Záujmy (bezpečnostné) /Roman Laml/

Definície, príklady, prístupy, kategorizácia záujmov, tak ako ich vnímame v kontexte bezpečnostnej politiky.

Definícia pojmu

V svojej podstate je bezpečnostná politika, ako aj každá iná politika, o obhajobe a presadzovaniu záujmov. Podľa slovníku slovenského jazyka je vo všeobecnom význame záujem:

1. sústredená (dlhodobejšia) pozornosť:
2. úžitok, prospech, osoh: (verejný záujem, osobné záujmy; brániť svoje záujmy,…)
3. predmet sústredenej pozornosti, záľuby, úsilia: (mocenské záujmy, sféra životných záujmov; venovať sa svojim záujmom)
4. záľuba (význ. 1), náklonnosť: filatelistické záujmy; záujem o hudbu

Politický záujem vymedzuje politologický slovník (Adamová a kol, politologický slovník, Praha 2001) ako: „Sústredené, trvalé zameranie ľudí, sociálnych skupín a ostatných subjektov spoločenského života na uspokojovanie určitých potrieb v oblasti celkového usporiadania spoločnosti, určovaní smerov a cieľov jej vývoja, princípov jej fungovania a spôsobu jej riadenia.“

V rámci klasického ponímania medzinárodných vzťahov, najmä ako vzťahov medzi štátmi, sú kľúčové záujmy štátu. V tomto smere nie je vždy jednoznačne vymedzené používanie pojmov národný záujem a štátny záujem. Problém je najmä v tom, že v rámci anglosaskej terminológie nie je rozdiel medzi „štátnym“ a „národným“ záujmom a naproti tomu v našom ponímaní sú národ a štát obsahovo odlišné pojmy. Používanie týchto prívlastkov v našich podmienkach nie je ujasnené. Často sa objavujú obavy z používania pojmu národný, niekedy sa objavuje kombinácia oboch pojmov „národno-štátny záujem“ alebo je tento prívlastok vynechaný a nahradený spojením „záujmy Slovenskej republiky“. Som toho názoru, že pri ponímaní národného záujmu, ako záujmu politického národa by nemal byť problém s týmto termínom, ktorý má aj obsahovo širšiu hodnotu ako štátny záujem.

Podľa Theorien Internationaler Politik „Národné záujmy vyjadrujú celkový cieľ a hodnotové zázemie zahraničnej politiky a sú súčasne posledným rozhodujúcim faktorom pre formovanie zahraničnej politiky štátu.“ Národný záujem je tak „…v určitom časovom intervale relatívne trvalé zameranie štátu – vzniknuté na pozadí jeho vnútropolitickej a zahranične politickej situácie, ktoré sa štátna politika usiluje naplniť“. Národný záujem má objektivizovaný základ, vychádza a je vyjadrením objektívnych skutočností. Súčasne ale jeho subjektívnu stránku tvorí reflexia reality a vyjadrenie želaní, potrieb a úsilia.

Klasifikácia

Klasifikácia záujmov môže byť rôznorodá a je možné aj záujmy vnútorne nediferencovať a používať ich v jednom celku. Napríklad môže byť použitý pojem „chránené záujmy“, aj keď aj v tomto prípade sú implicitne  záujmy klasifikované (keď sú chránené, musia byť aj nechránené…).

Používané prístupy:

Podľa charakteru

– životné

– strategické

– dlhodobé

Podľa dĺžky trvania

– stále

– prechodné

– krátkodobé

Podľa zamerania

– ekonomické

– vojenské

– sociálne

Podľa štruktúry

– štátne/národné

– spoločenské

– skupinové

–  individuálne

Táto klasifikácia vytvára len základnú schému a nie je vyčerpávajúca. Záleží len na zvolenom prístupe.

Vo vzťahu k riešenej problematike považujem za potrebné spomenúť dva dôležité momenty. Už bolo spomínané rozhodujúce miesto štátu v klasickom ponímaní medzinárodných vzťahov, a tým aj pohľad na problematiku záujmov z tohoto uhla pohľadu. V súčasnosti ale dochádza keď nie k znižovaniu významu štátov, tak aspoň k zvyšovaniu významu ďalších aktérov medzinárodných vzťahov. Rozličné medzinárodné a nadnárodné združenia, nadnárodné ekonomické subjekty, ktoré majú reálnu ekonomickú silu väčšiu než mnohé krajiny, nevládne organizácie, z ktorých niektoré majú globálny rozsah a taktiež silné finančné zázemie z nie vždy jasných zdrojov, a samozrejme medzinárodný organizovaný zločin a teroristické skupiny, majú taktiež vlastné záujmy, zdroje a často aj lepšie predpoklady  a schopnosti na ich realizáciu než štandartné štáty.

Ďalším dôležitým momentom, ktorý ale úzko súvisí s predchádzajúcim sú historické súvislosti vývoja záujmov. Štát rovnako ako jeho záujmy sa neustále vyvíjajú. Je veľký rozdiel medzi záujmami toho istého štátu pred 50 rokmi a v súčasnosti. Jedným z determinujúcich faktorov je v tomto smere rozvoj občianskej spoločnosti, vnútorných autonómnych skupín v rámci štátu ktoré sa usilujú presadiť svoje záujmy a najmä posilňovanie významu a vplyvu rozličných ekonomických subjektov. Dominantné postavenie niektorých ekonomických subjektov v konečnom dôsledku môže stotožniť národný záujem zo záujmom privátnym.

Príklady

Pozrime sa ako sú záujmy vymedzované v niektorých krajinách. Príklady najlepšie ukážu rozličné prístupy a ich odlišnosti.

Národná bezpečnostná stratégia USA (2002), ktorá je východiskovým dokumentom pre realizáciu bezpečnostnej politiky USA vymedzuje národné záujmy a strategické záujmy.  Tieto záujmy  priamo nedefinuje, nekonkretizuje, ale používa ich len v kontexte … Napr. „strategickým záujmom je rozvoj spolupráce s ….“

Ďalší dokument USA Quadrennial Defence Review (QDR)  z roku 2001 ktorý je dokumentom obrannej a vojenskej politiky hovorí o stálych národných záujmoch:

Zaistenie americkej bezpečnosti a slobody konania, vrátane :

1. suverenity, teritoriálnej integrity a slobody USA
2. bezpečnosti amerických občanov doma a v zahraničí
3. ochrana dôležitej infraštruktúry USA

Uznávanie medzinárodných záväzkov, vrátane :

1. bezpečnosti a dobrých vzťahov so spojencami a priateľmi
2. zamedzenia zaujatého postavenia v kritických oblastiach, obzvlášť v Európe, severovýchodnej Ázii, prímorských oblastiach východnej Ázie a stredného východu a juhozápadnej Ázie
3. mieru a stability na západnej pologuli

 Prispievať k dobrým vzťahom v ekonomiky vrátane :

1. vitality a produktivity celkovej ekonomiky
2. bezpečnosti medzinárodných morí, vzdušného priestoru a území a informačné spojenie a komunikácia
3. prístupu ku kľúčovému trhu a strategickým zdrojom

Ruská federácia má svoje národné záujmy vymedzené v Koncepcii národnej bezpečnosti Ruskej federácie(novelizovaná v roku 2000). Vo všeobecnosti „…národné záujmy Ruska predstavujú súhrn vyvážených záujmov osobnosti, spoločnosti a štátu v hospodárskej, vnútropolitickej, sociálnej, medzinárodnej, informačnej, vojenskej, pohraničnej, ekologickej a iných oblastiach. Sú dlhodobé a určujú hlavné ciele, strategické a bežné úlohy domácej a zahraničnej politiky štátu.“

V medzinárodnej oblasti národné záujmy „…spočívajú v zabezpečení suverenity, v upevnení postavenia Ruska ako veľmoci, jedného z vplyvných centier multipolárneho sveta, v rozvoji rovnoprávnych a vzájomne výhodných vzťahov so všetkými krajinami a integračnými spoločenstvami, predovšetkým s členskými krajinami Spoločenstva nezávislých štátov a tradičnými partnermi Ruska, vo všeobecnom dodržiavaní ľudských práv a slobôd a neprípustnosti aplikovania dvojitých noriem“.

Zaujímavé a pre mňa osobne aj sympatické je nasledovné členenie záujmov:

„Záujmy osobnosti spočívajú v realizácii ústavných práv a slobôd, v zaistení osobnej bezpečnosti, vo zvyšovaní kvality života a životnej úrovne, vo fyzickom, duchovnom a intelektuálnom rozvoji človeka a občana.

Záujmy spoločnosti spočívajú v upevnení demokracie, vo vytvorení právneho, sociálneho štátu, v dosiahnutí a podpore spoločenského súladu, v duchovnej obnove Ruska.

Záujmy štátu spočívajú v neotrasiteľnosti ústavného zriadenia, v suverenite a územnej celistvosti Ruska, v politickej, hospodárskej a sociálnej stabilite, v bezpodmienečnom zabezpečení zákonnosti a podpory právneho poriadku, v rozvoji rovnoprávnej a vzájomne výhodnej medzinárodnej spolupráce.“

Bezpečnostná stratégia ČR (2003) hovorí o „bezpečnostných záujmoch“, ktoré rozdeľuje do troch kategórií – životné, strategické a ďalšie významné záujmy.

Životným záujmom je „ zajištění existence ČR, její suverenity, územní celistvosti a politické nezávislosti; dále pak je životním zájmem obrana demokracie a právního státu a ochrana základních lidských práv a svobod obyvatel.“

Strategické záujmy „…slouží k ochraně životních zájmů. Zároveň slouží k zajištění společenského rozvoje a prosperity ČR. K jejich prosazování jsou voleny přístupy a prostředky přiměřené situaci.“

Strategické záujmy ČR sú najmä:

„Bezpečnost a  stabilita – především v euroatlantickém prostoru;  zachování globální stabilizační role a zvýšení efektivnosti OSN; pevná transatlantická vazba v rámci NATO a budování strategického partnerství  mezi NATO a EU;  komplementární rozvíjení obranných schopností NATO a EU;  rozvíjení role OBSE v oblasti prevence ozbrojených konfliktů, stabilizace a demokratizace; potírání mezinárodního terorismu;  snižování rizika šíření zbraní hromadného ničení (ZHN) a jejich nosičů; eliminace organizovaného zločinu a nelegální migrace; snížení rizika napadení území ČR zbraněmi hromadného ničení – pomocí raket či jiných prostředků; podpora regionální spolupráce; zajištění ekonomické bezpečnosti ČR prostřednictvím posilování globální ekonomické stability, diverzifikací zdrojů strategických surovin, výrobků, služeb, zdrojů a forem kapitálových toků a ochrany strategických infrastruktur; posilování konkurenceschopnosti domácího obranného průmyslu a zajištění adekvátní úrovně strategických rezerv; podpora šíření svobody a demokracie a principů právního státu.“

No a napokon významné záujmy, účelom ktorých je: „naplňování dalších významných zájmů je přispět k zajištění životních a strategických zájmů, zvyšování kvality života občanů ČR a efektivity veřejné správy.“

Medzi ďalšie významné záujmy patrí najmä:

„ Snižování ekonomické a sociální nerovnováhy mezi Severem a Jihem; ochrana životního prostředí  a prosazování principů trvale udržitelného rozvoje; snižování kriminality a zejména eliminování korupce, nelegálních obchodů a daňových úniků;  potlačování extremismu včetně eliminace jeho příčin a vytváření podmínek pro multikulturní, tolerantní a občanskou společnost; zvyšování efektivity a profesionality státních institucí a soudnictví, a v této souvislosti posilování spolupráce státní správy a samosprávy a občanů ČR;  podpora vědecko-technického rozvoje s důrazem na nové technologie s vysokou přidanou hodnotou inovace; rozvíjení technických a technologických schopností při ochraně a přenosu utajovaných informací; prevence a příprava na nepředvídatelné živelní, ekologické či průmyslové havárie a katastrofy; prevence a příprava na nepředvídatelný vznik a šíření nakažlivých smrtelných chorob.

Asi je možné konštatovať, že vymedzenie záujmov v Bezpečnostnej stratégii ČR je vyčerpávajúce. Na druhú stranu ale množstvo vymenovaných záujmov (ja som ich narátal 45) je do značnej miery neprehľadné   a z môjho pohľadu niekedy menej znamená viac.

Maďarsko prijalo svoju bezpečnostnú stratégiu v roku 2004 v rámci ktorej je vymedzených celkom desať neklasifikovaných záujmov – od zachovania integrity, suverenity, cez práva Maďarov v susedných krajinách po spoluprácu medzi všetkými aktérmi medzinárodných vzťahov.

Poľsko vo svojej bezpečnostnej stratégii z roku 2003 nemá záujmy presne definované a tieto sú používané vždy v určitom kontexte.

Na záver sa pozrieme domov. V roku 2001 bola prijatá Bezpečnostná stratégia SR,  podľa ktorej záujmy SR vyjadrujú potreby občanov a štátu.

„ Životné záujmy Slovenskej republiky  vychádzajú zo základných dlhodobých potrieb a majú rozhodujúci význam pre zaručenie života a bezpečnosti občanov, existenciu a fungovanie štátu. Sú to predovšetkým tieto záujmy:

• zaručenie bezpečnosti Slovenskej republiky, jej štátnej suverenity a územnej integrity a kultúrnej identity,
• zachovanie a rozvoj demokratických základov štátu, jeho vnútornej bezpečnosti a poriadku, ochrany života a zdravia občanov,
• zabezpečenie trvalo udržateľného hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho rozvoja spoločnosti, spolu s ochranou dôležitých infraštruktúr štátu a životného prostredia,
• zachovanie mieru a stability v strednej Európe, spojené s rozširovaním zóny demokracie, bezpečnosti a prosperity, vrátane plnohodnotného členstva Slovenskej republiky v Severoatlantickej aliancii a v Európskej únii.

Dôležité záujmy Slovenskej republiky vytvárajú širšie predpoklady na realizáciu životných záujmov Slovenskej republiky tým, že ovplyvňujú medzinárodné (vonkajšie) i vnútorné podmienky. Dôležitými záujmami Slovenskej republiky sú predovšetkým:

• udržanie mieru a stability vo svete a predchádzanie napätiam a krízam, prípadne ich včasné a efektívne riešenie mierovými prostriedkami,
• dobré vzťahy s bezprostrednými susedmi a rozvoj všetkých foriem vzájomne výhodnej regionálnej spolupráce,
• vnútropolitická stabilita založená na zodpovedajúcom celospoločenskom konsenze v otázkach životných a dôležitých záujmov Slovenskej republiky,
• dosiahnutie dynamického prechodu ekonomiky Slovenskej republiky na ekologicky vyváženejšiu, výkonnejšiu a zdrojovo diverzifikovanú trhovú ekonomiku, schopnú primerane uspokojovať potreby občanov,
• zaručenie sociálneho zmieru a stability v spoločnosti, založenej na rešpektovaní rovnosti práv všetkých obyvateľov bez rozdielu politickej príslušnosti, náboženského vyznania, pohlavia, rasy, príslušnosti k rôznym národnostným či sociálnym skupinám.
• dosiahnutie environmentálnej bezpečnosti v rámci vnútorných a medzinárodných štruktúr.“

Záver:

Vymedzenie záujmov je koncentrovaným, priorizovaným vyjadrením stanovených politických cieľov. Výrazom chcenia a vôle subjektu. Implicitne obsahuje prostriedky na ich dosiahnutie, je sebareflexiou ktorá vyjadruje ako sa sám subjekt vníma, aké má hodnoty a ako definuje svoje miesto vo svete.

Napríklad monarchia nebude mať pravdepodobne záujem na šírení demokracie, slabý štát ktorý za svoj záujem bude deklarovať presadenie svojho vplyvu na druhej strane sveta ukáže svoju zlú sebareflexiu a najmä sám seba poškodí keď sa neúspešne pokúsi svoj záujem presadiť.

ilustračné foto: http://pixabay.com/sk/obr%C3%A1zok-krajiny-zemegule-mapa-sveta-94225/