Európska únia zahájila práce na novej Bezpečnostnej stratégii. Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy chce, aby bola schválená v druhej polovici roku 2008, počas predsedníctva Francúzska v EÚ. Pôvodná stratégia z roku 2003 je vo všeobecnosti považovaná za dobrý dokument, ale Sarkozy má pravdu, keď poukazuje na fakt, že svet sa zmenil. Napríklad, terajšia stratégia sa len málo zmieňuje o Rusku, energetickej politike alebo klimatických zmenách – alebo o obrane.
Okolnosti pre redefiníciu súčasnej stratégie sú priaznivé. Členské štáty EÚ už nevnímajú zahraničnú politiku a obranu najmä cez prizmu vzťahov medzi EÚ a Spojenými štátmi americkými ako v roku 2003. Najbližší spojenci Ameriky prestali obraňovať USA tak reflexne ako predtým, zatiaľ čo ich kritici ich už nenapádajú bezdôvodne. Francúzsko dokonca zvažuje svoj návrat do vojenských štruktúr NATO.
Najviditeľnejšou zmenou v bezpečnostnom prostredí Európy je od roku 2003 návrat ohrození vyplývajúcich z činnosti štátov. Konkrétne, ekonomické a vojenské oživenie Ruska a jeho rastúci príklon k agresívnemu nacionalizmu vytvorili moc, s ktorou treba počítať. Arktické minerálne bohatstvo, na ktoré si Rusko popri Kanade, Dánsku a Nórsku robí nároky, je potenciálnym výbušným bodom. Nórsko, Fínsko a Švédsko začali diskusie na tému užšej vojenskej spolupráce, čiastočne aj s cieľom ich posilnenia voči Rusku. To neznamená, že nová stratégia EÚ má byť len o Rusku, ale tieto aspekty musia byť zahrnuté do stratégie ako jedna z nových výziev pre európsku bezpečnosť.
Európske štáty budú v prípade akéhokoľvek vojenského plánovania a operácií týkajúcich sa Ruska skôr reagovať prostredníctvom NATO ako EÚ. Ale EÚ aj napriek tomu pocíti dopad týchto aktivít. Štáty, ktoré nie sú členskými štátmi NATO sa budú snažiť spolupracovať užšie s Alianciou, alebo prípadne sa do nej aj integrovať. Členské štáty, NATO by mohli pod vplyvom tlaku Ruska začať mať problémy napĺňať záväzky voči EÚ. Rozpočty na obranu európskych krajín sú totiž výrazne stenčené. Ak vlády členských štátov vydajú viac zdrojov na plnenie záväzkov vyplývajúcich z členstva v NATO, menej zdrojov zostane na plnenie záväzkov vyplývajúcich z členstva v EÚ. Nová stratégia by preto mala viac akcentovať zosúladenie vojenských požiadaviek NATO a EÚ. Tento krok umožní vyhnúť sa nákladnej súťaži o prostriedky – súťaži, ktorú by vzkriesujúce sa Rusko rozhodlo v prospech NATO.
Ďalšou veľkou zmenou v porovnaní s rokom 2003 je americké vojenské vyťaženie. Americké pôrodné bolesti v Iraku znamenajú, že Európa sa možno bude musieť postarať o riešenie otázok Kosova a Bosny sama. A ešte horšie – existuje nebezpečenstvo rastúceho izolacionizmu na americkej strane. Zasvätení Američania varujú, že USA sa budú viac sústrediť na ozdravenie svojich ozbrojených síl doma, namiesto toho, aby ich vysielali do zahraničia. (pozri esej Kori Shake – The US elections and Europe: The coming criris of high expectations – na stránke www.cer.org.uk)
Nová bezpečnostná stratégia EÚ musí povzbudiť USA, aby naďalej udržovali svoju angažovanosť. Masívna kríza v Kosove alebo Bosne by mohla byť nad sily Európy samej (nehovoriac o konflikte, v ktorom by bolo zainteresované Rusko). Jedným z pre obe strany užitočných spôsobov, ako udržať angažovanosť USA v Európe, je spoločne pracovať na nových stratégiách v oblasti boja proti terorizmu a postkonfliktnej obnove. Obidve tieto oblasti sa ukázali byť oveľa zložitejšie a nákladnejšie, ako sa pôvodne myslelo.
Najlepším spôsobom pre európske krajiny ako udržať americkú angažovanosť a riešiť problémy v blízkosti domova je ale zvýšiť vojenskú silu Európy. Avšak v poslednej dobe kládla Európa väčší dôraz na nevojenské aspekty bezpečnosti, ako na „hard power“ a na vojenskú reformu, ako na zvýšenie rozpočtov na obranu. Áno, sila EÚ spočíva v schopnosti vyslať sudcov a policajtov to post-konfliktných oblastí. Avšak títo civilní pracovníci potrebujú primerane bezpečné prostredie na to, aby mohli zverené úlohy plnohodnotne vykonávať. A to si vyžaduje vojenskú prítomnosť. Berúc do úvahy súčasné trendy, je nepravdepodobné, že by členské štáty EÚ disponovali dostatkom vojakov potrebných na plnenie požiadaviek, ktorým budú v budúcnosti s veľkou pravdepodobnosťou čeliť.
Rozpočty na obranu sa v Európe, až na niektoré výnimky, naďalej klesajú. Súčasne však, na základe niektorých odhadov, rastú výdavky na vojenskú výzbroj ročne o 8 percent. A čo je ešte horšie, Irak a Afganistan vyčerpávajú rozpočty na obranu európskych krajín a ničia existujúci hardware. Výsledkom tohto je, že sily rýchlej reakcie NATO sú naplnené len na 75 percent. A keďže mnohé členské štáty NATO a EÚ deklarujú tie isté sily pre NATO aj EÚ, môže dôjsť k situácii, že EÚ nebude mať dostatok síl na vojenskú intervenciu, keď na to príde.
Nová bezpečnostná stratégia by mala zdôrazniť nevyhnutnosť poskytnúť viac zdrojov na obranu. Mala by si osvojiť požiadavku NATO aby boli 2 percentá HDP vyčlenené na obranu, tak ako to preferuje Sarkozy. Stratégia by mala viac apelovať na politikov, aby sa snažili vysvetliť verejnosti, že svet je nebezpečný, a že by bol menej nebezpečný, ak by Európania dali sami sebe nástroje, ktorými by mohli týmto nebezpečenstvám čeliť.
Nová bezpečnostná stratégia by mala vyzvať NATO a EÚ, aby pracovali spoločne ako vzájomne sa doplňujúce organizácie a nie ako rivali. Zo všetkých druhov komplikovaných a nezmyselných dôvodov tieto dve byrokracie spolu len málokedy komunikujú. Táto skutočnosť poškodzuje obidve organizácie a oslabuje schopnosť Európy generovať silu. Nová bezpečnostná stratégia 2008 musí predovšetkým adresovať problém koordinácie činností civilných a vojenských príslušníkov v konfliktných oblastiach. Je to zložitá úloha, obzvlášť ak sa má plniť na bojisku. Nová bezpečnostná stratégia musí preto vyzvať EÚ a NATO, aby začali spolupracovať už na úrovni plánovania operácie. Aj tak je viac ako pravdepodobné, že obidve organiácie budú do budúcich operácií zapojené bok po boku. EÚ a NATO by mali harmonizovať svoje postupy. To nebude jednoduché, pretože obe organizácie majú rozdielnu a hlboko zakorenenú inštitucionálnu kultúru. Tento krok je ale absolútnou nevyhnutnosťou, ak má Európa riešiť široké spektrum hrozieb, ktorým čelí, s takými obmedzenými vojenskými zdrojmi.
Súčasná stratégia poslúžila ako užitočný nástroj v snahe vytvoriť spoločnú strategickú kultúru v EÚ. Nová stratégia musí pokračovať v tejto práci, povzbudzujúc európskych politikov a verejnosť, ktorú zastupujú, aby brali vážnejšie bezpečnostné hrozby a aby porozumeli potrebe pre vytvorenie a existenciu silnej obrany.
Tomáš Valášek je riaditeľom pre zahraničnú politiku a obranu Centra pre Európsku reformu.
English version: Europe´s Defence and its new security strategy
Originál článku, preklad: redakcia www.mepoforum.sk
Publikované so súhlasom autora.
Ilustračné foto: pixabay.com
