V dňoch 13. – 14. novembra 2019 sa v hlavnom meste Brazílie konal v poradí jedenásty summit skupiny BRICS. Brazílske predsedníctvo sa zameralo na tému: „BRICS: hospodársky rast pre inovatívnu budúcnosť“ – „BRICS: economic growth for an innovative future“. Tému tohtoročného summitu odrážajú štyri hlavné priority: I. Posilnenie spolupráce v oblasti vedy, technológií a inovácií; II. Posilnenie spolupráce v oblasti digitálneho hospodárstva; III. Posilnenie spolupráce v oblasti boja proti nadnárodnému zločinu, najmä proti organizovanému zločinu, praniu špinavých peňazí a obchodovaniu s drogami; IV. Stimul k zblíženiu Novej rozvojovej banky BRICS (New Development Bank – NDB) s Obchodnou radou BRICS (BRICS Business Council).
Deklarácia na stiahnutie dostupná tu: Braslia-Declaration-2019
Novozvolený brazílsky prezident Jair Bolsonaro, ruský prezident Vladimír Putin, premiér Indickej republiky Narendra Modi, najvyšší predstaviteľ Čínskej ľudovej republiky Xi Jinping a prezident Juhoafrickej republiky Cyril Ramaphosa prijali spoločnú deklaráciu – BRASÍLIA DECLARATION, ktorá obsahuje 73 bodov.
Vedúci predstavitelia zoskupenia opätovne potvrdili zásadný záväzok v dodržiavaní princípu suverenity, vzájomného rešpektu a rovnosti, ako aj spoločný cieľ budovať mier a stabilný, prosperujúci svet, čo predstavuje pevný základ ich spoločnej pragmatickej spolupráce, a zároveň sa zaviazali v prehlbovaní ďalšej spolupráce.
V kontexte posilnenia a reformy multilaterálneho systému, vedúci predstavitelia krajín opätovne zdôraznili odhodlanie spoločne prekonať výzvy multilateralizmu a formovať reprezentatívnejší, spravodlivejší a demokratickejší multipolárny medzinárodný poriadok. Lídri krajín vyjadrili odhodlanie k multilaterálnej spolupráci suverénnych štátov, s cieľom zachovať mier a bezpečnosť, podporiť trvalo udržateľný rozvoj, zabezpečiť presadzovanie a ochranu ľudských práv a základných slobôd, ako aj budovať jasnejšiu víziu spoločnej budúcnosti medzinárodného spoločenstva. Predstavitelia členských krajín BRICS zdôraznili ústrednú úlohu OSN, opätovne potvrdili svoj záväzok voči princípom a cieľom zakotvených v Charte OSN a v rešpektovaní medzinárodného práva.
Najvyšší predstavitelia vyzdvihli naliehavú potrebu posilniť a zreformovať multilaterálny systém vrátane OSN, Svetovej obchodnej organizácie (World Trade Organisation – WTO), Medzinárodného menového fondu (International Monetary Found – IMF) a ďalších medzinárodných organizácií. Uviedli, že zoskupenie sa bude aj naďalej usilovať o inkluzívne, demokratickejšie a reprezentatívnejšie aktivity, vrátane zvýšenia účasti na rozvíjajúcich sa trhoch, ako aj zvýšenia účasti rozvojových krajín na medzinárodnom rozhodovaní. Zdôraznili nevyhnutnosť presadzovania záujmov všetkých.
Hlavy štátov vyzdvihli výsledky Svetového summitu z roku 2005 a opätovne podčiarkli potrebu rozsiahlej reformy OSN, vrátane Bezpečnostnej rady OSN, s cieľom zlepšiť reprezentatívnosť, účinnosť a efektívnosť organizácie a zvýšiť zastúpenie rozvojových krajín, tak aby mohla primerane reagovať na globálne výzvy. Čína a Rusko opätovne zdôraznili význam, ktorý prikladajú úlohe Brazílie, Indie a Južnej Afriky v medzinárodných záležitostiach a vyjadrili podporu v ich úsilí zohrávať väčšiu úlohu v OSN.
Zdôraznili dôležitosť realizácie programu Agendy trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 (Sustainable Development Goals 2030) a zároveň vyzvali k zdvojnásobeniu úsilia pre jej včasnú implementáciu. Taktiež vyzvali rozvinuté krajiny, aby v plnej miere implementovali svoju Oficiálnu rozvojovú pomoc (Official Development Assistance – ODA), splnili svoje záväzky a aby rozvojovým krajinám poskytli potrebné rozvojové zdroje. Najvyšší predstavitelia skupiny BRICS potvrdili záväzok k trvalo udržateľnému rozvoju v ekonomickej, sociálnej a environmentálnej sfére. Avšak podčiarkli, že táto medzinárodná spolupráca musí rešpektovať národnú zvrchovanosť a vnútroštátne právne inštitucionálne rámce a postupy.
Vedúci predstavitelia zoskupenia opakovane potvrdili svoj záväzok vykonávania Parížskej dohody prijatej podľa zásad Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (United Nations Framework Convention on Climate Change – UNFCCC), vrátane princípov spoločných i diferencovaných zodpovedností a príslušných spôsobilostí. Vyzvali rozvinuté krajiny, aby zvýšili poskytovanie finančnej a technologickej pomoci, a zároveň upozornili na potrebu doplnenia Zeleného klimatického fondu (Green Climate Fund – GCF) tak, aby finančné príspevky zodpovedali potrebám a prioritám rozvojových krajín. Taktiež vyjadrili odhodlanie pracovať na tom, aby konferencia COP 25 UNFCCC bola úspešná a priniesla konkrétne výsledky, najmä pokiaľ ide o dosiahnutie všetkých zostávajúcich bodov pracovného programu Parížskej dohody. Vyzdvihli spoluprácu krajín BRICS v oblasti civilného letectva, zdôraznili kritickú úlohu leteckého sektoru na rozvíjajúcich sa trhoch a potenciálne vplyvy Systému kompenzácie a znižovania emisií uhlíka v medzinárodnom letectve (Carbon Offsetting and Reduction Scheme for International Aviation – CORSIA) a zaviazali sa k spolupráci na procese preskúmania tejto záležitosti. Taktiež sa zaviazali prispievať a podporovať rozvoj Globálneho rámca pre biodiverzitu po roku 2020 (Post-2020 Global Biodiversity Framework). Zdôraznili význam 15.zasadnutia konferencie strán Dohovoru o biologickej diverzite, ktorá sa uskutoční v čínskom meste Kunming v roku 2020. Potvrdili prehĺbenie spolupráce v otázkach týkajúcich sa biodiverzity. Lídri krajín sa taktiež zaviazali implementovať výsledky COP 14 UNCCD (United Nations Convention to Combat Desertification – UNCCD/ Dohovor OSN o boji proti rozširovaniu púští), s cieľom dosiahnuť trvalo udržateľný rozvoj do roku 2030, bojovať proti rozširovaniu púští a obnovovať poškodenú pôdu. Taktiež uvítali rozšírenie „juho-južnej spolupráce“ prostredníctvom zriadenia Centra pre trvalo udržateľnú obnovu pôdy v Indii.
Najvyšší predstavitelia krajín vyjadrili obavy z pretrvávajúcich hrozieb pre medzinárodný mier a bezpečnosť a zaviazali sa k vytváraniu trvalého mieru. Taktiež potvrdili svoj záväzok dodržiavať zásady zvrchovanej rovnosti štátov, nezasahovať do vnútorných záležitostí iných štátov, ako aj povinnosť spolupracovať v súlade s Chartou OSN. Uviedli, že vykonávanie týchto zásad vylučuje dožadovanie sa donucovacích prostriedkov, ktoré nie sú založené na medzinárodnom práve.
Zdôraznili význam Dohovoru o zákaze vývoja, výroby a skladovania bakteriologických (biologických) a toxínových zbraní a ich zničení, (Biological and Toxin Weapons Convention – BTWC) ako pilier medzinárodného bezpečnostného systému. Vyzdvihli potrebu prijatia Protokolu k dohovoru, ktorý okrem iného ustanovuje účinný overovací mechanizmus. Lídri krajín opätovne vyjadrili podporu Organizácii pre zákaz chemických zbraní (Organisation for the Prohibition of Chemical Weapons – OPCW) a vyzdvihli dôležitosť zachovania Dohovoru o chemických zbraniach (Chemical Weapons Convention – CWC) ako účinného nástroja na odzbrojenie a nešírenie zbraní. Zároveň zdôraznili potrebu, aby sa štáty, ktoré sú zmluvnými stranami Dohovoru o chemických zbraniach zjednotili a zapojili do konštruktívneho dialógu, s cieľom obnoviť kultúru konsenzu v Organizácii pre zákaz chemických zbraní.
Hlavy štátov vyjadrili vážne obavy z možnosti pretekov v zbrojení vo vesmíre a zároveň vyjadrili potrebu pokračovať v činnostiach týkajúcich sa prieskumu a mierového využívania kozmického priestoru v súlade s medzinárodným právom a Chartou OSN. Lídri krajín kládli dôraz na potrebu rokovať o právne záväznom mnohostrannom nástroji, ktorý by mohol zaplniť medzeru v medzinárodnom právnom režime uplatniteľnom na vesmír, zahŕňajúc prevenciu umiestňovania zbraní vo vesmíre. Zdôraznili, že akékoľvek riešenie tejto záležitosti by nemalo byť diskriminačné a malo by obsahovať operatívne ustanovenia o práve vyvíjať technológiu na mierové účely. V tejto súvislosti uvítali najvyšší predstavitelia zoskupenia BRICS prácu Skupiny vládnych expertov OSN na zabránenie pretekov v zbrojení vo vesmíre (UN Group of Governmental Experts on the Prevention of an Arms Race in Outer Space – PAROS).
Lídri krajín taktiež vyzdvihli význam otvoreného, bezpečného, mierového, stabilného, prístupného a nediskriminačného prostredia informačných a komunikačných technológií a podčiarkli dôležitosť všeobecne dohodnutých noriem, pravidiel a zásad pod záštitou OSN, ako aj dôležitosť zodpovedného správania sa štátov v oblasti informačných a komunikačných technológií. Potvrdili svoj záväzok riešiť zneužívanie informačných a komunikačných technológií za účelmi trestnej činnosti a terorizmu. V tejto súvislosti poukázali na pokrok pracovnej skupiny BRICS pre bezpečnosť v oblasti využívania informačných a komunikačných technológií a potvrdili význam právnych rámcov spolupráce medzi členskými štátmi BRICS v oblasti zaistenia bezpečnosti.
Najvyšší predstavitelia zoskupenia odsúdili terorizmus vo všetkých jeho podobách a prejavoch a uviedli, že tieto činy by nemali byť spojené so žiadnym náboženstvom, národnosťou alebo civilizáciou. Zároveň uznali teroristické činy za trestné a neospravedlniteľné, bez ohľadu na ich motiváciu. Poukázali na zodpovednosť všetkých štátov za predchádzanie financovaniu teroristických sietí i akýchkoľvek činností vykonávaných a organizovaných na ich územiach. V rámci deklarácie vyjadrili požiadavku urýchleného prijatia komplexného dohovoru o medzinárodnom terorizme v rámci OSN. S cieľom riešiť hrozbu chemického a biologického terorizmu, zdôraznili potrebu začať mnohostranné rokovania o medzinárodnom dohovore na potláčanie činov chemického a biologického terorizmu, a to aj v rámci Konferencie o odzbrojení. Taktiež uvítali pokrok dosiahnutý spoluprácou BRICS v oblasti boja proti terorizmu.
Lídri krajín potvrdili svoj záväzok bojovať proti nezákonným finančným tokom a úzko spolupracovať v rámci Finančnej akčnej skupiny (Financial Action Task Force – FATF) a regionálnych orgánov (FATF-style regional bodies – FSRBs), ako aj v rámci iných mnohostranných, regionálnych a dvojstranných zoskupení.
V kontexte hospodárskej a finančnej spolupráce, vedúci predstavitelia zoskupenia upozornili na oslabenie svetového hospodárskeho rastu a na riziká ďalšieho spomalenia, ktoré sa zvyšujú. Taktiež poukázali na obchodné napätie a politickú neistotu. V tejto súvislosti vyzdvihli potrebu väčšej účasti rozvojových krajín. Zdôraznili obchodnú expanziu medzi členmi BRICS a posilnenie tokov medzinárodného obchodu.
Najvyšší predstavitelia potvrdili svoj záväzok voči Medzinárodnému menovému fondu založenému na základe členských kvót a primerane financovaných zdrojoch, ktorý je centrom globálnej finančnej siete. Zároveň vyjadrili sklamanie z 15. všeobecného hodnotenia kvót (15th General Review of Quotas – GRQ), ktoré podľa zoskupenia BRICS zlyhalo pri zvyšovaní veľkosti kvót fondu a pri prehodnocovaní podielu kvót členských krajín, vrátane podpory rozvíjajúcich sa trhov a rozvíjajúcich sa ekonomík, ktoré sú vo fonde naďalej nedostatočne zastúpené. Predstavitelia krajín BRICS vyjadrili podporu hlasom zastúpených najchudobnejšími členmi Medzinárodného menového fondu, a zároveň vyzvali Medzinárodný menový fond, aby začal pracovať na reforme kvót a reforme riadenia na základe zásad dohodnutých v roku 2010.
Najvyšší predstavitelia taktiež zdôraznili potrebu reformy Svetovej obchodnej organizácie, s cieľom zabezpečiť účinnosť a relevantnosť organizácie a zlepšiť jej schopnosť riešiť súčasné a budúce výzvy. Reforma by mala zachovať základné hodnoty a princípy a zohľadniť záujmy všetkých členských štátov, vrátane rozvojových krajín. V tejto súvislosti podčiarkli zásadný význam transparentného, nediskriminačného, otvoreného, slobodného a inkluzívneho medzinárodného obchodu založeného na pravidlách.
V súvislosti s aktuálnym stavom situácie v iných regiónoch, najvyšší predstavitelia krajín BRICS opätovne potvrdili účasť v kolektívnom úsilí o mierové urovnanie sporov prostredníctvom politických a diplomatických prostriedkov s ústrednou úlohu Rady bezpečnosti OSN, ktorá nesie hlavnú zodpovednosť za udržiavanie medzinárodného mieru a bezpečnosti. V súvislosti so situáciou v Sýrskej arabskej republike, znova potvrdili pevný záväzok v podpore suverenity, nezávislosti a územnej celistvosti krajiny. Zaviazali sa pokračovať v podpore politického procesu „Syrian-led and Syrian-owned“ v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 2254 (2015). Taktiež vyjadrili svoju podporu vzniku ústavného výboru, ktorý bol vytvorený najmä vďaka Astanskému procesu ako aj štátom zapojených do úsilia o riešenie konfliktu politickými prostriedkami. Zároveň vyzvali všetky strany, aby umožnili neobmedzenú humanitárnu pomoc a plne implementovali udržateľné prímerie v regióne Idlib. Zdôraznili význam jednoty v boji proti teroristickým organizáciám v Sýrii, ktoré sú Bezpečnostnou radou OSN označené ako teroristické organizácie. Vyjadrili obavy z utrpenia zraniteľných etnických a náboženských spoločenstiev a menšín, hlboké znepokojenie nad humanitárnou situáciou v Sýrii a nad rizikami šírenia teroristov. Naliehavo vyzvali všetky strany, aby bez akýchkoľvek podmienok uľahčili humanitárnu pomoc všetkým Sýrčanom v celej krajine. Berúc do úvahy potrebu chrániť civilistov podľa medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva na celom území Sýrie, lídri krajín uvítali úsilie o odstránenie eskalácie krízy v severovýchodnej Sýrii, najmä prostredníctvom Memoranda o porozumení, ktoré bolo podpísané medzi Ruskou federáciou a Tureckom 22. októbra 2019.
V súvislosti s prebiehajúcim konfliktom a zhoršením humanitárnej krízy v Jemenskej republike, najvyšší predstavitelia vyzvali všetky strany, aby uľahčili a zabezpečili rýchly, bezpečný a neobmedzený prístup k humanitárnemu personálu a zásobám v celej krajine. Podčiarkli fakt, že jemenský konflikt má výrazný vplyv na bezpečnosť a stabilitu v celom regióne. Krajiny BRICS naďalej podporujú Štokholmský proces a úsilia o mierové riešenie konfliktu pod záštitou OSN.
Najvyšší predstavitelia krajín vyjadrili jednomyseľné rozhodnutie, že konflikty na Blízkom východe a v severnej Afrike by sa nemali používať ako zámienka na odloženie riešenia dlhotrvajúceho izraelsko-palestínskeho konfliktu. Na základe platného medzinárodného rámca, príslušných rezolúcií OSN, Madridských princípov, Arabskej mierovej iniciatívy, lídri krajín v rámci deklarácie opäť podčiarkli, že riešenie vytvoriť dva štáty umožní Izraelčanom a Palestínčanom žiť vedľa seba v mieri a bezpečí. Zároveň vyjadrili potrebu využitia nových a kreatívnych diplomatických úsilí o dosiahnutie spravodlivého a komplexného urovnania izraelsko-palestínskeho konfliktu, s cieľom dosiahnuť mier a stabilitu na Blízkom východe.
Taktiež vyjadrili vážne znepokojenie nad prebiehajúcou krízou v oblasti Perzského zálivu a opätovne zdôraznili potrebu riešiť existujúce nezhody prostredníctvom rokovaní a zapojenia diplomatického úsilia. Zdôraznili fakt, že členské štáty OSN sú podľa článku 25 Charty OSN povinné prijímať a vykonávať rozhodnutia Bezpečnostnej rady OSN.
Opakovane potvrdili podporu obyvateľom Afganistanu v ich úsilí vybudovať stabilnú, mierovú a prosperujúcu krajinu. Taktiež znovu potvrdili svoju podporu mierovému procesu „Afghan-owned and Afghan-led“, a zároveň vyjadrili znepokojenie nad pretrvávajúcimi teroristickými útokmi.
Predstavitelia skupiny BRICS vyjadrili podporu mierovému, diplomatickému a politickému riešeniu situácie na Kórejskom polostrove, zahŕňajúc úplnú denuklearizáciu, a zároveň vyzdvihli význam udržiavania mieru a stability v severovýchodnej Ázii.
Ocenili úsilie Africkej únie a subregionálnych organizácií pri riešení regionálnych otázok a v riešení konfliktov v záujme mieru a bezpečnosti na africkom kontinente. Podčiarkli význam spolupráce OSN s Africkou úniou. Naliehavo vyzvali všetky strany, aby okamžite ukončili všetky vojenské akcie v Líbyi a aby sa zapojili do spolupráce s OSN, Výborom Africkej únie na vysokej úrovni pre Líbyu a s príslušnými zúčastnenými stranami, s cieľom zabezpečiť komplexné a udržateľné riešenie prostredníctvom líbyjského politického procesu „Libyan-led and Libyan-owned“.
Vedúci predstavitelia krajín BRICS podčiarkli význam podpísania politickej dohody a ústavnej deklarácie zo 17. augusta 2019 v sudánskom Chartúme, ktorá je dôležitým krokom k stabilizácii politickej situácie v Sudáne. Taktiež uvítali úsilie Africkej únie a etiópskej vlády, ktorých sprostredkovanie prispelo k ukončeniu rokovaní.
Päť hlavných rozvíjajúcich sa krajín spolu predstavuje 42% svetovej populácie, 23% svetového HDP, 30% územia vo svete a 18% globálneho obchodu. Okrem summitu BRICS a neformálnych stretnutí v rámci G20, BRICS na základe rotujúceho predsedníctva organizuje takmer 100 výročných stretnutí, zahŕňajúc stretnutia na ministerskej úrovni ako aj stretnutia týkajúce sa rôznych oblastí spolupráce. V roku 2014, na summite vo Fortaleze v Brazílii, bola založená jedna z najdôležitejších inštitúcií BRICS – Nová rozvojová banka, ktorá doteraz schválila viac ako 8 miliárd dolárov na projekty financovania infraštruktúry a obnoviteľnej energie v krajinách zoskupenia. Taktiež bol vytvorený dôležitý mechanizmus „Dohoda o podmienených rezervách BRICS“ – „Contingent Reserve Arrangement (CRA)“ predstavujúci mechanizmus finančnej stability pre krajiny postihnuté krízami v ich platobnej bilancii. Od začiatku spolupráce, od roku 2006, sa krajiny zoskupenia usilujú o spravodlivejšie medzinárodné usporiadanie, viac vyhovujúce ich národným záujmom. Tento cieľ by sa mohol dosiahnuť aj prostredníctvom reformy systému kvót Medzinárodného menového fondu, ktorý po prvý krát zahŕňa Brazíliu, Rusko, Indiu a Čínu medzi desať najväčších akcionárov. Skupina BRICS vystupuje proti akémukoľvek protekcionizmu. Počas prvého desaťročia BRICS rozvíjala spoluprácu v rôznych oblastiach ako sú veda a technika, uľahčenie obchodovania, energetika, oblasť zdravia, inovácie a boj proti nadnárodnému zločinu. V súčasnosti spolupráca zahŕňa viac ako 30 oblastí a prináša dôležité výhody obyvateľom týchto piatich krajín.
* * * * *
Zdroje a ilustračné foto: http://brics2019.itamaraty.gov.br/images/documentos/Braslia_Declaration.pdf , http://brics2019.itamaraty.gov.br/en/2019-brazilian-presidency/theme-and-priorities#, http://brics2019.itamaraty.gov.br/en/about-brics/what-is-brics, http://brics2019.itamaraty.gov.br/en/
