Výsledok vyše dvojročného spoločného úsilia neoficiálnych izraelských a palestínskych verejných činiteľov pod vedením bývalých ministrov Jossu Beilina a Jásira Abída Rabú. Bola podpísaná za účasti 150 izraelských a 150 palestínskych politikov, spisovateľov a umelcov a ďalších svetoznámych osobností 1. 12. 2003 v Ženeve. Ide o stúpencov mierového procesu, ktorého symbolom sa stal J. Rabin po podpísaní dohôd z Osla v roku 1993. Vypracovanie plánu iniciovali samotní Palestínčania a Izraelčania bez poverenia svojich vlád, bez cudzieho nátlaku alebo zásahu za finančnej a morálnej podpory švajčiarskej vlády.
Na rozdiel od doterajších mierových rokovaní ž. d. pristupuje k riešeniu zásadne novým spôsobom. Zatiaľ čo riešenia z Oslo alebo v „cestovnej mape“ sú založené na provizórnych opatreniach, po ktorých by mali nasledovať dohody o podmienkach definitívneho urovnania, jadrom ž. d. je podrobné riešenie všetkých sporných otázok.
Ž. d. obsahuje celý rad závažných kompromisov, ktoré doteraz nebola ochotná prijať ani izraelská, ani palestínska strana. Izrael sa má podľa nej stiahnuť takmer z celého západného brehu Jordánu; za niektoré anektované židovské osady by mal Izrael poskytnúť Palestínčanom územie v Negevskej púšti blízko pásma Gazy; Jeruzalem by mal byť rozdelený a obe jeho časti by sa mali stať izraelským resp. palestínskym hlavným mestom. Veľmi dôležitým kompromisom je zrieknutie sa práva Palestínčanov na návrat takmer 3,6 mil. utečencov, ktorí opustili svoje domovy počas izraelsko-palestínskej vojny v roku 1948.
Ž. d. je neoficiálna a môže sa uskutočniť iba ak s ňou vyslovia súhlas obe vlády. Dovtedy nikoho nezaväzuje. Jej význam spočíva v tom, že názorne dokazuje, že medzi umiernenými Izraelčanmi a Palestínčanmi je možná dohoda. Prihlásilo sa k nej množstvo zahraničných osobností vrátane generálneho tajomníka OSN Kofi Annana. Napriek tomu, že ju odsúdili extrémisti na oboch stranách, za krátky čas sa stala dôležitým politickým faktorom vo vývoji názorov na oboch stranách.
ilustračné foto: pixabay.com
