Internetový portál Postgraduálneho inštitútu medzinárodných a rozvojových štúdií (Graduate Institute of International and Development Studies) v Ženeve uverejnil štúdiu 7-členného medzinárodného tímu o medzinárodných sankciách Európskej únie a USA proti Rusku kvôli Ukrajine. Štúdia s názvom „The New Deterrent? International Sanctions Against Russia Over The Ukraine Crisis“ sa zaoberá dopadmi sankcií, nákladmi a ďalšími krokmi, ktoré súvisia s vývojom sankčnej politiky proti Moskve.Prezentuje päť alternatívnych scenárov vývoja sankčného režimu, počínajúc jeho zrušením až po sprísnenie, resp. rozšírenie sankcií v prípade, keby prezident Vladimír Putin nezmenil svoj doterajší kurz voči Ukrajine. Podľa autorov štúdie primárny efekt sankcií je symbolický; vyjadrujú kategorický postoj, že medzinárodné spoločenstvo netoleruje „porušovanie územnej celistvosti“.
Zavedenie sankcií proti Rusku nepostihlo členské štáty Európskej únie rovnomerne. V absolútnom vyjadrení straty v roku 2015 v porovnaní s exportom do Ruska v roku 2013 predstavovali v prípade Nemecka 14 miliárd €, Talianska 3,6 miliardy € a v prípade Francúzska, Holandska a Poľska približne 3 miliardy €. Najväčšie straty v exporte do Ruska v relatívnom vyjadrení zaznamenali Estónsko, Lotyšsko, Litva, Slovensko, Česká republika, Poľsko, Fínsko a Slovinsko. Niektoré členské krajiny si straty v obchode s Ruskom riešili odklonom exportu do iných štátov, ale nie všetky boli v tomto trende úspešné. Možno konštatovať, že vážne nebola postihnutá ani jedna z veľkých euroatlantických ekonomík. Proti sankciám však lobovali veľké firmy, ako Nord StreamAG, British Petroleum, Volkswagen International Business Machines Corp. a Exxon Mobile, ako aj podnikateľské združenia.
Ruska sa dotkli sankcie najmä vo sfére západných technológií a financií, ale Moskva sa rýchle usilovala hľadať náhradné riešenia v tuzemsku alebo uzatvárala miliardové dohody s Pekingom. Rozšírila ekonomickú spoluprácu Ruska s Indiou – ktorá sa stala najväčším zahraničným partnerom v zbrojárskom sortimente – ďalej s Brazíliou, Tureckom, Argentínou, Bieloruskom a Čile. V súvislosti s hrozbou Európskej únie zakázať Rusku využívanie finančného systému SWIFT v júni 2015 Moskva navrhla krajinám BRICS vytvoriť alternatívu tohto systému.
Štúdia rozoberá alternatívne scenáre vývoja sankčného režimu z hľadiska ich výhod a nevýhod. Okamžitý kolaps sankcií v dôsledku ich veta v Európskej rade by ohrozil spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ a mohol by mať negatívny vplyv na partnerov únie v post-sovietskom priestore, najmä na Ukrajinu a Moldavsko. Zmierenie sankcií ako druhý scenár by mohlo byť výsledkom kompromisu za ústupky z ruskej strany. Príkladom takéhoto prístupu je Bielorusko, ktoré bolo odmenené za pozitívnu úlohu pri rokovaniach o Ukrajine v Minsku. Ďalším scenárom je postupné rušenie sankcií, čo by umožňovalo Rusku vyjednávať ústupky, aby Moskva nestratila tvár na domácej scéne. Štvrtým scenárom je pokračovanie súčasného balíka sankcií, a to pod tlakom Washingtonu, Londýna a štátov, ktoré sa obávajú Ruska, pretože majú s ním zlé historické skúsenosti. Piaty variant sankčného scenára počíta s rozšírením sankcií, čo v poslednej dobe v súvislosti s vývojom v Sýrii naznačovali z Washingtonu i z Berlína.
/lok/
Dokument na stihnutie dostupný tu: the-new-deterrent-international-sanctions-against-russia-over-the-ukraine-crisis
Zdroj: http://graduateinstitute.ch/fr/home/research/centresandprogrammes/international-governance/research-projects/UN_Targeted_Sanctions/news.html
Ilustračné foto: pixabay.com
