PREJAV O STAVE ÚNIE 2017
JEAN-CLAUDE JUNCKER, PREDSEDA EURÓPSKEJ KOMISIE
Brusel 13. septembra 2017
____________________________________________________________________________________________________________________________________
ÚVOD – VIETOR V NAŠICH PLACHTÁCH
Vážený pán predseda, vážené poslankyne a vážení poslanci Európskeho parlamentu,
Keď som pred vami stál o tomto čase minulý rok, čakal ma o niečo ľahší príhovor.
Všetkým bolo zrejmé, že naša Únia sa nenachádzala v dobrom stave.
Európa bola celá doráňaná po roku, ktorý ňou otriasol v základoch.
Mali sme len dve možnosti. Zomknúť sa okolo pozitívneho programu alebo zaliezť každý do svojho kúta.
Keď som sa ocitol zoči-voči tejto voľbe, hájil som jednotu.
Navrhol som pozitívny program, ktorý mal prispieť –ako som povedal minulý rok– k vytvoreniu Európy, ktorá chráni, posilňuje a obraňuje.
Za posledných dvanásť mesiacov Európsky parlament pomohol vdýchnuť tomuto programu život. Deň po dni napredujeme ďalej. Len včera večer ste pracovali na dosiahnutí dohody o nástrojoch na ochranu obchodu a o zdvojnásobení európskej investičnej kapacity.
Chcel by som sa zároveň poďakovať dvadsiatim siedmim lídrom našich členských štátov. Niekoľko dní po mojom minuloročnom prejave uvítali na samite v Bratislave môj program. Znamenalo to, že sa priklonili k jednote. Ich voľbou bolo zomknúť sa okolo toho, čo tvorí naše spoločné východiská.
Spoločne sme ukázali, že Európa dokáže dosahovať výsledky pre dobro svojich občanov vždy, keď si to si situácia vyžaduje.
Odvtedy pomaly, ale isto naberáme dynamiku.
Prispelo k tomu aj to, že hospodárska prognóza sa obrátila v náš prospech.
Oživenie hospodárstva pokračuje už piaty rok a konečne sa dotýka každého jedného členského štátu.
Rast v Európskej únii za posledné dva roky predstihol rast v Spojených štátoch. V Únii ako celku sa teraz pohybuje na úrovni vyše 2 % a v eurozóne na úrovni 2,2 %.
Nezamestnanosť je najnižšia za posledných deväť rokov. Počas mandátu tejto Komisie sa dosiaľ vytvorilo takmer 8 miliónov pracovných miest. Prácu má dnes v EÚ 235 miliónov ľudí, čo znamená, že zamestnaných je viac ľudí ako kedykoľvek predtým.
Zásluhy za to neprináležia len Európskej komisii. Hoci som si istý, že keby sme o 8 miliónov pracovných miest prišli, vina za to by padla na nás.
Európske inštitúcie však prispeli svojím dielom k tomu, aby sa vietor otočil.
Môžeme si pričítať zásluhy za európsky investičný plán, ktorý doposiaľ podnietil investície v hodnote vyše 225 miliárd eur. Poskytli sa z neho pôžičky 445 000 malým podnikom a podporilo sa viac ako 270 projektov v oblasti infraštruktúry.
Môžeme si pričítať zásluhy za to, že vďaka rozhodným krokom majú európske banky znovu kapitálovú finančnú kapacitu na pôžičky pre spoločnosti, ktoré im umožnia rásť a vytvárať pracovné miesta.
Môžeme si pričítať zásluhy aj za zníženie deficitov verejných financií zo 6,6 % na 1,6 %. Podarilo sa to vďaka rozumnému uplatňovaniu Paktu stability a rastu. Žiadame fiškálnu disciplínu, dávame však pozor, aby sme nezastavili rast. Napriek kritike tento prístup v skutočnosti funguje v Únii veľmi dobre.
Desať rokov po tom, ako Európu zasiahla kríza, sa európske hospodárstvo konečne spamätáva.
A spolu s ním aj naša sebadôvera.
Lídri našej EÚ-27, Parlament a Komisia spoločne prinavracajú Európu do našej Únie. Spoločne vraciame do našej Únie jednotu.
Minulý rok sme videli všetkých 27 lídrov, ako jeden po druhom stúpajú na vrch Kapitol v Ríme, aby obnovili svoj sľub voči sebe navzájom a voči našej Únii.
Vďaka tomuto všetkému verím, že: do európskych plachiet znova duje priaznivý vietor.
Otvára sa nám príležitosť, ktorá však nebude trvať večne.
Zúročme túto dynamiku čo najviac, chyťme priaznivý vietor do plachiet.
Aby sa to podarilo, stoja pred nami dve úlohy:
V prvom rade by sme si mali udržať kurz, ktorý sme nabrali minulý rok. Stále nám zostáva 16 mesiacov, za ktoré Parlament, Rada a Komisia môžu docieliť skutočný pokrok. Musíme tento čas využiť na to, aby sme dokončili prácu načatú v Bratislave a aby sme naplnili náš pozitívny program.
V druhom rade by sme si mali vytýčiť smerovanie do budúcna. Slovami Marka Twaina, po rokoch nás bude viac mrzieť to, čo sme nespravili, než to, čo sme spravili. Nastal čas vybudovať do roku 2025 jednotnejšiu, silnejšiu a demokratickejšiu Európu.
UDRŽME SI KURZ
Vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci,
pri pohľade do budúcnosti nesmieme dopustiť, aby sme sa vychýlili z kurzu.
Usilujeme sa o dokončenie energetickej únie, bezpečnostnej únie, únie kapitálových trhov a bankovej únie, ako aj o dobudovanie jednotného digitálneho trhu. Spoločne sme prešli už veľký kus cesty.
Ako dosvedčil Parlament, 80 % návrhov, ktoré Komisia prisľúbila na začiatku svojho mandátu, už predložila. Teraz sa musíme spoločne usilovať, aby sa z návrhov stali právne predpisy a aby právne predpisy prešli do praxe.
Ako vždy, bude treba urobiť určité vzájomné ústupky. Návrhy Komisie na reformu nášho spoločného azylového systému a na sprísnenie pravidiel vysielania pracovníkov vyvolali polemiku. V záujme dobrého výsledku budú musieť všetky strany spraviť ústretový krok. Dnes vás chcem uistiť, že: pokiaľ bude konečný výsledok tým správnym krokom pre našu Úniu a bude spravodlivý ku všetkým členským štátom, Komisia bude pripravená robiť kompromisy.
Sme pripravení predložiť zvyšných 20 % iniciatív do mája 2018.
Dnes ráno som zaslal predsedovi Európskeho parlamentu Antoniovi Tajanimu a predsedovi vlády Jürimu Ratasovi vyhlásenie o zámere, ktoré obsahuje priority na nadchádzajúci rok.
Nepredostriem tu všetky naše návrhy, dovoľte mi však spomenúť aspoň päť najdôležitejších.
Ako prvé si želám, aby sme posilnili našu európsku obchodnú agendu.
Áno, Európa je otvorená obchodu. Bez reciprocity to však nepôjde. Musí sa nám vrátiť rovným dielom to, čo dávame.
Obchod nie je abstraktný pojem. Obchod znamená pracovné miesta a vytvára nové príležitosti pre veľké aj malé európske podniky. Vývoz v objeme každej ďalšej miliardy eur podporí vznik nových 14 000 pracovných miest v Európe.
Obchod znamená vyvážať naše štandardy, či už v sociálnej alebo environmentálnej oblasti, aj požiadavky na ochranu údajov alebo bezpečnosť potravín.
Európa bola vždy atraktívnym miestom na obchod.
V uplynulom roku sa však pred našimi dverami tvoril zástup partnerov z rôznych kútov zemegule, ktorí chcú s nami uzatvoriť obchodné dohody.
S pomocou Európskeho parlamentu sme práve zabezpečili obchodnú dohodu s Kanadou, ktorá sa bude predbežne vykonávať od budúceho týždňa. Dosiahli sme politickú dohodu s Japonskom o novom hospodárskom partnerstve. Máme dobré vyhliadky na to, že sa nám do konca roka podarí to isté s Mexikom a krajinami Južnej Ameriky.
No a dnes navrhujeme začať obchodné rokovania s Austráliou a Novým Zélandom.
Chcem, aby sa všetky tieto dohody sfinalizovali do konca mandátu tejto Komisie. A prajem si, aby rokovania prebiehali nanajvýš transparentne.
Otvorený obchod musí ísť ruka v ruke s transparentnou tvorbou politiky.
Európsky parlament bude mať rozhodujúce slovo pri uzatváraní všetkých obchodných dohôd. Jeho poslanci, rovnako ako poslanci národných a regionálnych parlamentov, musia byť od prvého dňa rokovaní o všetkom plne informovaní. Komisia na to bude dbať.
Odteraz budeme uverejňovať celé znenie mandátov na rokovania, ktoré navrhujeme Rade.
Občania majú právo vedieť, čo Komisia navrhuje. Netransparentnosti je koniec. Je koniec fámam a neprestajnému spochybňovaniu motívov Komisie.
Vyzývam Radu, aby konala rovnako, keď prijme konečné znenie mandátov na rokovania.
Dovoľte mi povedať raz a navždy: nie sme naivní zástancovia voľného obchodu.
Európa musí vždy brániť svoje strategické záujmy.
Práve preto dnes navrhujeme nový rámec EÚ pre preverovanie investícií. Ak chce zahraničná spoločnosť vo vlastníctve štátu kúpiť európsky prístav, časť našej energetickej infraštruktúry alebo podnik pôsobiaci v oblasti obrannej technológie, môže k tomu dôjsť len za transparentných podmienok, pod kontrolou a na základe diskusie. Je otázkou politickej zodpovednosti vedieť, čo sa nám deje pod nosom, aby sme v prípade potreby vedeli chrániť svoju kolektívnu bezpečnosť.
Ako druhé si želám, aby sa náš priemysel stal odolnejší a konkurencieschopnejší.
Osobitne to platí pre našu výrobnú základňu a 32 miliónov pracovníkov, o ktorých sa opiera. To oni vyrábajú výrobky svetovej triedy, ako sú naše autá, vďaka ktorým sme na špičke.
Som hrdý na náš automobilový priemysel. Som však šokovaný, keď spotrebiteľov vedome a zámerne zavádzajú. A vyzývam automobilový priemysel, aby sa očistil a situáciu napravil. Namiesto hľadania medzier by mali investovať do ekologických automobilov budúcnosti.
Nová stratégia pre priemyselnú politiku, ktorú dnes predkladáme, pomôže našim priemyselným odvetviam zachovať si náskok alebo sa stať lídrom z hľadiska inovácií, digitalizácie a dekarbonizácie.
Po tretie si želám, aby Európa bola lídrom v boji proti zmene klímy.
Minulý rok sme nastavili globálne pravidlá hry v podobe Parížskej dohody, ktorá bola ratifikovaná práve tu v tomto Parlamente. Po rozplynutí sa ambícií v Spojených štátoch Európa zaručí, že z našej planéty urobíme znova skvelé miesto. Je spoločným dedičstvom celého ľudstva.
Komisia v krátkom čase predloží návrhy na zníženie emisií uhlíka, ktoré produkuje naše odvetvie dopravy.
Štvrtá priorita na nadchádzajúci rok: potrebujeme, aby v digitálnom veku boli Európania lepšie chránení.
V posledných troch rokoch sme pokročili v internetovej bezpečnosti Európanov. Nové pravidlá, ktoré Komisia navrhla, budú slúžiť na ochranu nášho intelektuálneho vlastníctva, kultúrnej rozmanitosti a osobných údajov. Zintenzívnili sme naše snahy potláčať teroristickú propagandu a radikalizáciu na internete. Európa však stále nie je dobre pripravená pre prípad kybernetických útokov.
Kybernetické útoky môžu byť pre stabilitu demokracií a hospodárstiev nebezpečnejšie než pušky a tanky. Len v minulom roku došlo v Európe každý deň k viac ako 4 000 útokom pomocou ransomwaru a 80 % európskych podnikov zaznamenalo aspoň jeden kybernetický incident.
Kybernetické útoky nepoznajú hranice a nikto nie je voči nim imúnny. Na pomoc pri obrane proti takýmto útokom Komisia preto dnes navrhuje nové nástroje, ktorých súčasťou je európska agentúra pre kybernetickú bezpečnosť.
Po piate: migráciu ani v budúcnosti nespustíme zo zreteľa.
Napriek živej diskusii a polemike v tejto otázke sa nám podarilo dosiahnuť v mnohých oblastiach značný pokrok, hoci uznávame, že nedostatočný.
Vonkajšie hranice Európy dnes chránime účinnejšie. Na miestach, ako je Grécko, Taliansko, Bulharsko a Španielsko, dnes 100 000 hliadkam pohraničnej stráže členských štátov pomáha vyše 1700 príslušníkov novej európskej pohraničnej a pobrežnej stráže. Máme spoločné hranice, ale členské štáty, ktoré sú z geografického hľadiska prvé na rane, nesmú zostať osamotené pri ich ochrane. Spoločné hranice a ich spoločná ochrana musia ísť ruka v ruke.
Dokázali sme zastaviť neregulárne toky migrantov, ktoré boli pre mnohých zdrojom veľkých obáv. Vďaka našej dohode s Tureckom sme znížili počet neregulárnych príchodov do východného Stredozemia o 97 %. A napokon sme teraz v lete nadobudli väčšiu kontrolu nad trasou cez centrálne Stredozemie, pričom v auguste sa zaznamenalo o 81 % menej príchodov ako za rovnaké obdobie minulý rok.
Radikálne sme pritom znížili straty na ľudských životoch v Stredozemnom mori. Zostáva tragédiou, že tento rok zahynulo bezmála 2 500 osôb. Nikdy sa nezmierim s tým, aby sa ľudia nechávali umierať na mori.
Keď hovorím o migrácii, nemôžem nevzdať veľký hold Taliansku za jeho neúnavné a ušľachtilé úsilie. Komisia toto leto opäť úzko spolupracovala s predsedom vlády Paolom Gentilonim a jeho vládou na zlepšení situácie, predovšetkým výcvikom líbyjskej pobrežnej stráže. Taliansku budeme naďalej poskytovať intenzívnu operačnú aj veľkú finančnú podporu. Taliansko totiž v Stredozemí zachraňuje česť Európy.
Takisto musíme neodkladne zlepšiť životné podmienky migrantov v Líbyi. Som zhrozený z neľudských podmienok v záchytných centrách či prijímacích táboroch. Európa nesie kolektívnu zodpovednosť a Komisia bude v zhode s OSN pracovať na vyriešení tejto škandalóznej situácie, ktorá nemôže pretrvávať.
Aj keď ma mrzí, že nie všetky členské štáty prejavujú solidaritu rovnakým dielom, Európa ako celok neprestáva byť solidárna. Počet utečencov, ktorých členské štáty presídlili alebo ktorým poskytli azyl, len v minulom roku presiahol 720 000, čo je trikrát toľko ako Spojené štáty, Kanada a Austrália dohromady. V rozpore s tým, čo niektorí tvrdia, Európa nie je pevnosť a nikdy sa ňou nesmie stať. Európa je a musí zostať kontinentom solidarity, kde ľudia utekajúci pred prenasledovaním nájdu útočisko.
Som mimoriadne hrdý na mladých Európanov, ktorí ako dobrovoľníci dávajú jazykové kurzy sýrskym utečencom, či na ďalšie tisícky mladých ľudí, ktorí pôsobia v našom novozriadenom Európskom zbore solidarity. Svojím konaním stelesňujú európsku solidaritu.
Naše úsilie teraz musíme zdvojnásobiť. Komisia do konca mesiaca predloží nový súbor návrhov, v ktorých sa bude klásť dôraz na návraty, solidaritu s Afrikou a vytvorenie legálnych spôsobov presunu.
Pokiaľ ide o návraty: ľudia, ktorí nemajú právo zdržiavať sa v Európe, musia byť vrátení do krajiny pôvodu. Keďže vrátených bolo len 36 % nelegálnych migrantov, je zrejmé, že musíme poriadne zabrať. Je to jediný spôsob, ako môže Európa preukázať solidaritu s utečencami, ktorí ochranu skutočne potrebujú.
Solidarita nemôže byť výlučne vnútroeurópskou záležitosťou. Musíme ukázať aj solidaritu s Afrikou. Afrika je vznešený a mladý kontinent, kolíska ľudstva. Trustový fond EÚ pre Afriku s rozpočtom 2,7 miliardy eur vytvára pracovné príležitosti na celom kontinente. Hoci z rozpočtu EÚ sa podarilo vyčleniť túto obrovskú sumu peňazí, všetky členské štáty stále prispeli dokopy len 150 miliónmi eur. Dnes chýba len málo a fond bude vyčerpaný. Riziká nedostatočného financovania poznáme – v roku 2015, keď sa vyčerpali prostriedky zo Svetového potravinového programu OSN, zamierilo do Európy veľa migrantov. Vyzývam všetky členské štáty, aby svoje slová podložili skutkami a zabezpečili, že trustový fond pre Afriku nepostretne rovnaký osud.
Budeme pracovať aj na vytvorení legálnych spôsobov presunu. Neregulárna migrácia sa zastaví, len ak bude existovať skutočná alternatíva k nebezpečným cestám. Presídlili sme už takmer 22 000 utečencov z Turecka, Jordánska a Libanonu a ja podporujem výzvu vysokého komisára OSN pre utečencov Grandiho na presídlenie ďalších 40 000 utečencov z Líbye a okolitých krajín.
Zároveň však platí, že legálna migrácia je pre Európu ako starnúci kontinent nevyhnutnosťou. Komisia preto vypracovala návrhy, ktoré majú uľahčiť kvalifikovaným migrantom cestu do Európy pomocou modrej karty. Chcel by som sa Parlamentu poďakovať za podporu a vyzvať na ambicióznu a rýchlu dohodu o tejto dôležitej otázke.
ČAS VYRAZIŤ Z PRÍSTAVU
Vážený pán predseda,
dámy a páni,
vážené poslankyne, vážení poslanci,
spomenul som len niektoré z iniciatív, ktoré by sme mali realizovať v nasledujúcich 16 mesiacoch. To však samo osebe nebude stačiť na to, aby sme opäť získali srdcia a duše Európanov.
Teraz je čas hľadieť do budúcnosti a určiť smer.
Komisia v marci predstavila našu Bielu knihu o budúcnosti Európy s piatimi scenármi, ako by Európa mohla vyzerať do roku 2025. O týchto scenároch sa viedli diskusie, podrobne sa skúmali a čiastočne boli ostro kritizované. A to je dobre – presne na tento účel sme ich vytvorili. Chcel som odštartovať proces, v ktorom si Európania zvolia svoju vlastnú cestu a budúcnosť.
Pretože budúcnosť Európy nemožno diktovať zhora. Musí byť výsledkom demokratickej diskusie a v konečnom dôsledku aj širokého konsenzu. Tento parlament k diskusii aktívne prispel tromi ambicióznymi uzneseniami o budúcnosti Európy a účasťou svojich členov na mnohých z viac ako 2 000 verejných podujatí, ktoré zorganizovala Komisia od marca tohto roku.
Nastal čas urobiť prvé závery z tejto diskusie. Čas posunúť sa od úvah k akcii. Od diskusií k rozhodnutiu.
Dnes by som vám chcel predstaviť môj pohľad na vec: môj vlastný „šiesty scenár“, ak ho tak môžem nazvať.
Vychádza z desiatok rokov skúseností z prvej ruky. Celý svoj doterajší život a prácu som venoval európskemu projektu. Zažil som dobré aj zlé časy.
Sedel som na rôznych stranách stola: ako minister, premiér, predseda Euroskupiny a teraz ako predseda Komisie. Bol som pri tom, keď sa podpisovali zmluvy v Maastrichte, Amsterdame, Nice a Lisabone a naša Únia sa vyvíjala a rozširovala.
Vždy som za Európu bojoval. Niekedy som spolu s ňou a kvôli nej trpel. Ba boli časy, keď som strácal nádej.
Napriek tomu všetkému som nikdy neprestával Európu milovať.
Láska však často znamená aj trápenie.
Európu milujem, pretože tento kontinent a Európska únia dosiahli v tomto pohnutom svete niečo jedinečné: mier v Európe aj mimo nej. Prosperitu pre mnohých, keď už nie pre všetkých.
Na to nesmieme v Európskom roku kultúrneho dedičstva zabúdať. Rok 2018 musí byť oslavou kultúrnej rozmanitosti.
ÚNIA HODNÔT
Naše hodnoty sú naším kompasom.
V mojich očiach je Európa viac než len jednotný trh. Viac ako peniaze, viac ako euro. Vždy bola o hodnotách.
Môj šiesty scenár stojí na troch zásadách, ktoré musia byť vždy pevným ukotvením našej Únie: sloboda, rovnosť a právny štát.
Európa je predovšetkým Úniou slobody. Sloboda od útlaku a diktatúry, ktorú náš kontinent až príliš dôverne pozná – žiaľ, nikto lepšie ako stredná a východná Európa. Sloboda vyjadriť svoj názor ako občan aj ako novinár – sloboda, ktorú príliš často považujeme za samozrejmosť. Sú to hodnoty, na ktorých sme postavili našu Úniu. Sloboda nám však nespadla z neba. Musíme za ňu bojovať. V Európe aj po celom svete.
Po druhé, Európa musí byť Úniou rovnosti.
Rovnosť medzi jej členmi, rovnosť medzi veľkými a malými, na východe a na západe, či na severe a juhu.
Nenechajte sa pomýliť, Európa sa rozprestiera od Viga po Varnu. Od Španielska po Bulharsko.
Od východu po západ: obe časti Európy musia dýchať jednými pľúcami. Inak bude náš kontinent lapať po dychu.
V Únii rovných nie je priestor pre občanov druhej triedy. Je neprijateľné, aby v roku 2017 stále umierali deti na následky chorôb, ktoré už mali byť v Európe dávno zlikvidované. Rumunské či talianske deti musia mať rovnaký prístup k očkovacím látkam proti osýpkam ako iné deti v celej Európe. Bez akýchkoľvek podmienok a výhovoriek. Z tohto dôvodu spolupracujeme so všetkými členskými štátmi, aby sme podporili ich národné očkovacie programy. Úmrtia, ktorým sa dá predísť, sú v Európe neprípustné.
V Únii rovných nie je priestor pre pracovníkov druhej triedy. Pracovníci majú za rovnakú prácu na rovnakom mieste dostať rovnakú odmenu. Komisia preto navrhla nové pravidlá pre vysielanie pracovníkov. Mali by sme zabezpečiť, aby všetky pravidlá EÚ v oblasti mobility pracovnej sily presadzoval spravodlivo, jednoducho a účinne nový európsky kontrolný orgán presadzovania práva. Máme európsky orgán pre bankovníctvo, ktorý dohliada na bankové normy, ale z nejakého absurdného dôvodu nemáme spoločný orgán práce, ktorý by garantoval spravodlivosť na našom jednotnom trhu. Preto ho vytvoríme.
V Únii rovných nie je priestor pre spotrebiteľov druhej triedy. Nebudem tolerovať, aby sa v niektorých častiach Európy občanom predávali potraviny nižšej kvality ako v iných krajinách, napriek tomu, že ich obal a označenie sú totožné. Nie je dôvod, aby Slováci mali menší obsah rybacieho mäsa v rybích prstoch, Maďari menší podiel mäsa v hotových jedlách a Česi menej kakaa v čokoláde. Právo EÚ už zakazuje takéto postupy. Teraz musíme dať vnútroštátnym orgánom väčšie právomoci, aby odstránili všetky existujúce nezákonné praktiky.
Po tretie, v Európe moc zákonov nahradila zákony mocných.
Právny štát znamená, že na právo a spravodlivosť dohliada nezávislé súdnictvo.
Schopnosť prijať a rešpektovať konečný rozsudok znamená byť súčasťou Únie založenej na zásadách právneho štátu. Členské štáty dali konečnú právomoc Súdnemu dvoru Európskej únie. Rozsudky súdu musia rešpektovať všetci. Ak ich niekto spochybňuje alebo ak spochybňuje nezávislosť vnútroštátnych súdov, porušuje základné práva občanov.
Rešpektovanie zásad právneho štátu nie je v Európskej únii voliteľné. Je to povinnosť.
Naša Únia nie je štát, je to spoločenstvo práva.
JEDNOTNEJŠIA ÚNIA
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
Tieto tri zásady musia byť základmi, na ktorých postavíme jednotnejšiu, silnejšiu a demokratickejšiu Úniu.
Keď hovoríme o našej budúcnosti, zo skúseností viem, že nové zmluvy a inštitúcie nie sú pre občanov riešením, ktoré hľadajú. Predstavujú len prostriedok na dosiahnutie cieľa, nič viac, nič menej. Môžu niečo znamenať pre nás tu v Štrasburgu a Bruseli, no pre ostatných sú nepodstatné.
Inštitucionálne reformy ma zaujímajú len vtedy, ak povedú k zefektívneniu v našej Únii.
Namiesto vyhovárania sa na potrebu zmeniť zmluvu, čo je v každom prípade nevyhnutné, musíme v prvom rade zmeniť spôsob zmýšľania, že víťazstvo možno dosiahnuť len na úkor iných.
Demokracia znamená kompromis. Dobrý kompromis je víťazstvom pre všetkých. Jednotnejšia Únia by nemala vnímať kompromis ako niečo negatívne, ale ako umenie preklenúť rozdiely. Demokracia nemôže fungovať bez kompromisov. Európa nemôže fungovať bez kompromisov. A na tom musí byť vždy postavená spolupráca medzi Parlamentom, Radou a Komisiou.
Jednotnejšia Únia musí byť tiež inkluzívnejšia.
Ak chceme posilniť ochranu našich vonkajších hraníc, musíme schengenský priestorokamžite otvoriť Bulharsku a Rumunsku. Aj Chorvátsku by sme mali umožniť, aby sa stalo plnoprávnym členom „Schengenu“, keď splní všetky kritériá.
Ak chceme, aby euro zjednocovalo a nerozdeľovalo náš kontinent, potom by nemalo byť len menou vybranej skupiny krajín. Euro má byť jednotnou menou Európskej únieako celku. Všetky naše členské štáty, s výnimkou dvoch krajín, majú povinnosť a právo vstúpiť do eurozóny, keď splnia všetky podmienky.
Členské štáty, ktoré sa chcú stať súčasťou eurozóny, musia mať túto možnosť. Preto navrhujem vytvorenie nástroja predvstupovej pomoci štátom mimo eurozóny, prostredníctvom ktorého budú dostávať technickú či dokonca finančnú pomoc.
Ak chceme, aby banky na celom našom kontinente dodržiavali rovnaké pravidlá a uplatňoval sa na ne rovnaký systém dohľadu, mali by sme podporovať všetky členské štáty, aby sa stali členmi bankovej únie. Dobudovanie bankovej únie je naliehavou záležitosťou. Musíme znížiť zostávajúce riziká v bankových systémoch niektorých našich členských štátov. Banková únia môže fungovať len vtedy, ak znižovanie rizika ide ruka v ruke s rozdelením rizika. Ako všetci dobre viete, na dosiahnutie tohto stavu treba splniť podmienky, ktoré Komisia navrhla v novembri 2015. Prístup k spoločnému systému ochrany vkladov získajú tí, ktorí si urobia domácu úlohu.
Ak sa chceme vyhnúť sociálnej fragmentácii a sociálnemu dumpingu v Európe, členské štáty by sa mali čo najskôr dohodnúť na európskom pilieri sociálnych práv, najneskôr však na summite v novembri v Göteborgu. Vnútroštátne sociálne systémy budú ešte dlho rôznorodé a fragmentované. Prinajmenšom by sme však mali popracovať na Európskej únii sociálnych noriem, v ktorej existuje spoločné chápanie toho, čo je sociálne spravodlivé.
Európa nemôže fungovať, ak svojich pracovníkov zanedbáva.
Keď chceme dosiahnuť väčšiu stabilitu v našom susedstve,musíme pre krajiny západného Balkánu udržať dôveryhodnú perspektívu rozšírenia.
Je zrejmé, že počas terajšieho mandátu Komisie a Parlamentu nedôjde k žiadnemu ďalšiemu rozšíreniu. Ani jeden z kandidátov na to ešte nie je pripravený. Neskôr však Európska únia bude mať viac ako 27 členov. Kandidátske krajiny musia za najvyššiu prioritu považovať zásady právneho štátu, spravodlivosť a základné práva.
To vylučuje, aby sa Turecko stalo v blízkej budúcnosti členom Únie.
Turecko sa už istý čas míľovými krokmi vzďaľuje od Európskej únie.
Novinári patria do redakcií, nie do väzení. Patria tam, kde vládne sloboda prejavu.
Výzva, ktorú adresujem ľuďom vládnucim v Turecku, znie takto: prepustite na slobodu našich novinárov. A nielen ich. Prestaňte urážať naše členské štáty prirovnávaním ich lídrov k fašistom a nacistom. Európa je kontinent vyspelých demokracií. Urážky vedú len k vytváraniu prekážok. Niekedy mám pocit, že Turecko vytvára tieto prekážky úmyselne, aby mohlo Európu obviniť z marenia prístupových rokovaní.
Za nás môžem povedať, že budeme vždy pripravení podať pomocnú ruku veľkému tureckému ľudu a tým, ktorí chcú s nami spolupracovať na základe našich hodnôt.
SILNEJŠIA ÚNIA
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
Naša Únia musí aj zosilnieť.
Chcem silnejší jednotný trh.
Pokiaľ ide o dôležité otázky týkajúce sa jednotného trhu, chcem, aby sa rozhodnutia v Rade častejšie a jednoduchšie prijímali kvalifikovanou väčšinou – s rovnocennou účasťou Európskeho parlamentu. Nepotrebujeme na to meniť zmluvy. Súčasné zmluvy obsahujú tzv. premosťovacie doložky, ktoré nám v niektorých oblastiach umožňujú prejsť od jednomyseľného hlasovania k hlasovaniu kvalifikovanou väčšinou – ak s tým súhlasia všetky hlavy štátov a všetci predsedovia vlád.
Som tiež rozhodne za to, aby sme prešli k hlasovaniu kvalifikovanou väčšinou pri rozhodnutiach o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb, o DPH, spravodlivých daniach pre digitálny priemysel a o dani z finančných transakcií. Európa musí byť schopná konať rýchlejšie a rozhodnejšie.
Chcem silnejšiu hospodársku a menovú úniu.
Eurozóna je dnes odolnejšia ako v minulých rokoch. Teraz máme Európsky mechanizmus pre stabilitu (ESM). Podľa mňa by sa ESM mal teraz postupne pretaviť do Európskeho menového fondu a mal by byť pevne zakotvený v našej Únii. Komisia predloží súvisiace konkrétne návrhy v decembri.
Potrebujeme európskeho ministra hospodárstva a financií: európskeho ministra, ktorý presadzuje a podporuje štrukturálne reformy v našich členských štátoch. Môže nadviazať na prácu, ktorú Komisia odvádza od roku 2015 prostredníctvom našej služby na podporu štrukturálnych reforiem. Nový minister by mal koordinovať všetky finančné nástroje EÚ, ktoré možno nasadiť, keď je niektorý členský štát v recesii alebo ho zasiahne ťažká kríza.
Nechcem vytvárať nejakú pozíciu samoúčelne. Ide mi o efektivitu. Úlohu ministra hospodárstva a financií by mal prevziať komisár pre hospodárske a finančné záležitosti, ktorý by bol v ideálnom prípade aj podpredsedom Komisie. Súčasne by mal predsedať Euroskupine.
Európsky minister hospodárstva a financií sa musí zodpovedať Európskemu parlamentu.
Nepotrebujeme žiadne paralelné štruktúry. Nepotrebujeme rozpočet pre eurozónu, ale robustný rozpočtový riadok eurozóny ako súčasť rozpočtu EÚ.
Nepáči sa mi ani nápad vytvoriť samostatný parlament eurozóny.
Parlamentom eurozóny je Európsky parlament.
Európska únia musí byť zároveň silnejšia v boji proti terorizmu. V posledných troch rokoch sme dosiahli skutočný pokrok. Stále však nemáme prostriedky na to, aby sme mohli konať rýchlo v prípade cezhraničných teroristických hrozieb.
Preto volám po vytvorení európskej spravodajskej jednotky, ktorá zabezpečí, aby si spravodajské služby a polícia automaticky vymieňali údaje o teroristoch a zahraničných bojovníkoch.
Takisto sa zasadzujem za to, aby bola nová európska prokuratúra poverená úlohou stíhať cezhraničné trestné činy terorizmu.
Chcem, aby sa naša Únia stala silnejším globálnym aktérom. Ak chceme, aby naše slovo malo vo svete väčšiu váhu, musíme byť schopní prijímať zahraničnopolitické rozhodnutia rýchlejšie. Práve preto chcem, aby členské štáty zvážili, ktoré zahraničnopolitické rozhodnutia by sa mohli namiesto jednomyseľného súhlasu prijímať kvalifikovanou väčšinou. Zmluva s takouto možnosťou počíta, ak s tým súhlasia všetky členské štáty.
Takisto chcem, aby sme viac úsilia venovali otázkam obrany. Nový Európsky obranný fond sa už čoskoro stane realitou. A aj stála štruktúrovaná spolupráca v oblasti obrany. Do roku 2025 potrebujeme mať plnohodnotnú európsku obrannú úniu. My ju potrebujeme. A NATO ju chce.
V neposlednom rade chcem, aby sa naša Únia viac zameriavala na dôležité otázky a aby pritom nadviazala na prácu, ktorú už Komisia odviedla. Nemali by sme sa miešať do každodenných životov európskych občanov regulovaním každého aspektu. Mali by sme zohrávať zásadnú úlohu v zásadných otázkach. Nemali by sme chrliť nové iniciatívy ani snažiť sa zväčšovať si kompetencie. Tam, kde to má zmysel, by sme kompetencie mali vrátiť členským štátom.
Preto táto Komisia zohráva zásadnú úlohu v zásadných otázkach a menšiu úlohu v menej dôležitých otázkach, keďže predkladá menej ako 25 nových iniciatív za rok, zatiaľ čo predchádzajúca Komisia ich navrhovala vyše 100. Tam, kde má väčší zmysel, aby sa vecami zaoberali vlády jednotlivých štátov, sme im právomoci vrátili. Vďaka dobrej práci komisárky Vestagerovej sme 90 % rozhodnutí o štátnej pomoci delegovali na regionálnu alebo miestnu úroveň.
Aby sme dokončili prácu, ktorú sme začali, tento mesiac zriadim osobitnú skupinu pre otázky subsidiarity a proporcionality, ktorá začne veľmi dôkladne preskúmavať všetky oblasti politiky, aby sme sa uistili, že konáme len tam, kde EÚ prináša pridanú hodnotu. Bude ju viesť prvý podpredseda Frans Timmermans, ktorý už má preukázateľné skúsenosti v oblasti lepšej regulácie. Timmermansova pracovná skupina, v ktorej by mali byť aj poslanci tohto Parlamentu, ako aj národných parlamentov, by mala o rok podať svoju správu.
DEMOKRATICKEJŠIA ÚNIA
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
pán predseda,
naša Únia musí urobiť demokratický skok vpred.
Bol by som rád, keby európske politické strany začali pred budúcimi voľbami robiť kampaň oveľa skôr ako v minulosti. Až príliš často boli celoeurópske voľby zredukované len na zhluk vnútroštátnych kampaní. Európska demokracia si zaslúži čosi lepšie.
Komisia dnes navrhuje nové pravidlá financovania politických strán a nadácií. Nemali by sme napĺňať pokladnice extrémistov brojacich proti Európe. Mali by sme dať európskym stranám prostriedky na to, aby sa lepšie organizovali.
Pozdáva sa mi aj myšlienka vytvorenia nadnárodných volebných zoznamov, hoci si uvedomujem, že viacerí z vás s ňou nesúhlasia. Takéto zoznamy by prispeli k tomu, aby voľby do Európsky parlamentu boli európskejšie a demokratickejšie.
Takisto som presvedčený, že by sme v nasledujúcich mesiacoch mali národné parlamenty a občiansku spoločnosť na národnej, regionálnej a miestnej úrovni väčšmi zapojiť do práce na budúcnosti Európy. V posledných troch rokoch navštívili členovia Komisie národné parlamenty viac ako 650-krát. Zapojili sa aj do viac ako 300 interaktívnych dialógov s občanmi vo viac ako 80 väčších a menších mestách v 27 členských štátoch. Môžeme však urobiť ešte viac. Preto podporujem myšlienku prezidenta Macrona, zorganizovať v roku 2018 naprieč Európou demokratické zhromaždenia.
Keď bude diskusia naberať na obrátkach, osobne budem v roku 2018 venovať mimoriadnu pozornosť Estónsku, Lotyšsku, Litve a Rumunsku. Práve v tom roku oslávia sté výročie svojho vzniku. Tí, ktorí chcú formovať budúcnosť nášho kontinentu, by mali dobre chápať a vážiť si našu spoločnú históriu. Jej súčasťou sú aj tieto štyri krajiny – Európa by bez nich nebola úplná.
Potreba posilniť demokraciu má dôsledky aj pre Európsku komisiu. Dnes pošlem Európskemu parlamentu nový kódex správania komisárov. V novom kódexe sa predovšetkým jasne stanovuje, že komisári môžu kandidovať vo voľbách do Európskeho parlamentu za rovnakých podmienok ako ktokoľvek iný. Novým kódexom sa, pravdaže, posilnia požiadavky na morálnu integritu komisárov počas ich funkčného obdobia aj po ňom.
Ak chceme posilniť európsku demokraciu, nesmieme zvrátiť demokratický pokrok dosiahnutý vytvorením vedúcich kandidátov – tzv. spitzenkandidátov.
Som presvedčený, že jedinečná skúsenosť s vedením kampane vo všetkých kútoch nášho krásneho kontinentu bude pre každého budúceho predsedu veľkým prínosom. Na to, aby budúci predseda porozumel výzvam svojej funkcie a pochopil, aké rôznorodé sú naše členské štáty, by sa mal stretnúť s občanmi na helsinskej radnici aj na aténskych námestiach. Podľa mojich osobných skúseností vás takáto kampaň privedie k väčšej pokore, ale zároveň vám dodá silu počas funkčného obdobia. Potom sa môžete postaviť tvárou v tvár ostatným vedúcim predstaviteľom v Európskej rade s vedomím, že ste boli zvolený práve tak, ako oni. Prispieva to k rovnováhe našej Únie.
Väčšia demokracia rovná sa väčšia efektivita. Európa by fungovala lepšie, keby sme zlúčili funkcie predsedov Európskej komisie a Európskej rady.
Nemierim tým na svojho dobrého priateľa Donalda, s ktorým sme posledné tri roky bez ťažkostí spolupracovali. Nejde o Donalda ani o mňa.
Európu by bolo ľahšie pochopiť, keby loď kormidloval jeden kapitán.
Pozícia jediného predsedu by lepšie odrážala skutočný charakter našej Európskej únie ako únie štátov aj únie občanov.
NÁŠ PLÁN
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
vo vízii jednotnejšej, silnejšej a demokratickejšej Európy, ktorú dnes vykresľujem, sa spájajú prvky všetkých scenárov, ktoré som predstavil v marci.
Naša budúcnosť však nemôže zostať v rovine scenára, návrhu či jedného z niekoľkých nápadov.
Úniu zajtrajška musíme pripraviť už dnes.
Dnes ráno som predsedovi Tajanimu, predsedovi Tuskovi a tiež držiteľom rotujúceho predsedníctva Rady od teraz až do marca 2019 poslal plán opisujúci, kam by sme sa mali odtiaľto vydať.
Dôležitým prvkom budú plány, ktoré Komisia predloží v máji 2018, týkajúce sa budúceho rozpočtu EÚ – ako zabezpečiť, aby naplnil naše ambície a zaručil, že splníme všetky naše sľuby.
29. marca 2019 opustí Spojené kráľovstvo Európsku úniu. Bude to veľmi smutná a tragická chvíľa. Navždy budeme jeho odchod ľutovať. Musíme však rešpektovať vôľu britského ľudu.
Od 30. marca 2019 budeme Úniou 27 štátov. Navrhujem, aby sme sa na túto chvíľu dobre pripravili, tak v rámci dvadsaťsedmičky, ako aj v inštitúciách EÚ.
Len o pár týždňov nato, v máji 2019, sa uskutočnia voľby do Európskeho parlamentu. Európania majú rande s demokraciou. Musia ísť k volebným urnám s jasnou predstavou o tom, ako sa bude Európska únia v nasledujúcich rokoch vyvíjať.
Preto vyzývam predsedu Tuska a Rumunsko, ktoré bude v prvej polovici roka 2019 predsedať Rade, aby 30. marca 2019 usporiadali v Rumunsku osobitný samit. Želal by som si, aby sa konal v krásnom starobylom meste Sibiu, alebo Hermannstadt, ako ho poznám ja. To by mal byť moment, keď spoločne prijmeme rozhodnutia potrebné pre jednotnejšiu, silnejšiu a demokratickejšiu Európu.
Dúfam, že 30. marca 2019 sa Európania zobudia v Únii, v ktorej budeme všetci vyznávať naše hodnoty. V ktorej budú všetky členské štáty dôsledne rešpektovať zásady právneho štátu. V ktorej bude pre členský štát EÚ štandardom plné členstvo v eurozóne, bankovej únii aj schengenskom priestore. V ktorej sme spevnili základy našej hospodárskej a menovej únie, aby sme vedeli brániť našu jednotnú menu v dobrých aj zlých časoch bez potreby žiadať o pomoc zvonka. V ktorej bude náš jednotný trh spravodlivejší voči pracovníkom z východu i zo západu. V ktorej sme sa dokázali dohodnúť na silnom pilieri sociálnych noriem. V ktorej sa budú zisky zdaňovať tam, kde sa vytvorili. V ktorej nebudú existovať žiadne medzery, ktoré by mohli využiť teroristi. V ktorej sme sa dohodli na skutočnej európskej obrannej únii. V ktorej prácu Komisie a Európskej rady vedie jeden predseda zvolený po demokratickej celoeurópskej volebnej kampani.
Ak sa naši občania 30. marca 2019 zobudia v takejto Únii, mali by môcť ísť o niekoľko týždňov neskôr hlasovať vo voľbách do Európskeho parlamentu s pevným presvedčením, že naša Únia pracuje pre nich.
ZÁVER
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
Európa nebola stvorená na to, aby stála na mieste. To nikdy nesmie.
Helmut Kohl a Jaques Delors ma naučili, že Európa napreduje, len keď je odvážna. Než sa jednotný trh, Schengen a jednotná mena stali skutočnosťou, považovali sa za výplody fantázie. Napriek tomu sú dnes tieto tri ambiciózne projekty realitou.
Počúvam názory, že teraz, keď sa veci začali zlepšovať, by sme sa nemali snažiť loď rozkývať.
Teraz však nie je čas na prílišnú opatrnosť.
Začali sme s opravou strechy. Dokončiť ju však musíme teraz, keď svieti slnko, pokým ešte svieti.
Pretože keď sa na obzore objavia ďalšie mraky – a ony určite prídu –, bude príliš neskoro.
Tak zdvihnime kotvy.
Vyplávajme z prístavu.
A chyťme pasát do našich plachiet.
* * * * *
Zdroj: http://europa.eu/rapid/press-release_SPEECH-17-3165_cs.htm
Ilustračné foto: https://ec.europa.eu/commission/news/president-juncker-delivers-state-union-address-2017-2017-sep-13_en
