U príležitosti samitu NATO vo Varšave (8.-9.7.), poskytol internetovému portálu Mepoforum rozhovor vedúci Stálej delegácie SR pri NATO a stály predstaviteľ SR v NAC – veľvyslanec Tomáš VALÁŠEK.
Mepoforum: Ktoré zásadné rozhodnutia očakávate od samitu NATO?
T. Valášek: Samit potvrdí posilnenie východného krídla Aliancie, ktoré začalo ešte na predošlom samite vo Walese v r. 2014. Najviditeľnejším elementom bude vyslanie štyroch mnohonárodných práporových skupín do Poľska a pobaltských krajín pod vedením USA, Británie, Nemecka a Kanady. Taktiež sa dohodneme na posilnení mnohonárodnej brigády v Rumunsku – je to nutné z dôvodu podpory juhovýchodného strategického smeru.
Všetky tieto opatrenia majú za cieľ vyslať jasný signál, že Aliancia si za svojimi členmi bude stáť v krízovej situácii. Konečným cieľom je preventívne odradiť Rusko od prípadných agresívnych krokov; jasne odkázať, že agresia by neuspela a nemá význam.
Taktiež definujeme kyberntický priestor ako novú operačnú doménu – podobne ako je dnes súš, more, vzdušný a kozmický priestor. Rastú nároky aj na reformu spravodajstva- najmä v súvislosti s ohrozením, ktoré predstavuje hybridná vojna.
Je jasné, že hlavná strategická diskusia, na večeri hláv štátov, sa bude viesť predovšetkým o našich vzťahoch s Ruskom. Tu sa stratégia opiera o kombináciu spomínaného odstrašenia a politického dialógu. Očakávam, že tento postoj bude potvrdený. Rovnako dôležitá bude aj diskusia o hrozbách na južnom krídle aliancie, ktorá sa prejavuje predovšetkým masovou ilegálnou migráciou a prenikaním islamistických teroristov na európsku pôdu. NATO v týchto otázkach koná iba prostredníctvom spolupráce s regionálnymi partnermi (napr. Jordánskom), šírením stability, ale tiež spoluprácou s EÚ pri ochrane vonkajších hraníc.
Dôležitým momentom bude potvrdenie našej solidarity Ukrajine ale taktiež aj Gruzínsku. Schválime pre ne konkrétne „balíčky“ pomoci. Členské štáty taktiež potvrdia záväzok postupného zvyšovania obranných rozpočtov a dosiahnutie úrovne obranných výdavkov, ktorá je adekvátna moderným ekonomicky vyspelým demokratickým štátom v čase mieru – čo je minimálne asi tak 2% HDP.
Opomenúť nesmieme ani podpis spoločnej deklarácie EÚ-NATO o budúcej spolupráci.
Mepoforum: V ktorých oblastiach agendy samitu je predbežne najväčšia zhoda a v ktorých je naopak možné očakávať širšiu diskusiu?
T. Valášek: V čase, keď sa rozhodnutia dostanú na úroveň hláv štátov, sú už rozpory vyriešené na predchádzajúcich rokovaniach na nižšej úrovni. Ale to neznamená, že spojenci sa vo všetkom zhodujú. Tam, kde panujú rozdiely, je výsledkom slabá či neúplná politika. To vidno napríklad v téme spolupráce EÚ-NATO a pomoci EÚ pri zastavení migračných tokov v Stredozemnom mori. Dalo by sa spolu robiť oveľa viac pre efektívnejší boj proti pašerákom ľudí. Ale spojenci vnímajú rôzne potrebu spolupráce s EÚ; máme tiež rozdielne názory na nelegálnu migráciu ako takú. Veď to nakoniec pekne vidno aj na diskusiách k tejto téme na pôde EÚ.
Mepoforum: Aký predpokladáte dopad výsledkov samitu na vzťahy NATO – Rusko?
T. Valášek: Samit s najväčšou pravdepodobnosťou potvrdí doterajší postoj NATO, ktorý je založený na dvoch pilieroch. Po prvé, sme otvorení politickému dialógu s Ruskom. Nik v NATO si nepraje ďalšie zhoršenie vzťahov, preto naďalej rokujeme, hľadáme prieniky a spôsoby ako predísť nedorozumeniu. Nevyhýbame sa pritom ťažkým témam, ako ruská agresia voči Ukrajine, či destabilizujúca prax Moskvy organizovať veľké a v predstihu neohlásené vojenské cvičenia. Tým druhým pilierom je už spomínané posilnenie obrany východu, za účelom odradenia Moskvy od agresie. Viem, že je to citlivo vnímané – sú aj názory, že Aliancia prilieva olej do ohňa. Chápem tie obavy, ale v situácii, keď už Moskva teraz testuje solidaritu zvyšku členských krajín NATO so spojencami v Pobaltí formou rôznych dezinformačných kampaní a spravodajských ťahov by bolo ešte nebezpečnejšie neurobiť nič. Lebo by sme tým iba dali Rusku dôvod pokračovať a eskalovať. Niekedy je gesto odhodlania tým rozumným, ukľudňujúcim krokom.
Mepoforum: Vystúpenie V. Británie z EÚ bude mať vplyv aj na spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku EÚ. Bude sa samit venovať ja problematike dopadov brexitu na vzťah medzi NATO a EÚ?
T. Valášek: Oficiálne téma „brexitu“ nie je na programe samitu NATO – možný „brexit“ je predsa o vystúpení Británie z EÚ nie z NATO. Ale samozrejme, že bude v pozadí. Spojené kráľovstvo je najväčšou vojenskou mocnosťou v EÚ; má najväčšie sily porovnateľné iba s Francúzskom. Ak by prestala prispievať do operácii EÚ, narástol by dopyt po službách NATO. Ďalší dopad môže byť ekonomický. Už len špekulácie o možnom odchode Spojeného kráľovstva rozkývali trhy. Ak naozaj Brexit spustí krízu, mohlo by zase prísť k poklesu výdavkov na obranu. To by samozrejme oslabilo Alianciu. Je tu tiež možnosť, že po odchode najviac „euroskeptického“ člena dôjde k upevneniu obrannej dimenzie EÚ na základe spolupráce Francúzska, Nemecka a iných – a možno aj trochu k súpereniu EÚ s NATO. To by oslabilo obe inštitúcie.
Nepredbiehajme však udalosti. Lopta je obrazne na strane Spojeného kráľovstva, ktoré by malo samo aktivovať článok 50 Zmluvy o Európskej únii. Uvidíme, kedy a či k tomu dôjde.
Mepoforum: Aké sú priority Slovenska na tomto samite?
T. Valášek: Pre Slovensko je dôležité, aby bola potvrdená jednota spojencov a taktiež všetky opatrenia na zvýšenie ich obranyschopnosti a osobitne obrany východného krídla Aliancie. Pre nás budú dôležité aj kroky v oblasti obrany pred dezinformačnou kampaňou, ktorá sa snaží rozkladať naše odhodlanie čeliť ruskému politickému a vojenskému prenikaniu. Podporujeme kroky na podporu odolnosti partnerov na východe, ako sú napr. Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajina, lebo Aliancia je bezpečnejšia, ak je obklopená stabilnými, prosperujúcimi krajinami. Naším dlhodobým cieľom je tiež plnohodnotne rozvinúť spoluprácu medzi NATO a EÚ, lebo súperenie medzi nimi by bolo mrhaním prostriedkov. Vidíme veľký priestor na spoluprácu v manažovaní vlny ilegálnej migrácie cez Stredozemné more a Balkánsky polostrov, ktorá môže mať značne destabilizujúce účinky na európske spoločnosti.
Na záver len zdôrazním, že obranné opatrenia, ktoré krajiny NATO v súčasnosti podnikajú, nie sú výsledkom nejakého „temného zámeru“. Ani tu nikto netúži po konflikte. Je za nimi pocit nevyhnutnosti. Vidíme, že bezpečnostná situácia v okolí Európy sa zhoršuje. Sledujeme nestabilitu na juhu aj východe a tiež expanzné pokusy Ruska. Tie v prípade tejto veľkej mocnosti nemôžeme brať na ľahkú váhu, obzvlášť nie po konflikte na Ukrajine. Naše kolektívne obranné opatrenia sú zamerané na to, aby sme s nižšími nákladmi dnes dokázali predísť omnoho väčším nákladom alebo dokonca škodám v strednodobej budúcnosti. Bude neskoro sa chytať za hlavu, ak “malí zelení mužíčkovia“ obsadia časť členskej krajiny NATO; lepšie je dnes urobiť maximum pre to, aby sa tak nikdy nestalo. Aj keď to nehrozí priamo Slovensku, máme záujem na tom, aby Aliancia nezlyhala a jej záväzky ostali platné. Naše členstvo v EÚ a NATO – v dvoch najprestížnejších svetových kluboch – pre nás znamená príležitosť na ekonomický, politický a sociálny rozvoj, ktorú sme už sčasti aj využili. Prípadný návrat do „ruskej sféry vplyvu“ nebude len o zmene „geopolitickej orientácie“, ako to zvyknú označovať naše konšpirátorské internetové média. Bude to znamenať zastavenie procesu modernizácie a pokles úrovne politického a spoločenského života s dôsledkami aj na kvalitu života bežných občanov v ekonomickej, kultúrnej aj sociálnej oblasti. To nie je plané strašenie; stačí si porovnať životnú úroveň v EÚ a na východ od nej. Som presvedčený, že taký život pre seba a naše deti nechceme.
* * * * *
Tomáš Valášek
Narodil sa v roku 1972. Pochádza z Trnavy, už počas štúdií žurnalistiky v Bratislave odišiel na zahraničné školy v Belgicku a v USA. Titul MA z medzinárodných vzťahov získal na prestížnej George Washington University. Zakladal pobočku amerického Inštitútu pre svetovú bezpečnosť v Bruseli, pracoval na ministerstve obrany. Jeho komentáre publikujú svetové médiá. Od apríla 2013 je Stálym predstaviteľom SR pri NATO v Bruseli.
