Základný strategický dokument prijatý 12. 12. 2003 na summite EÚ v Bruseli pod názvom Bezpečná Európa v lepšom svete. Je špecifickou odpoveďou na situáciu, v ktorej sa Európa ocitla na základe rozdielnych názorov na riešenie irackej krízy. Jej cieľom je identifikovať hrozby európskej bezpečnosti ako základu budúceho spoločného konania, potvrdiť širší európsky súhlas o podobách spoločných odpovedí na tieto hrozby a zaviazať EÚ, aby sa stala aktívnejším, schopným a súdržnejším hráčom na svetovej aréne. Jej základným krédom je, že Európa musí prevziať svoj podiel zodpovednosti na svetovej bezpečnosti.
Za najaktuálnejšie a najnebezpečnejšie hrozby B. s. identifikuje:
- medzinárodný terorizmus spojený s násilným náboženským extrémizmom a možnosťami moderných technológií;
- rozširovanie zbraní hromadného ničenia vrátane šírenia technológií raketových nosičov;
- regionálne konflikty;
- existenciu slabých štátov spolu s hrozbou rozpadu ich štátneho systému, sociálnej štruktúry a územia;
- organizovaný zločin, ktorý má okrem vnútorných hrozieb aj svoju vonkajšiu dimenziu.
S týmito hrozbami sa EÚ musí vyrovnať aktívnym spôsobom, predsunutou obranou a činnosťou zameranou na ich korene, za použitia celej škály nástrojov smerujúcich predovšetkým na posilnenie správy vecí verejných, vlády zákona a ochrany ľudských práv. Nevylučuje sa použitie vojenských prostriedkov, ale za súčasného rešpektovania ich obmedzeného účinku voči niektorým bezpečnostným hrozbám.
Za dva hlavné piliere B. s. považuje:
- posilnenie bezpečnosti v najbližšom susedstve, ktoré je oblasťou geograficky a strategicky previazanou s EÚ. Integrácia štátov východnej Európy síce zvyšuje bezpečnosť EÚ, ale súčasne ju približuje do tesnej blízkosti krízových oblastí
- účinný multilateralizmus ako základ stabilného medzinárodného systému, ktorý je podľa tradičného európskeho prístupu založený na posilnení účinnosti medzinárodného práva, zodpovednosti Bezpečnostnej rady OSN za svetový mier a medzinárodnú bezpečnosť, úlohe medzinárodných organizácií akými sú Svetová obchodná organizácia a ďalšie finančné inštitúcie, OBSE, NATO či Africká únia.
- s. definuje aj spôsoby, akými môže Európa prispieť k budovaniu zjednotenejšieho, bezpečnejšieho a spravodlivejšieho sveta:
- aktívnejším využívaním národných a spoločných nástrojov na dosiahnutie strategických cieľov – koherentnejšou kombináciou nástrojov na riešenie kríz a konfliktov v oblasti politickej, diplomatickej, vojenskej, civilnej, obchodnej a rozvojovej pomoci;
- väčšou schopnosťou konať založenou na:
- hlbšej vojenskej integrácii a zvýšenej flexibilite ozbrojených síl;
- aktívnej diplomatickej súčinnosti a spoločnej analýze bezpečnostných hrozieb ako základu spoločných opatrení;
- rozšírenom spektre operácií na odzbrojenie strán v konflikte;
- na podpore tretích krajín v boji proti terorizmu a posilňovaní ich štátnych inštitúcií;
- väčšou koherentnosťou konania v oblasti bezpečnostnej a obrannej politiky medzi nástrojmi a schopnosťami jednotlivých členských krajín v oblasti programov pomoci, rozvojových fondov, vojenských a civilných postupov, rozvojovej, obchodnej a environmentálnej politiky;
- spoluprácou s najbližšími partnermi v rámci medzinárodných organizácií a partnerstva s dôležitými krajinami. Základom je účinné, vyvážené partnerstvo s USA, tesná spolupráca s Ruskom ako aj strategické partnerstvo s Japonskom, Čínou, Kanadou a Indiou.
Význam B. s. v súčasnej situácii je prínosná z dvoch dôvodov – pôsobí ako interný nástroj vytvárania zhody v rámci cieľov, hrozieb, priorít a nástrojov zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ a súčasne ako základ strategického bezpečnostného dialógu s USA, Ruskom, Čínou, Indiou a pod.
ilustračné foto: pixabay.com
