Vnímanie NATO v niektorých európskych a postsovietskych krajinách

Internetový portál agentúry Bloomberg publikoval 13. februára  komentár Leonida Beršidského, ktorý sa venuje  výsledkom prieskumu verejnej mienky vo východnej Európe a v niektorých postsovietskych republikách o vnímaní NATO v roku 2016 v kontexte koncepcie „Ruského sveta“ („Ruskij mir“). Putinov koncept obnovenia statusu Ruska ako superveľmoci je spojený s ideologickým konštruktom „Ruský svet“. Tento vznikol ako nástroj tzv. mäkkej sily zahraničnej politiky Ruska, ktorý deklaruje prehĺbenie väzieb medzi Ruskom a krajanmi v zahraničí. Opiera sa o pravoslávny konzervativizmus, zdôrazňuje podporu ruského jazyka a úlohu ruského pravoslávia ako alternatívy k západným liberálnym hodnotám. Pred desiatimi rokmi prezident Vladimír Putin inicioval vytváranie ruských kultúrnych centier v zahraničí, podobných ako je British Council alebo Confucius Institute; „Ruskij mir“ má teraz viac ako sto pobočiek vo svete.

Podľa Beršidského názoru, i keď Putin vyhlásil, že rozpad Sovietskeho zväzu bol najväčšou geopolitickou katastrofou 20. storočia, cieľom Kremľa nie je obnovenie Sovietskeho zväzu. Skôr mu ide o obnovenie sfér vplyvu Ruska modernými politickými, ekonomickými i vojenskými nástrojmi, vrátane tzv. mäkkej sily „Ruského sveta.“ V takomto kontexte je zaujímavé si všímať popularitu NATO, ako bola prezentovaná výsledkami spomínaného prieskumu verejnej mienky, v ktorom respondenti odpovedali na otázku prieskumu Gallupovho ústavu: „Spájate pripojenie k NATO s ochranou vašej krajiny, s hrozbou pre vašu krajinu alebo ani jedno?“

Ukrajina, napriek trom rokom vojny s povstaleckými separatistami, podporovanými Ruskom, je vo vzťahu k NATO rozdelená a prevažujú negatívne názory. V tejto súvislosti je pochopiteľné, že Putin je ochotný sa vzdať Ukrajiny, lebo dúfa, že by tým veľa získal. Pobaltské štáty – najmä Estónsko a Litva – nie sú pre Kremeľ zaujímavé. Väčšina ich obyvateľov je naklonená NATO; ruská hybridná invázia by bola príliš nákladná a  udržiavanie okupačného režimu pre Rusko zbytočné. Dokonca aj v Lotyšsku, s početnou ruskou menšinou, takmer polovica obyvateľstva podporuje NATO, čo diskvalifikuje tento malý národ, aby sa stal potenciálnou súčasťou „Ruského sveta“ na iné, než kultúrne účely.

Názory na NATO v post-sovietskych republikách

Spájate pripojenie Vašej krajiny k NATO s ochranou Vašej krajiny, s hrozbou pre Vašu krajinu  alebo ani jedno ?

Z hľadiska antipatií voči NATO je pre Kremeľ produktívnejšie sa sústrediť na postsovietske republiky, ako Arménsko a Moldavsko – a na balkánske krajiny, ako sú Srbsko a Čierna Hora. Preto ani neprekvapuje, že ruská aktivita v týchto štátoch je v poslednej dobe na vzostupe. Za sľubné arény ruského vplyvu možno považovať dokonca aj členov NATO Bulharsko a Grécko, kde početné menšiny vnímajú alianciu skôr ako hrozbu než ochranu. Ale v postsovietskom Gruzínsku sú odporcovia NATO nepatrnou menšinou. Komentátor Beršidskij vyjadril pochybnosti o záveroch nedávno publikovanej výročnej správy estónskej spravodajskej služby za rok 2016, že „ruským cieľom je posilniť vplyv v oblasti Spoločenstva nezávislých štátov a zabezpečiť ich Rusmi kontrolovanú integráciu do Euroázijskej únie.“ Podľa neho Rusko sa bude snažiť hrať svoju úlohu všade tam, kde nie sú ľudia mentálne protirusky orientovaní a „neveria v NATO ako ochranný štít“, čo aspoň v krátkodobom časovom horizonte sa týka skôr Balkánu než Pobaltia.

Názory obyvateľov východoeurópskych krajín na NATO v roku 2016

Spájate pripojenie Vašej krajiny k NATO s ochranou Vašej krajiny, s hrozbou pre Vašu krajinu  alebo ani jedno ?

GALLUP WORLD POLL, 2016

* * * * *

Spracoval: lok

Zdroj: https://www.bloomberg.com/view/articles/2017-02-13/a-nato-of-the-mind-limits-putin-s-sphere-of-influence

http://www.gallup.com/poll/203819/nato-members-eastern-europe-protection.aspx?g_source=World&g_medium=newsfeed&g_campaign=tiles