Dňa 1.januára 2015 nadobudla platnosť dohoda o Eurázijskej ekonomickej/hospodárskej únii (EÁEÚ) so štatútom medzinárodnej právnej subjektivity, ktorú podpísali v Astane, 29.mája 2014, prezident Bieloruska Alexander Grigorievič Lukašenko, prezident Kazachstanu Nursultan Abishuly Nazarbajev a prezident Ruskej federácie Vladimír Vladimirovič Putin.[1] Jadrom nového integračného projektu sa stali Bielorusko, Kazachstan a Rusko, ktoré zavŕšili tvorbu najväčšieho spoločného trhu na priestranstve Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ). V roku 2014 bola podpísaná zmluva o pristúpení nového členského štátu, Arménska, ktoré je v poradí štvrtým členským štátom, odo dňa 2.januára 2015. O pristúpení Kirgizska, ako piateho členského štátu, sa rozhodne po úspešnom splnení podmienok, prvý krát v roku 2015.
Eurázijská hospodárska únia, je úniou nezávislých suverénnych štátov s rovnoprávnym postavením, ktorá slúži na realizáciu národných záujmov každej členskej krajiny s cieľom posilniť stabilnosť a bezpečnosť regiónu a zabezpečiť sociálno-ekonomickú modernizáciu na postsovietskom priestranstve.
Medzinárodná integrácia je evolúciou medzinárodných vzťahov a je taktiež jedným z najdôležitejších faktorov v rozvoji ľudského potenciálu, subregiónu, regiónu a sveta. Štáty preukázali svoje odhodlanie vytvoriť regionálny záväzok ekonomických a politických procesov mimo tradičnej medzištátnej spolupráce.
Politicko-ekonomické integračné projekty definujú politickú realitu ďaleko za hranicami Európskej únie (EÚ). Ich priestranstvom je Severná a Južná Amerika, Východná a Južná Ázia a taktiež priestranstvo Spoločenstva nezávislých štátov. Sú to komplexné, politické, ekonomické, kultúrno-ideologické procesy, problémy, rozpory ale i výsledky. [2]
Globalizácia spojená s integračnými procesmi a vznikom nových svetových centier sily regionálneho charakteru, predstavuje nové modely integrácie, akým je aj eurázijský integračný projekt. Politicko-ekonomické projekty integračného typu ako sú Európska únia s a Eurázijská ekonomická únia, definujú medzinárodnú politickú realitu a menia status quo. V oboch projektoch, hrá politická komunita a historický kontext jednu z najdôležitejších úloh, nielen v procesoch integrácie ale aj v procese meniacej sa povahy sveta. Stupeň vzájomných vzťahov a historické kontakty medzi subregiónmi odrážajú úroveň integračných procesov v regióne a následne vo svetovom systéme. Politické inštitúcie Eurázijskej ekonomickej únie sa formujú na špecifikách postsovietskeho priestranstva, ktoré sa odlišujú od špecifík európskeho integračného procesu.
Eurázijský integračný proces je unikátny aj svojim vysokým stupňom dynamiky. Eurázijská integrácia preukazuje väčšiu dynamiku ako európsky integračný proces v podobe EÚ, ktorý sa formoval od 50. rokov 20. storočia. Znovuzrodenie historických vzťahov európskej a ázijskej časti eurázijského priestranstva, od Atlantického až po Tichý oceán, prebieha na základe dialógu kultúr a historických tradícií.[3] Dôležitými medzinárodno-právnymi a politicko-ekonomickými elementmi preukazujúcimi vysoký stupeň dynamiky a úspešnosti eurázijskej integrácie sú:
- Spoločenstvo nezávislých štátov (SNŠ),
- Šanghajská organizácia spolupráce (ŠOS),
- Organizácia dohovoru o kolektívnej bezpečnosti (ODKB),
- Aktívna spolupráca v Ázijsko-tichooceánskom regióne.
Veľmi dôležitými socio-ekonmickymi faktorom sú: jazyk (ruský jazyk), ktorý vystupuje ako spoločný komunikačný prostriedok a tvorí efektívny most, na úrovni aktívneho ovládania občanmi krajín postsovietskeho priestranstva; vzájomná ekonomická interakcia; hlboko zakorenený historicko – politický faktor; a v neposlednom rade geopolitický faktor. Tieto elementy dovoľujú eurázijskému integračnému procesu zabezpečiť užšiu kooperáciu, politický a ekonomický dialóg, čím uľahčujú, zrýchľujú a zefektívňujú integračný proces.
Zánik Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR), sprevádzal proces dezintegrácie, konfliktov a vojen. Eurázijský projekt sa začal približne pred 20 rokmi, kedy po rozpade ZSSR, bola vytvorená v roku 1991 organizácia SNŠ, ktorú dnes tvoria Azerbajdžan, Arménsko, Bielorusko, Kazachstan, Kirgizsko, Moldavsko, Rusko, Tadžikistan, Turkmenistan, Uzbekistan a Ukrajina.
Prvé myšlienky eurázijstva predložil prezident Kazachstanu, Nazarbajev v roku 1994. SNŠ vytvorilo proces integrácie štátov na postsovietskom priestranstve a podmienky pre následnú eurázijskú integráciu v podobe vytvorenia Hospodárskeho spoločenstva krajín SNŠ v roku 1993.
Od roku 1994 do 2011 vznikala Zóna voľného obchodu medzi krajinami SNŠ, ktorá slúžila ako mechanizmus regulácie hospodárskych vzťahov.
Vznik vojensko-politickej únie Arménska, Bieloruska, Kazachstanu, Kirgizska, Ruska a Tadžikistanu – Organizácie dohovoru o kolektívnej bezpečnosti (ODKB), ktorá začala fungovať v roku 1994 s revíziou v roku 2003.
Formovanie obchodno-ekonomickej integrácie v podobe Colnej únie medzi Bieloruskom, Kazachstanom a Ruskom od roku 1995 do 2010, na princípe spoločného mechanizmu regulácie ekonomiky, založenej na trhových princípoch riadenia a jednotných právnych predpisov Ruska, Bieloruska, Kazachstanu.
Dohodou o prehĺbení integrácie v ekonomickej a humanitárnej sfére, podpísanou 29. marca 1996, Bieloruskom, Kazachstanom, Kirgizskom, Ruskom a Tadžikistanom a od roku 2010 do 2014 vznikala „Colná skupina piatich“.
Od roku 1997 sa formoval Spoločný trh tovarov, služieb, kapitálu a pracovných síl v rámci SNŠ medzi Bieloruskom, Kazachstanom, Kirgizskom, Ruskom a Tadžikistanom.
Formovanie Spoločného ekonomického priestranstva sa začalo v roku 1999 a trvalo do roku 2012, kedy sa zavŕšili dohovory medzi Bieloruskom, Kazachstanom, Kirgizskom, Ruskom a Tadžikistanom.
Vytvorenie Eurázijského hospodárskeho spoločenstva (Bielorusko, Kazachstan, Kirgizsko, Rusko a Tadžikistan) so štatútom medzinárodnej organizácie, so štatútom pozorovateľa pri Valnom zhromaždení Organizácie spojených národov (VZ OSN) a s inštitucionálnym zriadením, ktoré vzniklo v roku 2000, fungovalo od roku 2001 do roku 2014 a v roku 2015 bolo plne nahradené vznikom Eurázijskej ekonomickej únie. [4] [5]
EÁEÚ je novým hráčom na geopolitickej aréne, ktorý mení „auru“ svetového poriadku, disponuje vysokým ekonomickým i energetickým potenciálom a schopnosťou zažehnať konflikty medzi Arménskom a Azerbajdžanom, Moldavskom a Podnesterskom, Gruzínskom a Južným Osetskom, Uzbekistanom a Kirgizskom, dokonca možno aj medzi Ukrajinou a Ruskom.
Použitá literatúra
- Zmluva o Eurázijskej ekonomickej únii. 29.mája 2014. In Eurasian Economic Union. [Online] [cit.2015-02-01]. Dostupné na internete: http://docs.eaeunion.org/ru-ru/Pages/DisplayDocument.aspx?s=bef9c798-3978-42f3-9ef2-d0fb3d53b75f&w=632c7868-4ee2-4b21-bc64-1995328e6ef3&l=540294ae-c3c9-4511-9bf8-aaf5d6e0d169&EntityID=3610
- Байков А. Интеграционные маршруты Западной и Центральной Европы и Восточной Азии // Журнал международных отношений и мировой политики. [Электронный ресурс]. http://www.intertrends.ru/fifteen/001.htm
- Васильева, Н. А -, Лагутина, М. Л.2012. Глобальный Евразийский регион: опыт теоретического осмысления социально-политической интеграции. СПб.: Изд-во Политехнического университета. ISBN 978-5-7422-3590-3
- Косов Ю. В. [и др.]. 2012. Парламентская дипломатия и межпарламентские организации. СПб.: CЗИУ РАНХи ГС. ISBN 978-5-89781-447-3
- Косов, Ю. В. – Торопыгин А. В. 2009.Содружество независимых государств. Москва: Аспект Пресс. ISBN 978-5-7567-0568-3
ilustračné foto: http://commons.wikimedia.org/wiki/File:Flag_of_the_Eurasian_Economic_Union.svg
