stotožnil s rétorikou sýrskeho prezidenta Bašára Asada, ktorý vníma všetkých, čo bojujú proti jeho režimu, ako teroristov.
Ak sa pozrieme na začiatok ruskej vojenskej intervencie v Sýrii, v niektorých ohľadoch sa podobá tomu, ako prebehla tá na Kryme. Takisto došlo k prechodu z vojenského cvičenia do utajovanej operácie. Len v tomto prípade išlo o rozsiahle vojenské cvičenie ruských vojsk Centr 2015 a neočakávanú previerku bojovej pohotovosti Centrálneho vojenského okruhu (11. – 20. septembra). Rusko v relatívnom utajení prepravilo do Sýrie dostatočné množstvo vojenskej techniky a vojakov a 30. septembra pomerne neočakávane vstúpilo do sýrskeho konfliktu. Prípadné zapojenie Ruska do vojenskej operácie v Sýrii ruská strana často dementovala až do doby, keď sa stalo nepopierateľným. Prudký nárast počtu vojakov a ruskej vojenskej techniky na území Sýrie, ako aj práce na rozširovaní vojenských základní, boli už viac ako len vojenská pomoc sýrskemu režimu v podobe ruských inštruktorov a dodávok vojenskej techniky, ktorú si vraj objednal Asad ešte pred vojenským konfliktom.
Rusko svojou intervenciou v Sýrii malo za cieľ:
- vyjsť z medzinárodnej izolácie po anexii Krymu,
- odpútať pozornosť od konfl iktu na Donbase, ktorý sa dostal do patovej situácie,
- zvýšiť popularitu Putina medzi ruským obyvateľstvom,
- posilniť postavenie Asada,
- potlačiť činnosť tzv. Islamského štátu,
- zlikvidovať ozbrojené skupiny z krajín SNŠ, nebezpečné pre Rusko,
- udržať a posilniť svoj vplyv v regióne, a to aj po prípadnom páde Asada,
- vyskúšať nový spôsob vedenia vojenských operácií.
Rusko ešte pred zapojením do vojenského konfliktu začalo s posilňovaním existujúcej a budovaním novej vojenskej infraštruktúry v Sýrii. Začiatkom novembra ruské ozbrojené sily mali na území Sýrie už dve vojenské základne. Námorná základňa v Tartuse (80 km od Latakie), vybudovaná v roku 1970, slúžila ako opravárenská a zásobovacia základňa pre obsluhu lodí ruského vojenského námorníctva (720. stredisko materiálno-technické- ho zabezpečenia). Druhá, narýchlo vybudovaná letecká základňa Chmejmim, sa nachádza 25 km južne od prístavného mesta Latakia. Od júna tohto roka tam prebiehali horúčkovité prípravy na vojenskú operáciu. Na základňu okrem leteckej a pozemnej techniky dopravili aj mobilnú riadiacu vežu na riadenie vzduš- nej leteckej prevádzky. To bol významný signál, že Rusko sa pripravuje na letecké zapojenie do sýrskeho vojenského konfliktu. Okrem toho na letisku spevnili a predĺžili vzletovo-pristávaciu dráhu, na ktorej takmer denne pristávali dopravné lietadlá typu An-124 a Il-76, prepravujúce vojenský a logistický materiál potrebný na výstavbu hangárov a ubytovacích kapacít pre viac ako tisíc osôb. Momentálne základňa pri Latakii slúži ako predsunutá letecká základňa, umožňujúca Rusku efektívnejšie pôsobenie priamo z územia Sýrie. Ochranu základní v Latakii a Tartuse zabezpečuje posilnená práporná skupina 810. samostatnej brigády námornej pechoty Čiernomorskej flotily a takmer 600 vojakov zo 7. výsadkovej horskej divízie Vzdušno-výsadkových vojsk. Údajne len na ochranu ruských základní bola dovezená aj pozemná vojenská technika vrátane obrnených transportérov BTR-82A a tankov T-90. Podľa mnohých odhadov sa na území Sýrie nachádza takmer dvetisíc ruských vojakov, námorníkov, príslušníkov námornej pechoty vrátane vojakov dvoch práporov letiskového a rádiotechnického zabezpečenia, obslúh prostriedkov PVO a rádioelektronického boja a tiež velenia. Podľa niektorých odhadov ruské vojenské pôsobenie v Sýrii stojí štátnu pokladňu minimálne 2,5 mil. USD denne, a to v čase, keď je v krajine ekonomická kríza spôsobená ekonomickými sankciami za intervenciu na Ukrajine a tiež vplyvom prepadu ceny ropy na svetových trhoch.
Na letecké útoky bolo ešte pred začiatkom prvých náletov v Sýrii rozmiestnených 32 ruských bojových lietadiel Su-24M, Su- -25SM, Su-30SM a Su-34 a tiež vrtuľníky typu Mi-8 a Mi-24. Kým lietadlá typu Su-25, Su-24 a Su-34 bombardovali, viacúčelové lietadlá Su-30 zabezpečovali ich vzdušné krytie. Podľa ruských oficiálnych údajov letectvo používalo na bombardovanie riadené bomby typu KAB-500. Z viacerých videozáberov je však evidentné, že sa v prevažne využívali neriadené trhavé letecké bomby FAB-250, FAB-500 a OFAB-250, ako aj bomby na prebíjanie betónu typu BETAB-500. Stíhacie bombardovacie lietadlá Su-34 používali letecké bomby typu KAB-500S so satelitným navedením (GLONASS). Proti pozemným cieľom boli použité rakety stredného doletu vzduch-zem X-25 a X-29L s laserovým navádzaním. Do Latakie bolo premiestnené aj lietadlo Il-20M na rádioelektronický prieskum a rádioelektronický boj. Nachádza sa tu aj komplet rádioelektronického boja Krasucha-4, ktorý slúži na potlačovanie činnosti palubných leteckých rádiolokátorov a rušenie rádioelektronických systémov riadenia a navigácie lietadiel protivníka s dosahom do 300 km. V Sýrii boli 17. novembra po prvý raz v histórii nasadené aj strategické bombardéry Tu-160 a Tu-95MS s riadenými strelami s plochou dráhou letu.
V okolí Latakie bol zaznamenaný modernizovaný protilietadlový systém Pancir-S1, schopný ničiť vzdušné ciele na vzdialenosť 20 kilometrov. Na leteckej základni sú rozmiestnené aj bezpilotné prostriedky typu Pčola-1T, ktoré sa využívajú na monitorovanie bojovej zóny. Okrem toho bol v okolí sýrskych miest Idlib a Homs zaznamenaný aj ťažký raketometný systém TOS-1A Solncepjok (Sunheat). Raketomet odpaľujúci rakety s termobarickými hlavicami je určený na palebnú podporu pechoty a tankov. V Sýrii sa objavili aj ruské 300 mm raketové systémy typu 9K58 Smerč (BM-30), dobre známe z nasadenia na Donbase. To by mohlo znamenať, že Rusko sa pripravuje na pozemnú operáciu. Nasvedčuje tomu zväčšujúci sa počet obrnených transportérov BTR-80, 152 mm húfnic MSTA-B a nákladných vozidiel typu Kamaz a Ural s vojakmi a „dobrovoľníkmi“ aj z Donbasu.
Nepredvídaným momentom ruskej operácie v Sýrii bol úder raketami s plochou dráhou letu 3M14 komplexu Kalibr-NK 7. októbra (deň Putinových narodenín), keď zo štyroch lodí Kaspickej flotily vzlietlo 26 rakiet. Preleteli vzdušným priestorom Iraku a Iránu vo výške 50 až 100 metrov, v závislosti od terénu. Ruské ministerstvo obrany deklarovalo úspešný zásah 11 objektov vzdialených asi 1 500 km od miesta vypustenia rakiet. Lenže podľa niektorých informácií štyri ruské rakety do Sýrie vôbec nedoleteli a spadli na území Iránu. Ruské ministerstvo obrany to poprelo. Ruské vojenské námorníctvo sa okrem raketového krytia vzdušného priestoru pri pobreží Sýrie podieľa aj na preprave logistické- ho materiálu a vojenskej techniky do prístavu v Tartuse. Ale ešte pred začatím operácie prepravné možnosti vysádkových lodí neboli postačujúce, preto sa ruské ministerstvo obrany rozhodlo nakúpiť osem nákladných lodí od tureckých dodávateľov, ktoré boli ihneď zaradené do zostavy vojenských konvojov smerujúcich do Sýrie. Okrem nedostatku prepravných kapacít sa objavil aj problém s nedostatkom munície, potrebnej na vedenie leteckých úderov, čo donútilo ruské firmy spustiť trojzmennú prevádzku.
Ruská vojenská intervencia v Sýrii mala pomôcť sýrskemu prezidentovi udržať kontrolu aspoň nad západom krajiny, kde sa nachádzajú aj ruské vojenské základne. Z doterajšieho priebehu ruskej operácie s podporou Asadových pozemných síl, bojovníkov Hizballáhu, šíitskych milícií z Iraku a príslušníkov iránskych ozbrojených síl je evidentné, že došlo len k lokálnym úspechom, ťažko vykúpenými stratami živej sily aj vojenskej techniky. Ruská vojenská intervencia v Sýrii výrazne zmenila podstatu vojenského konfliktu. Ťažko možno odhadnúť jeho budúci vývoj. Do značnej miery bude závisieť aj od postoja USA, ktorých stratégia doteraz nebola veľmi úspešná. Hoci USA a Rusko deklarujú, že nepočítajú s otvorením pozemnej operácie, bez nej sa pravdepodobne vojenský konflikt v Sýrii nedá ukončiť.
Článok bol publikovaný v časopise Obrana č.12/2015. Zverejnené zo súhlasom autora.
Ilustračné foto: pixabay.com
