Internetový portál moskovského centra Carnegieho nadácie uverejnil článok prof. Dr. Iriny Busigynovej – „Russia Needs to Think Small in Its Relations With the EU“. Autorka vedie Centrum regionálnych politických štúdií MGIMO a zaoberá sa východoeurópskou politikou. Podľa nej Rusko musí uznať, že Európska únia je organizovaná inak – ako si to myslia v Moskve – a malé štáty zohrávajú v únii veľmi dôležitú úlohu. Kriticky hodnotí názor, že súdržnejšia EÚ je nemožná a pre Rusko nevýhodná. Negatívne charakterizovala postoj, že Rusko by malo diferencovane rozvíjať vzťahy oddelene od najväčších krajín – najmä s tými štátmi, ktoré s rôznych dôvodov sú naklonené viac chápať Rusko. Takéto kalkulácie považuje za nesprávne, pretože EÚ sa intenzívne integruje aj v oblastiach, ktoré boli mimo rámca integrácie vo sférach, ako sú spoločná obrana a bezpečnostná politika.
Autorka uvádza, že v Rusku sa takmer každý európsky proces interpretuje ako znak neschopnosti ďalšej európskej integrácie. Migračná kríza bola považovaná za neschopnosť nadnárodných inštitúcií Európskej únie rozvíjať a vykonávať regulačné mechanizmy a dosiahnuť solidaritu členských štátov. Brexit bol považovaný za začiatok nevyhnutného kolapsu EÚ. A nárast populizmu v Európe bol interpretovaný ako nástup nacionalizmu a prejav frustrácie Európanov so spoločných hodnôt únie. V Rusku sa diskurz okolo EÚ vyjadruje výrazmi, ako „bezmocná, zastaraná Európa.“ Ale počítať s oslabením alebo rozpadom Európskej únie je však pre Rusko škodlivé a vedie to k chybným politickým kalkuláciám. Ukázalo sa to v roku 2014 pri sankciách proti Rusku, keď v Bruseli dosiahli konsenzus, s ktorým Moskva nepočítala.
Prof. Busigynová konštatovala, že na rozdiel od hlavných štátov EÚ – ktorí majú v jej agende vlastné priority – malé štáty sústreďujú svoje úsilie na obmedzený okruh otázok. Ich veľkosť im umožňuje jasne formulovať vlastné priority a obhajovať ich, pričom v iných sférach vedú flexibilnejšiu politiku. Scenár, ktorý predpokladá, že po rozpade Európskej únie, budú formovať vlastné aliancie, nie je realistický. Scenár, podľa ktorého niektoré z východoeurópskych krajín by sa pripojili ku koalícii okolo Ruska, je jednoducho absurdný. Preto je logické predpokladať, že malé krajiny budú aktívne podporovať ďalšie integráciu v rámci EÚ, najmä v oblastiach bezpečnostnej a obrannej politiky s vysokou prioritou, v ktorých majú väčšie inštitucionálne zdroje než ekonomický potenciál.
Podľa autorky „bolo by oveľa múdrejšie využiť súčasný moment na prelomenie negatívnej dynamiky vo vzťahoch s Európskou úniou , kým existuje príležitosť a myšlienka o ceste zo slepej uličky vo vzťahoch s Ruskom je stále prítomná v mysli európskych elít.“ Aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršovaniu ruského vyjednávacieho postavenia, je nevyhnutné zásadne zmeniť postoj Moskvy k malým krajinám Európskej únie. Prof. Busigynová sa domnieva, že Rusko by malo vyslať signál EÚ na otvorenie dialógu tým, že navrhuje obnovenie summitov medzi Ruskom a Európskou úniou, ktoré boli zastavené v roku 2014. Mohlo by sa to začať rozhovorom s malým štátom, ako je Estónsko, ktoré v súčasnosti predsedá Rade EÚ. Rusko musí uznať, že malé štáty zohrávajú veľmi dôležitú úlohu. V opačnom prípade dôjde k ďalším stratám – vrátane strategických.
* * * * *
Spracoval: Igor Cibula
Zdroj: http://carnegie.ru/commentary/73220
Ilustračné foto: pixabay.com
