Inštitucionalizácia systému integračných projektov ako sú Európska únia (EÚ) a Eurázijská ekonomická únia (EÁEÚ) zabezpečuje fungovanie únie, aktívnu spoluprácu a prehĺbenie integrácie v ekonomickej, politickej, sociálnej, energetickej, poľnohospodárskej, technologickej, kultúrnej, vzdelávacej, zdravotnej oblasti, v sfére regionálnej bezpečnosti a ochrany životného prostredia. Politické inštitúcie sú hlavným nástrojom medzinárodných integračných procesov vytvárajúcich efektívny systém fungovania.
Inštitucionálny rámec EÁEÚ sa formuje na princípe ekonomických a politických vzťahov a na špecifikách postsovietskeho priestranstva, ktoré sa odlišujú od integračných procesov a historických špecifík EÚ. Inštitucionálna štruktúra Eurázijskej ekonomickej únie ako i Európskej únie systematicky realizuje dosiahnutie stanovených cieľov; predstavuje a presadzuje hodnoty a záujmy únie; na základe legislatívneho procesu prijíma riešenia a rozhodnutia; zabezpečuje súdržnosť, efektívnosť a kontinuitu politiky.
Formovanie inštitucionálneho mechanizmu eurázijského integračného procesu v podobe EÁEÚ sa začalo v rámci Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ). Dôležitým elementom je Charta SNŠ podčiarkujúca neprítomnosť nadnárodných právomocí SNŠ, čo preukazovalo istý druh garancie vo forme ochrany štátov – zakladateľov SNŠ, ich nedávno nadobudnutej suverenity.[1, s.106]
Orgány EÁEÚ zabezpečujú podmienky pre stabilný rozvoj ekonomiky a životnej úrovne členských štátov; formovanie spoločného trhu tovaru, služieb, kapitálu a pracovnej sily v rámci únie; všestrannú modernizáciu, kooperáciu a zvýšenie konkurencieschopnosti národných ekonomík v rámci globálnej ekonomiky.[2] Financovanie orgánov EÁEÚ sa realizuje z rozpočtu únie, ktorý je tvorený finančnými príspevkami jednotlivých členských štátov. Právomoci, povinnosti a princíp fungovania jednotlivých orgánov EÁEÚ s koordinovanou činnosťou sú stanovené v Zmluve o Eurázijskej ekonomickej únii
Časť 1, odsek 3, článok 8 Zmluvy o Eurázijskej ekonomickej únii ustanovuje orgány Eurázijskej ekonomickej únie [2]:
- Najvyššia Eurázijská ekonomická rada (Najvyššia rada);
- Eurázijská medzivládna rada (Medzivládna rada);
- Eurázijská ekonomická komisia (Komisia/EEK) zložená z:
– Rady Eurázijskej ekonomickej komisie (Rada EEK) ;
– Kolégia Eurázijskej ekonomickej komisie (Kolégium EEK) ;
- Súd Eurázijskej ekonomickej únie (Súd únie).
Zmluva o EÁEÚ ustanovuje, že predsedníctvo v Najvyššej eurázijskej rade, Eurázijskej medzivládnej rade a v Rade Eurázijskej ekonomickej komisie sa uskutočňuje na základe rotačného systému v ruskom abecednom poradí, jedným z členských štátov na obdobie jedeného kalendárneho roka.[2]
Najvyššia Eurázijská ekonomická rada (Najvyššia rada) «Высший Евразийский экономический совет (Высший совет)» je ustanovená v časti 1, odsek 3, článok 10 Zmluvy o EÁEÚ. Najvyššia rada je najvyšším orgánom EÁEÚ, zložený z predstaviteľov hláv členských štátov. Súčasnými predstaviteľmi Najvyššej rady sú: prezident Arménska Serž Sargsjan, prezident Bieloruska Alexander Lukašenko, prezident Kazachstanu Nursultan Nazarbajev a prezident Ruska Vladimír Putin. [3]
Zasadnutia Najvyššej rady vedie predseda Najvyššej rady, ktoré sa konajú aspoň 1 krát v roku. V prípade neodkladných záležitostí sú rokovania Najvyššej rady zvolané podľa potreby na podnet predsedu Najvyššej rady alebo akéhokoľvek členského štátu. Predsedníctvo v Najvyššej rade sa uskutočňuje na základe rotačného systému v ruskom abecednom poradí, jedným z členských štátov na obdobie jedeného kalendárneho roka. Organizačné, informačné a technické prípravy zasadnutia Najvyššej rady zabezpečuje Eurázijská ekonomická komisia v spolupráci s prijmajúcim členským štátom.
Proces príjmania riešenia v Najvyššej rade je založený na princípe konsenzu. Výnimku tvorí proces príjmania riešenia v súvislosti s ukončením členstva, ktorý sa realizuje na princípe „konsenzus mínus 1 hlas“ členského štátu oznamujúceho zámer svojho ukončenia členstva. V prípade vzniku situácie kedy si Najvyššia rada, Medzivládna rada a EEK v procese prijímania riešení protirečia, prioritným riešením je riešenie Najvyššej rady.
Zmluvou ustanovené právomoci prideľujú Najvyššej rade úlohu riešenia zásadných otázok činnosti únie ako sú: určovanie stratégie EÁEÚ; smer, perspektívy formovania a rozvoja integrácie; prijímanie riešení v oblasti realizácie cieľov.
Najvyššia rada disponuje právomocou určovať proces rozširovania únie prostredníctvom stanovenia podmienok prijímania nových členských štátov do EÁEÚ, stanovenia štatútu kandidátskej krajiny, ako aj ukončenie členstva a statusu kandidátskej krajiny.
Najvyššia rada schvaľuje rozpočet EÁEÚ a určuje výšku vkladov resp. príspevkov členských štátov do rozpočtu.
Najvyššia rada schvaľuje zloženie- členov Kolégia EEK, poriadok Eurázijskej ekonomickej komisie, vymenúva predsedu Kolégia EEK a sudcov Súdu EÁEÚ.
Najvyššia rada skúma návrhy Medzivládnej rady alebo EEK, v ktorých nebol dosiahnutý konsenzus. Na návrh členských štátov skúma zmeny alebo zrušenie zákonov prijatých Medzivládnou radou alebo EEK. Medzivládna rada a EEK sa zodpovedá Najvyššej rade, ktorá rozhoduje aj o zostavení pomocných orgánov. Najvyššia rada má právo interpelovať Súd EÁEÚ. Prijíma riešenia v otázke rokovaní s tretími stranami, taktiež v oblasti podpísania alebo odstúpenia od medzinárodných zmlúv.
Eurázijská medzivládna rada (Medzivládna rada) «Евразийский межправительственный совет (Межправительственный совет)» je definovaná v časti 1, odsek 3, článok 14 Zmluvy o EÁEÚ. Medzivládna rada sa skladá z predsedov vlád členských štátov. Súčasnými predstaviteľmi Medzivládnej rady sú: predseda vlády Arménska Ovik Abrahamyam, predseda vlády Bieloruska Andrej Kobjakov, predseda vlády Kazachstanu Karim Masimov a predseda vlády Ruska Dmitrij Medvedev.[3] Predsedníctvo Medzivládnej rady sa uskutočňuje na základe rotačného systému v ruskom abecednom poradí, jedným z členských štátov na obdobie jedeného kalendárneho roka.
Zasadnutia vedie predseda Medzivládnej rady, konajú sa minimálne 2 krát do roka. V prípade neodkladných záležitostí sú rokovania Medzivládnej rady zvolané podľa potreby na podnet predsedu Medzivládnej rady alebo akéhokoľvek členského štátu. Organizačné, informačné a technické prípravy zasadnutia Medzivládnej rady zabezpečuje Eurázijská ekonomická komisia v spolupráci s prijmajúcim členským štátom.
Proces prijímania riešení sa uskutočňuje na princípe konsenzu. V prípade nedosiahnutia súhlasu je návrh posunutý na preskúmanie Najvyššej rade. V prípade nesúhlasu prijatia riešenia medzi Najvyššou radou, Medzivládnu radou a EEK, riešenia prijaté Medzivládnou radou sú nadradené nad riešeniami prijatými v EEK.
Medzivládna rada zabezpečuje realizáciu i kontrolu plnenia Zmluvy o EÁEÚ a medzinárodných zmlúv v rámci únie a podľa rozhonutí Najvššej rady. Medzivládna rada skúma návrhy Rady EEK, v ktorých nebol dosiahnutý konsenzus; dáva pokyny Komisii (EEK); navrhuje kandidátov na členov Rady EEK a Kolégia EEK.
Medzivládna rada schvaľuje rozpočtové projekty únie, stav rozpočtu únie a podáva správu o plnení rozpočtových povinností. Taktiež schvaľuje stav finančnej a hospodárskej činnosti orgánov únie. Na návrh členského štátu skúma otázky týkajúce sa zrušenia alebo zmeny aktov prijatých v EEK. V prípade nedosiahnutia konsenzu v týchto otázkach Medzivládnou radou, proces riešenia sa posúva do Najvyššej rady. Medzivládna rada vykonáva kontrolnú funkciu nad EEK a prijíma riešenia v otázke činnosti Rady EEK alebo Kolégia EEK.
Eurázijská ekonomická komisia (Komisia/EEK) «Евразийская экономическая комиссия (Комиссия, ЕЭК)» je ustanovená v časti 1, odsek 3, článok 18 Zmluvy o EÁEÚ so sídlom v Moskve. EEK vystupuje ako stály regulačný orgán zložený z:
- Rady eurázijskej ekonomickej komisie (Rady EEK),
- Kolégia eurázijskej ekonomickej komisie (Kolégium EEK).
Hlavnou úlohou Komisie je zabezpečiť podmienky pre efektívne fungovanie a rozvoj únie ako aj vytváranie návrhov v oblasti ekonomickej integrácie. EEK predstavuje eurázijskú komunitu s cieľom zapojiť do integračných procesov európsky a tichooceánsky región.[4] EEK disponuje statusom nadnárodného orgánu, avšak činnosť je založená na presadzovaní záujmov členských štátov v rámci eurázijskej integrácie, nie na presadzovanie národných záujmov vlád ako takých. EEK prijíma riešenia vo forme normatívno- právnych aktov. Proces príjmania riešení sa zakladá na kolegiálnom princípe- hlasovaním Rady EEK alebo Kolégia EEK. EEK zabezpečuje realizáciu medzinárodnýh zmlúv v rámci únie, na základe rozhodnutia Najvyššej rady disponuje právmocou podpisánia medzinárodnýh zmlúv v otázkach, ktoré sú súčasťou kompetencií EEK. Komisia zodpovedá za zostavovanie rozpočtu únie.
EEK vedie medzištátnu úroveň dialógu v podobe vytvárania efektívnej interakcie s národnými orgánmi členských krajín v procese vytvárania návrhov riešení a taktiež dialóg v podobe priamej formy spolupráce s biznis skupnami.[4]
EEK prijíma štafetu od komisie z roku 2011, ktorá už disponovala praktickými skúsenosťami v regulácii integračných procesov. Balíček dokumentov podpísaných 19.decembra 2011 zahŕňal taktiež Zmluvu o Eurázijskej ekonomickej komisii, podpísanej hlavami Bieloruska, Kazachstanu a Ruska s cieľom zabezpečiť fungovanie Colnej únie a spoločného hospodárskeho priestoru. [5]
Rada Eurázijskej ekonomickej komisie (Rada EEK) «Cовет Евразийской экономической комиссии» realizuje právne regulovanie integračných procesov v únii a taktiež všeobecné riadenie fungovania Komisie (EEK).Vynáša na schválenie Najvyššej rade základné smerovanie integrácie v rámci únie. Skúma otázku zrušenia alebo vnesenia zmien do prijatých riešení Kolégiom EEK. Ustanovuje príkazy Kolégiu EEK a určuje otázky na posúdenie a konzultácie Kolégiom EEK.
Rada EEK sa skladá sa z 4 predstaviteľov – t.j. 1 predstaviteľ z každej členskej krajiny volený na obdobie 1 rok a na návrh Medzivládnej rady. Predsedníctvo Rady EEK sa uskutočňuje na základe rotačného systému v ruskom abecednom poradí, jedným z členských štátov na obdobie jedeného kalendárneho roka. Proces prijímania riešení v Rade EEK sa realizuje na princípe konsenzu. V prípade nedosiahnutia konsenzu je návrh posunutý na preskúmanie Medzivládnej rade alebo Najvyššej rade podľa návrhu akéhokoľvek člena Rady.
Kolégium Eurázijskej ekonomickej komisie (Kolégium EEK) «Коллегия Евразийской экономической комиссии» je výkonným orgánom EEK a je tvorený 12 členmi – t.j. 3 predstavitelia z každého členského štátu sú na návrh Medzivládnej rady schválení a vymenovaní Najvyššou Eurázijskou ekonomickou radou (Najvyššou radou) na obdobie 4 roky.[4] Špecifické postavenie predsedu Kolégia EEK definuje prítomnosť rotačného princípu v ruskom abecednom poradí, ktorý je na návrh Medzivládnej rady schválený a vymenovaný Najvyššou radou na obdobie 4 roky.
Kolégium EEK vypracuváva návrhy členských štátov v sfére integrácie, spĺňa príkazy a zabezpečuje zasadnutia Rady EEK, Medzivládnej rady a Najvyššej rady. Proces príjmania riešení sa uskutočňuje na základe kvalifikovanej väčšiny – t.j. 2/3 hlasov z celkového počtu. Najvyššia rada určuje zoznam otázok, ktoré musí prijať Kolégium EEK konsenzom. Realizuje kontrolnú funkciu v plnení zmlúv v rámci únie a zodpovedá sa Rade EEK.
Súd Eurázijskej ekonomickej únie «Суд Евразийского экономического союза (Суд Союза)» vystupuje ako súdny orgán EÁEÚ a je ustanovený v časti 1, odsek 3, článok 19 Zmluvy o Eurázijskej ekonomickej únii so sídlom v Bieloruskej metropole Minsk. Súd EÁEÚ dohliada na dodržiavanie zmlúv členskými štátmi v rámci únie a medzinárodných zmlúv. Súd EÁEÚ sa skladá zo 4 sudcov – t.j. 1 predstaviteľ z každého členského štátu, ktorých vymenúva spolu s predsedom Najvyššia rada na návrh členských štátov .
V prípade úspešnosti rokovaní a splnenia požadovaných kritérií Kirgizska o pristúpení do EÁEÚ ako piateho členského štátu v roku 2015, sa mení počet členov Najvyššej Eurázijskej ekonomickej rady z 4 na 5, počet členov Eurázijskej medzivládnej rady z 4 na 5, počet členov Rady Eurázijskej ekonomickej komisie z 4 na 5, počet členov Kolégia Eurázijskej ekonomickej komisie z 12 na 15 a počet sudcov Súdu EÁEÚ z 4 na 5.
EÁEÚ na rozdiel od EÚ zatiaľ nedisponuje inštitúciu na úrovni Europarlamentu, ktorý predstavuje záujmy „euroobčanov“ delegujúcich svoje hlasy zástupcom-„europoslancom“ prostredníctvom všeobecného, rovného, priameho práva tajným hlasovaním na princípe pomerného zastúpenia.
Použitá literatúra
Косов Ю.В., Фролов В.Е. Интеграционные процессы Евразийского региона: анализ основных этапов. СПб.: CЗИУ РАНХи ГС, 2013. №10. C. 101-110. ISSN 1726-1139
Zmluva o Eurázijskej ekonomickej únii. 29.mája 2014. In Eurasian Economic Union. [Online] [cit.2015-02-28]. Dostupné na internete: http://www.eaeunion.org/upload/iblock/729/2014_2.pdf
Органы управления. In Eurasian Economic Union. [Online] [cit.2015-02-27]. Dostupné na internete: http://www.eaeunion.org/#about-administration
Евразийская экономическая комиссия. In Eurasian Economic Union. [Online] [cit.2015-02-27]. Dostupné na internete: http://www.eurasiancommission.org/ru/Pages/about.aspx
Четвериков А.О. Евразийская экономическая комиссия – новый интеграционный институт на постсоветском пространстве. Москва: Изд-во РосНОУ, 2012. C. 224. ISBN 978-5-89789-075-0
ilustračné foto: www.eurasiancommission.org/ru/nae/news/Pages/21-02-2014-6.aspx
