Reforma OSN /Adolf Novotný/

Najcitlivejšou a najviac diskutovanou súčasťou reformných procesov je otázka reformy Bezpečnostnej rady OSN, ktorá od začiatku diskusie sleduje tieto základné požiadavky: zvýšenie reprezentatívnosti BR

Dlhodobé úsilie členských štátov OSN prekonať silne obmedzovanú činnosť organizácie, ktorá je limitovaná dvoma skupina faktorov: určitou organizačnou bezvládnosťou a neefektívnosťou, ktorá odradzuje členské krajiny sa plne angažovať a byrokratická povaha organizácie, ktorá spolu s veľkým počtom členských štátov znemožňuje jej včasné a náležité konanie.

Nemalý význam má aj skutočnosť, že Bezpečnostná rada (BR) nebola vždy vo svojich rozhodnutiach spravodlivá a nekonala vždy dôsledne a efektívne predovšetkým vo vzťahu k hrozbe genocídy. Finančné a vojenské príspevky niektorých z piatich stálych členov sú v porovnaní s ich osobitým štatútom veľmi skromné, nestály členovia zasa často neprinášajú odpovedajúci vklad do práce organizácie tak, ako to vyžaduje Charta OSN. Dôveru BR oslabuje aj to, že okrem využívania formálneho práva veta jej stály členovia často znemožnili zaradenie dôležitých otázok medzinárodnej bezpečnosti do programu rokovania tohto orgánu.

Relatívne komplexnú predstavu reformy predložil v roku 1997 nový generálny tajomník OSN Kofi Annan pod názvom „Obnova OSN: Program reformy.“  K. Annan okrem toho, že vo svojej Miléniovej správe opäť zdôraznil neodkladnú potrebu „reformovať BR spôsobom, ktorý by jej umožnil plniť svoje povinnosti efektívnejšie a dal by jej väčšiu legitimitu v očiach ľudí celého sveta“, v roku 2002 predložil novú správu „Posilnenie OSN: návrh ďalšej zmeny“ a navrhol vytvoriť Skupinu významných osobností s úlohou vypracovať odpovedajúce návrhy.

Najcitlivejšou a najviac diskutovanou súčasťou reformných procesov je otázka reformy Bezpečnostnej rady OSN, ktorá od začiatku diskusie sleduje tieto základné požiadavky: zvýšenie reprezentatívnosti BR; zvýšenie autority BR zohľadnením nového rozložení politických a ekonomických síl vo svete po skončení studenej vojny a rozpade dvoch blokov; zlepšenie formálnej rovnosti zastúpenia v BRvyrovnaním nepomeru v zastúpení rozvinutých a rozvojových zemí v situácii, kedy viac ako dve tretiny členských štátov patrí do tohto sveta.

Súčasná štruktúra BR odráža pomer síl pred takmer šesťdesiatimi rokmi, kedy USA, Veľká Británia, Sovietsky zväz, Francúzsko a Čína získali miesto stáleho člena v BR s právom vetovať akúkoľvek navrhovanú akciu celej rady. Veľkosť a štruktúra BR bola kritizovaná už od svojho vzniku, predovšetkým za inštitút stáleho člena a práva veta. V roku 1965 bola prijatá zatiaľ najväčšia zmena – zvýšenie počtu nestálych členov z 6 na 10 miest, čo odrážalo nárast počtu členov OSN a požiadavku reprezentatívnosti zastúpenia afrického a ázijského regiónu.

V 70. rokoch znovu zosilneli požiadavky na rozšírenie BR, avšak intenzívnejšie sa začalo diskutovať až v 80. rokoch na základe prehĺbenia finančnej krízy OSN. V roku 1993 bola vytvorená časovo neobmedzená Pracovná skupina s úlohou navrhnúť riešenie dvoch problémov:zvýšenie účinnosti – t.j. otázku veľkosti a zloženia reformované BR (jej možné rozšírenie, právo veta stálych členov či jeho prípadné obmedzenie) a zvýšenie priehľadnosti – t.j. reformu pracovných metód (spolupráca s ostatnými orgánmi, dostupnosť informácií z BR a pod.).

V roku 1997 predložil ucelený návrh reformy malajzijský diplomat Razali. Spočíval na rozšírení oboch kategórií členov BR na celkový počet 24 s tým, že  dve nové stále miesta by malo získať Japonsko a Nemecko a po jednom rozvojové krajiny Afriky, Ázie a Latinskej Ameriky. Štyri nové miesta nestálych členov by získali krajiny Afriky, Ázie, východoeurópskej skupiny a Latinskej Ameriky.

Požiadavka na zvýšení autority BR zapojením nových ekonomických a politických mocností sa však dostalo do stretu s princípom formálnej rovnosti členských štátov:

• rozšírenie o Japonsko a Nemecko by znamenalo ďalšie posilnenie pozície štátov Severu;
• rozšírenie  o Nemecka by znamenalo už tri stále miesta Európy v BR;
• rozšírenie o Japonsko, Nemecko a po jednom regionálnom zástupcovi pre Afriku, Áziu a Latinskú Ameriku (na základe rotácie členov) naráža na rivalitu vo väčšine týchto regiónov (Brazílie – Argentína, India – Pakistan, Indonézia, Nigéria – Egypt a JAR);
• rozšírenie o päť nových stálych členov – Nemecko, Japonsko, Indiu, jeden latinskoamerický a jeden africký štát síce podporovala Veľká Británia, ale s podmienkou, aby nemali právo veta;
• návrh, aby štáty Európskej únie boli zastúpené len jedným stálym miestom sa stalo neprijateľné pre Veľkú Britániu a Francúzsko;

Stredne veľké krajiny na čele s Talianskom prišli s návrhom rozšíriť BR v kategórii nestálych členov o desať miest (na 20) na základe systému regionálnych rotácií. Návrh v podstate predpokladal vytvorenie novej kategórie polo stálych členov. Nemali byť ani striktne stálymi členmi (miesto vyhradené jednej krajine s právom veta a s privilegovanejším postavením v ďalších orgánoch OSN), ani striktne nestálymi (miesto  obsadzované obmedzenejšou skupinou krajín rotujúcich na mieste vyhradenom pre určitý región cestou vnútornej nominácie).

Výhodou riešenia rotujúcich členov malo byť zmenšenie treníc regionálnych rivalov, ktoré by nastali v prípade ich kandidatúry na súčasné miesto stáleho člena. Riešilo by i požiadavku spravodlivého zastúpenia regiónov (pri rozšírení o 10 miest a pri rotácii 3 štátov by to bolo 30 štátov), čo by bolo reprezentatívnejšie ako rozšírenie počtu stálych členov o 5 miest. Návrh tzv. rotujúcich či polo stálych miest na druhej hrozil spormi o  výber, nomináciu či menovaní týchto nových členov.

Začiatkom decembra 2004 bola zverejnená Správa Panelu významných osobností k hrozbám, výzvam a zmenám (Report of the High-level Panel on Threats, Challenges and Changes) s názvom „Naša zdieľaná zodpovednosť: kolektívna bezpečnosť v 21. storočí“. Predstavuje analýzu súčasného sveta a predovšetkým obsahuje celý rad odporúčaní, vrátane návrhov reformy OSN. Týkajú sa zvýšenia efektívnosti a autority BR, predovšetkým však zvýšenia jej schopnosti a pripravenosti konať: väčším zapojením do prijímania rezolúcií tých, ktorí prinášajú najväčší vklad a tých, ktorí majú k dispozícii osobitné plné moci v procese prijímania uznesení, ako aj väčšími konzultáciami s realizátormi týchto uznesení.

Správa predložila na posúdenie dva modely rozšírenia BR, ktoré vychádzajú z princípu spravodlivého rozdelenia miest medzi štyri základné regionálne zóny: Afriku, Áziu a Tichý oceán, Európu a americký kontinent:

Model A predpokladá 24 člennú BR. Okrem piatich súčasných stálych členov navrhuje šesť nových miest stálych členov, avšak bez akéhokoľvek doplňujúceho práva veta; okrem desiatich miest nestálych členov navrhuje tri nové miesta nestálych členov na dvojročné obdobie, ktoré budú rozdelené medzi základné regionálne zóny:

Model B predpokladá tiež 24 člennú BR. Okrem piatich súčasných stálych členov však nenavrhuje vytvoriť žiadne nové doplňujúce miesto stáleho člena, ale vytvorenie novej kategórie členov BR v počte ôsmich miest na štvorročné obnoviteľné obdobie a jedno miesto na dvojročné neobnoviteľné obdobie. Boli by rozdelené medzi základné regionálne zóny takto:

Vyberať kandidátov na nových členov na štvorročné obdobie by malo Valné zhromaždenie OSN na základe regionálnych konzultácií z troch štátov najviac prispievajúcich do povinného rozpočtu OSN v odpovedajúcej regionálnej zóne, alebo z troch štátov najviac dobrovoľne prispievajúcich organizácii, alebo z troch štátov najviac prispievajúcich svojimi jednotkami do mierových operácií OSN.

Aj keď je inštitút veta považovaný za anachronický a neodpovedajúci podmienkam charakteru stále demokratickejšej epochy, ani jeden z nich nepredpokladá zmeny v existujúcich právomociach BR, vrátane práva veta. Dokument však navrhuje ohraničiť jeho využívanie len na otázky, v ktorých by sa životne dôležité záujmy štátu ocitli pod skutočnou hrozbou a zdržať sa jeho použitia v prípade riešenia prípadov genocídy alebo veľkého porušovania ľudských práv.

Dokument ďalej navrhuje zaradiť systém tzv. indikatívneho hlasovania. V jeho rámci by členovia BR mali možnosť verejne demonštrovať svoju negatívnu pozíciu v danej otázke, avšak ich hlas „proti“ by nemal efekt veta a konečný súčet hlasov by nemal žiadnu právnu silu. Druhé oficiálne hlasovanie o akejkoľvek rezolúcii by už prebiehalo v súlade so súčasnou procedúrou BR.

Navrhované zmeny nie sú považované za trvalé a nemenné a v roku 2020 by sa malo uskutočniť zhodnotenie dopadu týchto zmien, vrátane zmien inštitútu stálych a nestálych členov z hľadiska efektívnosti BR pri riešení starých a nových hrozieb medzinárodnému mieru a bezpečnosti.

Podmienkou realizácie reformy je zmena Charty OSN. Tu je však možné zmeniť základe súhlasudvoch tretínčlenov VS a  následnej ratifikácii zmien dvoma tretinami počtučlenských štátov OSN,vrátane piatich stálych členov BR.

Ciel reformy sa však nemôže obmedziť len na problém počtu miest stálych a nestálych členov BR. OSN stráca svoj vplyv aj preto, že je spoločenstvom národných štátov v čase, keď už štáty nie sú výhradnými arbitrami procesov odohrávajúcich sa na globálnej úrovni. Na vývoj globálnych procesov majú stále väčší vplyv nadnárodné spoločnosti, trhy s devízami a dlhopismi, mimovládne organizácie, obrodzujúce sa svetové náboženstvá, Svetová obchodná organizácia a Medzinárodný menový fond. Z hľadiska organizačného usporiadania medzinárodných vzťahov je možné síce hovoriť o formálnej dominancii OSN, ale v skutočnosti o neformálnom, omnoho efektívnejšom riadení prostredníctvom skupiny ekonomicky najsilnejších štátov (skupina G 8).

Pokusom riešiť tento problém je iniciatíva generálneho tajomníka K. Annana s názvom Global Compact, ktorá otvára platformu OSN pre iniciatívy neštátnych činiteľov, predovšetkým veľkých nadnárodných spoločností a mimovládnych organizácií. Ide o medzinárodnú korporatívnu občiansku iniciatívu, ktorá za hlavnú tendenciu svojej činnosti považuje plnenie desiatich princípov v obchodných aktivitách na celom svete a podporu cieľov OSN.

ilustračné foto: commons.wikimedia.org/